InformacieSKA.sk

Trenčín si Ty – rozvoj inšpirovaný obyvateľmi

Vladimír Ondrejička, Silvia Ondrejičková, Renata Kaščáková18.11.2016Téma
Trenčín si Ty – rozvoj inšpirovaný obyvateľmi

Súčasťou projektu Trenčín si Ty bola aj medzinárodná súťaž, v ktorej získali 1. cenu Mandaworks AB + Hosper Sweden AB / Stockholm (Švédsko) - „Tracing Trencin" 

autori článku: Vladimír Ondrejička, Silvia Ondrejičková, Renata Kaščáková

Jedným z najlepšie pripravených a realizovaných príkladov participácie verejnosti na úrovni rozvoja mesta je projekt Trenčín si Ty. Trenčianska samospráva sa v roku 2011 rozhodla nadviazať na predchádzajúce procesy a zrealizovať širokú spoluprácu s laickou i verejnou samosprávou pri riešení nábrežia rieky Váh uvoľneného prekládkou železničnej trate, kde vznikol priestor na novú mestskú časť v najatraktívnejšej oblasti medzi historickým centrom mesta a riekou Váh. Prvou významnou fázou premeny a rozvoja nábrežia bola v roku 2014 ideová urbanistická súťaž. Pozrime sa teraz bližšie na priebeh tejto participácie verejnosti na výslednej podobe nábrežia mesta Trenčín prostredníctvom novej, otvorenej komunikácie samosprávy s občanmi.

Širšie súvislosti

Mesto Trenčín reprezentuje príklad mesta čeliaceho problémom nedotiahnutej, resp. nerealizovanej transformácie z tradičného priemyselného centra a silným vplyvom štátnej sféry, konkrétne armády, ktorá mala v meste alokované viaceré veliace funkcie a inštitúcie. Po rozklade veľkých priemyselných podnikov, ktoré neboli schopné sa transformovať na nové režimy výroby a prispôsobiť portfólio produktov novej situácii na trhoch, v spojení s redukciou a presunom armádnych veliacich zložiek mimo mesta, Trenčín stratil časť svojej identity a hlavné motory svojho rozvoja. Veľké zahraničné investície z obdobia investičného boomu v začiatkoch 21. storočia Trenčín „úspešne“ obišli a lokalizovali sa v jeho blízkosti, či už na severe (smer Žilina), alebo na juhu (smer Trnava, Bratislava). Tieto skutočnosti viedli k súčasnej situácii, kedy mesto čelí trendu poklesu počtu obyvateľov spojeného s jeho starnutím.

Významné priemyselné a obchodné centrá v okolí, ktoré odsávajú kvalifikovanú pracovnú silu, rovnako absencia atraktívneho a kvalitného vzdelávania univerzitného typu spôsobujú, že mladá generácia stráca po absolvovaní štúdia motiváciu návratu do regiónu a využíva príležitosti mimo neho. Slogany „Trenčín, mesto módy“ a iné, sú dnes na rozdiel od minulosti vyprázdnenými pojmami, bez schopnosti reálne prinášať rozvoj do mesta a jeho okolia. V kombinácii s nejasnou, resp. neartikulovanou víziou mesta priniesol tento vývoj územiu stagnáciu, ktorá však bola tlmená intenzívnym nárastom v niekoľkých satelitoch, ktorých rastové procesy presiakli aj do okolia a mali vplyv aj na územie mesta Trenčín.

Na druhej strane mesto Trenčín je územie s viacerými atraktívnymi a jedinečnými prvkami, ktoré v synergii s vhodnou lokalizáciou v trojuholníku Bratislava – Žilina – Brno vytvárajú potenciál na vznik novej identity územia a inkubáciu nových motorov rozvoja územia. Potenciály je možné rozdeliť do dvoch základných skupín.

