InformacieSKA.sk

SKA sa vždy usiluje vyjednať najlepšie podmienky pre súťažiacich

Imrich Pleidel01.12.2016Názor
SKA sa vždy usiluje vyjednať najlepšie podmienky pre súťažiacich

Vážená pani architektka Antalová,

Váš príspevok o súťažiach návrhov i reakcia J. Šujana rozprúdili medzi členmi predstavenstva a súťažného výboru pomerne intenzívnu niekoľkodňovú diskusiu. Dovoľte mi vyjadriť svoj názor predovšetkým na úvodnú časť Vášho príspevku týkajúcu sa súťaží návrhov (SN) ako takých, keďže vyjadrovať sa k priebehu, podmienkam, či hodnoteniu poroty, nebodaj k súťažným návrhom v konkrétnej súťaži mi neprináleží.

Poznajúc dlhú genézu súťaží návrhov i momentálny stav architektonických, urbanistických a krajinárskych SN v rámci SKA, nemôžem sa celkom stotožniť s Vaším zväčša skeptickým videním situácie. SN sú napriek ešte stále nie ideálnemu legislatívnemu ukotveniu i aplikačnej praxi stále „tým najlepším, čo doma máme“. Ako uvádza Juraj Šujan, veľkým medzníkom a neľahko vybojovaným krokom bolo uzákonenie SN v zákone o VO č. 25/2006 a (našej) vykonávacej vyhláške č. 158/2006. Aj v dnešnom zákone o VO č. 343/2015 a príslušnej vyhláške č. 157/2016 sa podarilo udržať pozíciu SN a v niečom ju i zlepšiť. Nechcem teraz zachádzať do detailov, ale len zabránenie možným škodám zabralo enormne veľa energie a času zainteresovaným kolegom z nášho tímu a hodiny sedení a vyjednávaní s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Napriek tomu si myslím, že za výsledok sa nemusíme hanbiť a aj spolupráca s ÚVO sa začína rozbiehať želaným smerom. Vo svojom liste spomínate, že ste sa zúčastnili konferencie o architektonických súťažiach a VO, takže ste mohli registrovať priamo postoj predsedníčky ÚVO k inštitútu SN ako aj k nášmu manuálu SN, ktorý sme spoločne na konferencii "krstili" a o ktorom sa vyjadrila, že SKA ako prvá stavovská organizácia vôbec urobila konkrétny krok, príspevok k zlepšeniu situácie v oblasti VO.

K bodom a kritickým postrehom, o ktorých píšete, by som nechcel opakovať slová Juraja Šujana, v princípe sa s nimi stotožňujem. Pripojím len, že považujem za úspech, že sa nám po približne trojročnej korešpondenčnej aj osobnej kampani cielenej na primátorov všetkých miest na Slovensku, starostov mestských častí v Bratislave a v Košiciach a väčšiny predsedov VÚC podarilo podstatne zvýšiť počet súťaží návrhov. Tento rok dosiahneme celkový počet súťaží návrhov 17, čo je oproti minulým rokom niekoľkonásobný nárast. Ich význam je nespochybniteľný, nielen pre spoločnosť, aby sa verejné zákazky v oblasti našich architektonických služieb neobstarávali za najnižšiu cenu (napr. elektronickou aukciou či obchodnými súťažami), ale na základe najlepšieho riešenia spomedzi viacerých, ale aj pre nás architektov, lebo cez SN sa dokážeme podstatne účinnejšie presadiť oproti iným príbuzným profesiám na trhu.

Ako som sa už prednedávnom vyjadril, najskôr musíme akoby maticu súťaží návrhov pevne nasadiť na skrutku verejného obstarávania a postupne ju doťahovať, t.j. upevňovať jej pozíciu. V jednotlivých prípadoch, ak nie je iná lepšia možnosť, môžeme ju „uvoľniť“ do tej miery, aby základné princípy SN ostali zachované a potom opäť „doťahovať“. Kým som nebol v súčasnej pozícii a dovoľoval mi to čas, rád som sa zúčastňoval súťaží, najmä na verejné priestory alebo urbanisticko-architektonické zadania. V ostatnom období som mal možnosť byť členom v zopár porotách SN. Obe tieto polohy mi poskytli cenné skúsenosti z pohľadu súťažiaceho i porotcu, v zásade však prevažujú pozitívne – a to aj v prípade, že som napr. ako súťažiaci nebol úspešný a mal som príležitosť sa s naším návrhom konfrontovať pri prezentovaných výsledkoch s víťaznými či ocenenými návrhmi. Je pravda, že podmienky nie sú z hľadiska času na vypracovania, rozsahu zadania a požiadaviek na spracovanie návrhu, zloženia poroty, cien a odmien a podobne vždy optimálne. Verte však, že ak nám dá vyhlasovateľ tú možnosť, tak o ne pri tvorbe súťažných podmienok vrátane zloženia poroty a ostatných náležitostí SN vždy usiluje celý tím ľudí (najmä členovia výboru pre súťaže a VO, vyškolení spracovatelia a overovatelia) s cieľom dosiahnuť čo najlepšie podmienky pre súťažiacich a získať čo najkvalitnejší výsledok súťaže.

Určite je však čo zlepšovať aj pri riešení problémov, na ktoré poukazujete. Dovolím si Vám však oponovať v otázke anonymity verzus transparentnosti. Princíp anonymity je jedným z bazálnych predpokladov nezávislého a nepredpojatého hodnotenia. Sám sa ako porotca pri hodnotení anonymných návrhov cítim veľmi komfortne, bez akýchkoľvek vedomých či podvedomých väzieb, náklonností či antipatií, prosto, celkom slobodne. A obdobne na druhej strane, ak súťažím v anonymnej súťaži, je to pre mňa pri súčasných možnostiach najvyššia záruka, že sa bude posudzovať len samotný návrh a nič iné. Každá porota je však zakaždým originálnou zostavou konkrétnych ľudí, odborníkov závislých a nezávislých na vyhlasovateľovi (v SKA úzkostlivo dbáme, aby bola prevaha nezávislých) a jej rozhodnutie je výsledkom názorov, skúseností a preferencií jednotlivých členov. Je celkom zrejmé, že pri inom zložení poroty by mohlo dôjsť pri rovnakých návrhoch k inému rozhodnutiu. Silnou poistkou (avšak nie absolútnou) voči prípadnému nie nestrannému rozhodnutiu poroty je verejná prezentácia súťažných návrhov spojená spravidla s diskusiou a ich publikovanie v tlačených a elektronických médiách.

Prirodzene, prezentácia súťažného návrhu súťažiacimi je možná len pri neanonymných súťažiach, spravidla vyzvaných. Napríklad nedávno taká prebiehala na časť Cvernovky v Bratislave, kde bola vyhlasovateľom spoločnosť YIT.

Ďakujem za iniciatívu a názory, otvorená diskusia je cenná, pomáha posúvať veci k lepšiemu :)

Ing. arch. Imrich Pleidel, predseda SKA