a) Potenciál pre atrahovanie návštevníkov do územia: tu môže Trenčín zaradiť svoj súbor jedinečných historických pamiatok už z rímskych čias, ktoré sú korunované zachovalým hradným komplexom na brale v samom srdci mesta. Rovnako je to súbor opevnení a strážnych hradov, ktoré sa tiahnu od severu cez stredné Považie na juh, či blízkosť kúpeľov Trenčianske Teplice. Trenčín sa na európskej, ale i svetovej mape festivalov zapísal veľkými písmenami festivalom Pohoda, ktorý predstavuje podujatie svojim významom široko presahujúce trenčiansky región a ktorého potenciál nielen v ekonomickom, ale i marketingovom zmysle je tak isto potrebné akceptovať a využiť.

b) Potenciál pre atrahovanie obyvateľov do územia : významný potenciál mesta Trenčín je v jeho transformácii na znalostné centrum stredného Považia, ktoré cieli na služby s vyššou pridanou hodnotou pre okolité priemyselné centrá, ktoré ho ohraničujú zo severu a juhu a rovnako saturuje aj potreby a požiadavky obyvateľov po životnom priestore s vysokou pridanou hodnotou. Hlavné ťažisko potenciálu leží v stále prítomnej reminiscencii na tradície reprezentované odevným a textilným priemyslom, sklárskym priemyslom a špeciálnou strojárenskou technikou, s možnou orientáciou do budúcnosti nie na výrobu, ale na vývoj nových technológií a rozvoj inovačných procesov. Rovnako je v meste veľmi silná stále prítomná i tradícia plánovacích a projekčných činností, ktorej efekty spojené s lokalizáciou ľudských kapacít v tejto oblasti pretrvávajú až dodnes. Prírodné podmienky mesta vytvárajú predpoklad pre tvorbu kvalitného urbanizovaného územia s významnými prírodnými prvkami, akými je voda a k nej prislúchajúce funkcie a aktivity. Prírodné bohatstvo okolitých lesných masívov prebiehajúcich do samého srdca mesta vo forme lesoparku Brezina umožňuje realizáciu širokej škály aktivít vo väzbe na prírodné prostredie a v neposlednom rade poskytuje dôležité ekosystémové služby mestu. A práve trojuholník vodapríroda-história v kombinácii so službami s vyššou pridanou hodnotou vytvárajú v Trenčíne predpoklad na kvalitný životný priestor smerujúci k oživeniu a nárastu atraktivity mesta najmä pre mladé skupiny obyvateľstva, ktoré sú nositeľmi znalostí, skúseností a vedomostí potrebných pre rozvoj odvetví s vyššou pridanou hodnotou.

Východisková situácia

Mesto Trenčín v súčasnosti stojí na rozhraní vývojových etáp, prebiehajú v ňom investície, ktoré zmenia jeho tvár a ovplyvnia jeho fungovanie na najbližšie desaťročia. Rozvoj mesta je významne závislý od riešenia mobility, tak vnútromestskej, ako aj tranzitnej. Územie svojou priestorovou lokalizáciou pripomína podkovu, ktorá je vo svojom vrchole ohraničená priebehom toku rieky Váh a hradným bralom.

 

Mesto Trenčín (zdroj: GoogleEarth)

Obrázok 1:  Mesto Trenčín (zdroj: GoogleEarth)

Výsledkom je úzke hrdlo, ktorým prebieha cesta I/61 v štvorpruhovom profile, ako i železničný koridor Bratislava-Žilina č. 120. Intenzita automobilovej dopravy je v tomto mieste značná, ako naznačujú údaje z dopravného kartogramu a prieskumu:

  • Kartogram dopravného zaťaženia (12/2007): Hasičská ulica – 30 600 vozidiel/deň  v roku 2010, 46 000 vozidiel/deň v roku 2030 (pozn.: v oboch prípadoch je počet vozidiel vo variante bez vybudovania juhovýchodného obchvatu mesta).
  • Dopravný prieskum (10/2013): Hasičská ulica – 34 700 vozidiel/deň

Práve investície do dopravnej infraštruktúry sú iniciačnými procesmi významných zmien v meste Trenčín. Ide hlavne o investíciu do rekonštrukcie, resp. modernizácie železničného koridoru v úseku Trenčianska Teplá – Zlatovce, ktorú realizujú Železnice Slovenskej republiky s plánovaným termínom ukončenia v roku 2016. V rámci modernizácie trate na vyšší rýchlostný štandard bolo potrebné zmeniť trasovanie koridoru v priamom centre mesta, čo viedlo k potrebe preloženia trate a výstavby nového železničného mosta. Tým sa docielilo vyrovnanie trate v zmysle požadovaných noriem, avšak s významným zásahom do štruktúry mesta, a to v priamom dotyku s jeho historickým centrom.

 Maketa centrálnej časti mesta. (zdroj: Mesto Trenčín)

Obrázok 2: Maketa centrálnej časti mesta. (zdroj: Mesto Trenčín)

Prekládka trate uvoľnila časť nábrežia rieky Váh, čím vytvorila priestor pre vznik novej mestskej časti mesta v najatraktívnejšej oblasti medzi historickým centrom mesta a riekou Váh (ďalej len centrálna mestská zóna – CMZ).

Verejnosť a jej úloha v rozvoji mesta

Nábrežie rieky Váh v meste Trenčín bolo predmetom záujmu mesta aj pred rokom 2011. V roku 2010 boli verejnosti predstavené návrhy riešenia nového nábrežia mesta Trenčín “Bývanie pri rieke” (obr. č. 3), ktoré sa však stretli skôr s negatívnymi reakciami laickej i odbornej verejnosti, v neposlednom rade i pamiatkárov v meste Trenčín.

 Štúdia projektu “Bývanie pri rieke” (zdroj: Vallo Sadovsky Architects)

Obrázok 3: Štúdia projektu “Bývanie pri rieke” (zdroj: Vallo Sadovsky Architects)

Bez ohľadu na urbanistickú a architektonickú kvalitu návrhu, výsledkom boli zamietavé reakcie verejnosti, ktoré projekt v konečnom dôsledku zastavili. Na druhej strane však boli impulzom a aktivizátorom verejnej diskusie k problému budúcnosti nábrežia v meste. Dôvody zamietnutia projektu možno zjednodušene zhrnúť do nasledujúcich bodov:

• Absencia väzby projektu na víziu a stratégiu mesta Trenčín. Projekt nebol súčasťou ucelenej a komplexnej stratégie rozvoja mesta, ale len separátnym projektom rozvoja lokálneho územia, bez širšieho kontextu.

• Projekt nereflektoval náladu obyvateľstva a jeho potreby. Hoci projekt nepredstavoval finálnu podobu riešenia nábrežia, ale mal byť impulzom pre ďalšiu diskusiu, nevychádzal zo základných požiadaviek obyvateľov a nebol tvorený za aktívnej účasti verejnosti.

• Projekt navodzoval dojem fyzickej, ale i mentálnej privatizácie verejných priestorov a čiastočne aj identity mesta. Svojou funkciou (primárne bývanie), ale i hmotovými a výškovými parametrami narušil, resp. zatienil typické priehľady na hrad a narúšal „pocit“ spoločného vlastníctva nábrežia a historickej identity odnepamäti reprezentovanej nerušeným výhľadom na hrad.

A práve uvedené skúsenosti a z nich vyplývajúce dôsledky boli dôležitým východiskom pre ďalšie aktivity, ktoré mesto Trenčín realizovalo po roku 2011 v otázke rozvoja nábrežia. Asi najdôležitejším poznatkom bola potreba aktívnej participácie verejnosti na plánovaní rozvoja mestských území, zvlášť ak ide o tak významné a dôležité územie, akým je nábrežie mesta a jeho silueta.

Trenčín si Ty

Dôležitým faktorom, ktorý vplýval na vznik iniciatívy Trenčín si Ty, bolo uvedomenie si morálnej zodpovednosti samosprávy, ale i každého obyvateľa za územie, v ktorom býva a ktoré rozvíja do budúcnosti. Ide o iniciatívu zastrešovanú Mestom Trenčín, pričom za vznikom myšlienky stoja konkrétni ľudia. Iniciátorkou a spoluautorkou tejto aktivity v Trenčíne je predovšetkým Renata Kaščáková, ktorá ako reprezentant samosprávy projekt zároveň koordinuje od jeho vzniku v roku 2011. Vďaka súhre priaznivých okolností ako aj podpore úradujúceho primátora Richarda Rybníčka, ktorá je pre takéto projekty nevyhnutná, sa v rámci mesta postupne vybudoval úzky tím najbližších spolupracovníkov v okruhu hlavného architekta mesta Martina Beďatša, ktorí ďalej tvorivo rozvíjali myšlienky iniciatívy a zhmotňovali vízie do potrebných projektových aktivít.

Hlavným cieľom bola aktívna participácia verejnosti na výslednej podobe nábrežia mesta Trenčín a vedenie dialógu s verejnosťou prostredníctvom novej, otvorenej komunikácie samosprávy s občanmi. Prvou významnou fázou premeny a rozvoja nábrežia bola plánovaná ideová urbanistická súťaž v roku 2014, ktorá mala ukázať možné podoby rozvoja CMZ vo väzbe na historickú časť mesta a modernizovanú železničnú trať s novým trasovaním a novým železničným mostom na jej dotyku. A práve na tento krok bola iniciatíva zameraná s jasným cieľom - vytvoriť zadanie súťaže, ktoré bude reflektovať požiadavky verejnosti na tento priestor.

Úvodná diskusia o vplyve železnice na prepojenie centra mesta s nábrežím sa konala v januári 2012 s účasťou približne dvoch stoviek občanov, jej pokračovaním bola takmer trojročná séria verejných diskusií, okrúhlych stolov s odborníkmi, prierezových diskusií, špecializovaných podujatí ako urban walk, študentský workshop, ale aj prieskumov verejnej mienky, dotazníkov, ankiet a podobne. Celé snaženie bolo neustále priebežne dokumentované videoreportážami, fotodokumentáciou, komunikované prostredníctvom webovej stránky www.trencinsity.sk, sociálnu sieť (Facebook – Trenčín si Ty), newslettre, mestské, lokálne i celoplošné médiá a podobne, a vyvrcholilo zrealizovanou medzinárodnou ideovou urbanistickou súťažou Trenčín - mesto na rieke, do ktorej sa prihlásilo 59 súťažných návrhov z celého sveta.

Jej vyhodnotenie jedenásťčlennou medzinárodnou porotou úspešne prebehlo v máji 2014 a pokračovalo následnou prezentáciou jej výsledkov verejnosti v októbri 2014 v podobe výstavy všetkých súťažných prác, prezentácie ocenených prác za účasti ich autorov a záverečnej odbornej konferencie. Týmto sa zavŕšila 1. fáza transformácie nábrežia.

 

 Fázy transformácie nábrežia

Obrázok 4 :Fázy transformácie nábrežia

Použité metódy a nástroje participácie laickej a odbornej verejnosti

Procesy participácie verejnosti na rozvoji je problematika, ktorá má dostatočne vytvorený teoretický rámec, avšak v praxi jej implementácia častokrát zlyháva. Kľúčom k úspešnej a efektívnej participácii verejnosti sú vhodne zvolené a správne aplikované nástroje a metódy participácie. Prax na Slovensku ukazuje že spoločnosť stále nie je dostatočne pripravená v širokej miere efektívne participovať, keďže sama nemá vytvorené návyky a zažité skúsenosti, ktoré by mohla v tomto procese využiť.

Často sa preto stáva, že iniciatívy snažiace sa o intenzifikáciu komunikácie a participácie verejnosti sú zároveň iniciatívami osvetovými a v istom zmysle vzdelávacími, tzn. učiacimi verejnosť ako, kedy participovať a zároveň im umožňujú nájsť odpoveď na otázku prečo participovať. Na rovnaké ťažkosti narazil aj projekt Trenčín si Ty, ktorý musel čeliť rôznym problémom od nezáujmu až apatie verejnosti, cez problém vyjadrovaný niekedy aj pojmom tzv. „kričiacej menšiny“ presadzujúcej názory na úkor tzv. „mlčiacej väčšiny“, až ku problému tzv. „rozdielnej optiky“, kde prvotné predstavy verejnosti boli nerealizovateľné, resp. boli v priamom rozpore s odbornými požiadavkami. Tieto a mnohé ďalšie problémy boli eliminované priebežným vyhodnocovaním dosiahnutých výsledkov a vhodným výberom takých nástrojov a aktivít, ktoré postupne viedli ku kumulácii reprezentatívnej sumy požiadaviek, nálad a očakávaní obyvateľov. Tie boli následne zrozumiteľne artikulované do ucelených výstupov, v maximálnej možnej miere reflektované v zadaní súťaže a tvoria rámec aj pre nasledujúce fázy procesu.

Výber nástrojov participácie a ich logická nadväznosť v čase, ktorú môžete vidieť na obrázku neboli náhodnými. Za ich vznikom stoja teoretické východiská, ktoré sa však postupom procesu operatívne adaptovali na zažívanú prax. Predpoklad, že každé mesto je individuálny organizmus, a teda nebude možné jednoducho prevziať teoretický model overený inde, sa ukázal ako správny. Napriek odpozorovaným mnohým skúsenostiam dobrej praxe zo zahraničia, Trenčín si v procese participácie musel nájsť vlastnú cestu a reflektovať vlastné špecifiká.

  Logická nadväznosť nástrojov participácie použitých v procese Trenčín si Ty

Obrázok 5: Logická nadväznosť nástrojov participácie použitých v procese Trenčín si Ty

Obrázok 5a) : Postupnosť procesov uvedených v predchádzajúcom obrázku prakticky reflektovala prvotne nastavený plán, ktorý iniciátori procesu identifikovali hneď v úvode celého procesu, čím sa potvrdilo overenie teoretických východísk ich implementáciou v praxi:

Verejné diskusie – boli využívané hlavne v úvodnej fáze procesu a boli sprevádzané „negatívnou emóciou“ spätou s rekonštrukciou železnice v meste. Slúžili tiež na formulácie základných pozícií a stanovísk samosprávy a vyprofilovaných záujmových skupín zo širokej verejnosti. Ako je to bežné, verejné diskusie boli i v tomto prípade postihnuté postupným poklesom záujmu širokej verejnosti.

Študentské workshopy a semestrálne práce - Vďaka spolupráci mesta Trenčín so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave a Vysokým učením technickým v Brne bolo možné zorganizovať študentský workshop spojený s následnou výstavou študentských prác venujúcich sa problematike rozvoja nábrežia v meste Trenčín. Študentský workshop realizovaný v Synagóge v meste Trenčín počas viacerých dní vytvoril kreatívne podhubie, ktoré sa postupne transformovalo prostredníctvom semestrálnych zadaní študentov do výslednej predstavy o podobe nábrežia a vyvrcholilo ich prezentáciou verejnosti počas podujatia na námestí v meste Trenčín.

Urban walk – poslúžil ako osvieženie a zatraktívnenie participačného procesu, ktorý sa vtedy nachádzal asi vo svojej polovici. Pekné počasie, atraktívne prostredie nábrežia a mnoho odborníkov z viacerých profesií umožnili živú diskusiu priamo na nábreží a umožnili ďalší posun v celom procese.

Fokusové skupiny - Keď sa vyčerpali možnosti verejných diskusií a prišlo k poklesu záujmu širokej verejnosti o komunikované témy, pristúpilo mesto k cielenému prieskumu v rámci definovaného súboru cieľových skupín. Významným prvkom fokusových skupín je snaha čo najviac sa priblížiť jednotlivým cieľovým skupinám/komunitám, preto boli stretnutia plánované v ich „domácom“ prostredí, akými sú napr. materské centrá, centrá voľného času, centrá seniorov a pod. Diskusia vedená profesionálnym facilitátorom vo forme dopytovania a interakcie sa zameriavala na zisťovanie názorov a postojov k budúcej tvári nábrežia a očakávaným funkciám v ňom. Diskusia nadväzovala už na definované základné východiská a predstavy, ktoré vzišli z predchádzajúcich aktivít. Týmto bol dosiahnutý významný pokrok a špecifikácia požiadaviek jednotlivých cieľových skupín, čo umožnilo celý proces participácie posúvať smerom k jeho definovanému cieľu.

Odborné diskusné fóra - Urbanizmus novej mestskej časti je problematika, ktorá v sebe prelína viacero odbornosti a problematík, preto boli odborné diskusné fóra orientované na témy, ktoré sa pri návrhu nového funkčného využitia nábrežia javili ako kľúčové. Bolo to týchto 5 tém:

 Témy diskusný fór o novej podobe nábrežia v meste Trenčín

Obrázok 6 : Témy diskusný fór o novej podobe nábrežia v meste Trenčín

Odborníci na jednotlivé oblasti v rámci odborných diskusií poukazovali na potenciály a riziká možných riešení nábrežia mesta. Dôležitým prvkom diskusií bola orientácia na predstavy, ktoré vzišli z predchádzajúcich aktivít s verejnosťou, čo umožňovalo postupne profilovať základný rámec a princípy, ktoré na jednej strane rešpektovali odbornú a legislatívnoplánovaciu stránku veci, ale na strane druhej sa čo najviac približovali k predstavám a požiadavkám verejnosti. Týmto sa vytvoril základ pre definovanie zadania súťaže, ktoré je inšpirované obyvateľmi a rešpektuje odborné špecifiká problematiky.

Podstatným prvkom odborného fóra bola možnosť participácie širokej verejnosti na diskusii, kde bolo umožnené verejnosti sa oboznámiť s postojmi a názormi odborníkov na problematiku a zároveň bolo možné priamo konfrontovať predstavy a názory verejnosti vo svetle odbornej diskusie. V praxi sa postupovalo tak, že z každej diskusie sa vyhotovil výstup v podobe záznamu, v ktorom sa kládol dôraz na identifikáciu tzv.“bodov zhody“ a „bodov napätia“, t.j. presne tých miest, kde sa dalo konštatovať, že predstavy laickej a odbornej verejnosti sú v zhode a kde naopak dochádza k napätiu, prípadne dokonca k nezmieriteľným postojom.

Úlohou ďalších diskusií bolo snažiť sa diskutovať práve o týchto bodoch a dosiahnuť čo najvyššiu mieru spoločenského konsenzu, ktorú by bolo možné zapracovať do zadania urbanistickej súťaže. Body, u ktorých nedošlo k ideálnej zhode, resp. pri nich napriek viacnásobným diskusiám stále pretrvávalo isté názorové napätie, sa v zadaní pravdivo uviedli. Súťažiaci tak dostali voľnosť zvážiť všetky skutočnosti i riziká prípadných navrhovaných riešení, ktoré by sa dotýkali prípadných sporných tém.

Ideová urbanistická súťaž - predstavovala míľnik prvej fázy procesu transformácie nábrežia na novú centrálnu mestskú časť. Cieľom súťaže nebolo získať detailné návrhy riešenia objektových dispozícií, ale idey a prístupy k rozvoju nábrežia v kontexte zadania súťaže. Práve táto skutočnosť je kľúčovou a podstatnou pre ďalší proces rozvoja nábrežia, ktorý je plánovaný do budúcnosti. Špecifikami súťaže boli nasledujúce skutočnosti:

a) Základným kameňom bolo zadanie súťaže „inšpirované obyvateľmi“, t.j. v maximálnej možnej miere reflektujúce požiadavky a očakávania verejnosti, ktoré vyplynuli z celého predchádzajúceho participatívneho procesu.

b) Ďalším dôležitým faktorom súťaže bola skutočnosť, že na jej príprave participovala odborná skupina, ktorá bola súčasťou iniciatívy „Trenčín si Ty“ od jej vzniku a pozostávala z kombinácie interných odborníkov mesta a externých expertov s multiodborovým zameraním a skúsenosťami s rozvojom mestských štruktúr pochádzajúcich tak z praxe, ako i akademického prostredia.

c) Proces hodnotenia a vyhodnocovania súťaže pozostával z troch krokov. Prvým krokom bolo posúdenie formálnych náležitostí súťažných návrhov. Organizátori zabezpečili spracovanie prijatých prác do náležitej formy potrebnej pre ich anonymné hodnotenie (označenie číselnými kódmi a zapečatenie identifikačných údajov), ich umiestnenie v podobe výstavy vo vyhradených priestoroch, s prehľadným rozmiestnením súťažných návrhov, ktoré bude vhodné a účelné pre prácu poroty a jej pomocných orgánov. Po tejto fáze bolo vypracované tzv.posúdenie formálnych náležitostí prijatých návrhov, s uvedením zoznamu prijatých povinných a nepovinných súčastí každého súťažného návrhu, s poznámkami o prípadných chýbajúcich alebo neúplných súťažných podkladoch.

Nasledovalo hodnotenie súťažných návrhov skupinou expertov v nasledovných kľúčových problematikách : pamiatková ochrana, ekológia, voda, verejné priestory, urbánna bezpečnosť, doprava, urbánna ekonómia, sociológia a urbanizmus. Ich úlohou bolo pre potreby rozhodovania poroty posúdiť každý zo svojho individuálneho odborného pohľadu odborné náležitosti u všetkých prijatých návrhov, pričom po ukončení ich práce na základe ich hodnotení kurátor súťaže vypracoval tzv. posúdenie odborných náležitostí súťažných návrhov.

Následne zasadala medzinárodná porota pozostávajúca zo zahraničných a domácich odborníkov na hlavné problematiky vo väzbe na rozvoj nábrežia, ktorí pochádzali z praxe, ako i akademického prostredia. Porota ocenila päť návrhov, ktorým udelila prvú, druhú a tretiu cenu a dve špeciálne ceny. Tie sa stali majetkom mesta na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej s ich autormi a tvoria ideový podklad pre ďalšie fázy prípravy transformácie nábrežia na novú atraktívnu centrálnu mestskú časť.

Záver

Hlavné závery a poznatky, ktoré plynú z tohto príkladu, sú zhrnuté v predchádzajúcej kapitole vo forme kľúčových faktorov úspechu a reflektujú i na problémy v nej definované. Avšak, rovnako dôležitým faktorom každého participačného procesu, sú jeho hlavný aktéri/iniciátori, ktorí tvoria srdce a hlavu celého procesu. Vyjadrenie troch kľúčových aktérov o iniciatíve Trenčín si Ty, umožňuje nahliadnuť na motivácie a očakávania, ktoré sprevádzali tento, na slovenské pomery, jedinečný participatívny proces od samého začiatku.

Slovami projektového tímu

Ing. Peter Gero, Hamburg/Bratislava - odborný garant iniciatívy

Projekt Trenčín si Ty je konkrétnym príkladom toho, ako je možné naliehavé otázky riešenia problémov rozvoja mesta riešiť vytvorením špecifickej kultúry plánovacieho procesu. Práca na prepojení historického centra mesta Trenčín s riekou Váh so zapojením širokej verejnosti a odborných inštitúcii, tvorí východisko nielen pre možnosť vzniku kvalitnej a trvanlivej architektúry, ale aj sociálnej, kultúrnej, ekonomickej a ekologickej identity mesta. Tento proces umožňuje klásť otázky, ktoré nie je možné zodpovedať klasickými prostriedkami plánovania miest a jeho overenými nástrojmi. Projekt je riadený experimentálnym, vizionárskym prístupom, so základnou myšlienkou vychádzajúcou z identity mesta - smerovať Trenčín k charakteru mesta na rieke, so živým multifunkčným centrom, voľným pohybom pre obyvateľov a návštevníkov a vysokou kvalitou mestského priestoru prepojeného s prírodnými potenciálmi rieky a nábrežia.

Ing. arch. Martin Beďatš, hlavný architekt mesta Trenčín

V projekte „Trenčín si Ty“ ide o aktívne zapojenie najdlhšej slovenskej rieky do života mesta, o prepojenie oboch brehov a potrebné zapojenie Zámostia. Preto sme prišli s názvom Trenčín si Ty, evokujúcim jednak mesto (angl. City), ale hlavne pozvanie a zapojenie občanov do spolupráce.  Predstavte si rodinný dom. Tie najlepšie domy vznikli vtedy, keď architekt pochopil aj dušu danej rodiny. Nestačí len lokalitný plán, architekt naozaj potrebuje vedieť o užívateľovi domu oveľa viac ako suchú definíciu počtu miestností. Vytvorili sme tím, ktorý takmer tri roky hľadal a skúmal túžby a potreby občanov mesta.  Zo všetkých absolvovaných diskusií cítiť dva základné pocity Trenčanov. Po prvé je to skepsa a strata dôvery v to, že sa v našom meste môže niečo pohnúť k dobrému. Po druhé je to iskierka vrúcnosti, ktorá napriek všetkému stále púta Trenčanov k miestu, kde žijú. Ľudia si uvedomujú, aký má toto mesto potenciál, majú ho radi a sú k nemu istým spôsobom pripútaní. Predstava o tom, že by sa raz Trenčín naozaj prebudil do krásy, sa im páči.

Diskusie nám ukázali, že mnohí Trenčania ešte dokážu snívať. Aj o nábreží a jeho sile, ktorá by dokázala rozprúdiť nový život mesta, ba dokonca naštartovať jeho ekonomický rozvoj, pre ktorý by sa tu oplatilo zostať žiť, bývať a pracovať.

Mgr. Renata Kaščáková – iniciátorka a spoluautorka projektu Trenčín si Ty

Okrídlená fráza, že aj tá najdlhšia cesta sa začína prvým krokom má v Trenčíne svoje opodstatnenie. Projekt i samotný názov Trenčín si Ty vznikol počas jednej návštevy u mojej priateľky a neúnavnej vizionárky Ivety Niňajovej.  Preberali sme témy dlhodobého rozvoja a toho, čo Slovensku žalostne chýba – pokory, úprimnosti a obyčajnej sedliackej múdrosti vo vedení našich fyzicky i morálne zdevastovaných miest i celej krajiny. Obe pracujeme v sektore samosprávy dostatočne dlho na to, aby sme dokonale poznali príčiny všeobecného úpadku, no i napriek tomu sme obe stále nepoučiteľne naivné, aby sme sa každá vo svojom meste stále s novou energiou vrhali do projektov s tým, že „raz to predsa vyjde“.  Pohrávali sme sa so slovíčkami a slovná hračka city – si ty z nás vyhŕkla prakticky súbežne. Naše stretnutie prinieslo cenné odborné usmernenie  k tomu, čo musí Trenčín urobiť a tiež harmonogram postupu, ktorý – ako sa neskôr ukázalo, sa naplnil prakticky do bodky. Od tohto prvého kroku sme v Trenčíne prešli dlhou cestou takmer štvorročného procesu. Mohli sme ho zrealizovať iba vďaka priaznivej konštelácii okolností a osobností, ktoré sa stali odvážnymi nositeľmi  myšlienky, ktorej na začiatku veril len málokto. Osobitne pripomeniem najmä primátora Richarda Rybníčka, hlavného architekta Martina Beďatša a garanta projektu Petra Gera, bez ktorých iniciatívy a kreatívy by sa projekt nemohol uskutočniť. Počas projektu sme narazili na množstvo úskalí a prejavov nevôle, skepsy, nedôvery, či dokonca posmechu. Pýtali sa nás, či si myslíme, že otočíme koleso dejín – veci na Slovensku predsa nefungujú normálne, nič sa tu nedá a zrnko piesku nedokáže zastaviť rozbehnutý valec. Napriek tomu sme si robili svoje ako sme najlepšie vedeli a dnes sme radi, že môžeme povzbudiť aj ostatných. Zrnko piesku síce možno valec nezastaví, ale malá snehová guľa dokáže spustiť lavínu. A na nej sa dá pri troche odvahy doplávať aj za veľkým cieľom.  Uznávame, že je to riskantné a možno aj namáhavé, ale keď sa to podarí, námaha stála za to.

Zatiaľ v Trenčíne nekričíme, že sme vyhrali, pretože výhrou bude až reálne vybudované nábrežie pre ľudí a Trenčín s novou identitou, atraktívne pre návštevy, prácu i bývanie. Je to výzva, pred ktorou stoja všetci obyvatelia či užívatelia  súčasného mesta, spoločne s ktorými dnes formujeme jeho budúcnosť. Tá najťažšia cesta nás ešte iba čaká.

Text bol uverejnený v publikácii Participatívne plánovanie na úrovni samospráv, editori: Joachim Schöffel, Ľubomír Jamečný, Silvia Ondrejičková, ROAD / SPECTRA Centrum Excelencie STU, 2014