InformacieSKA.sk

Nie je dobrej architektúry bez spokojného užívateľa

Martina Jakušová06.12.2016Téma
Nie je dobrej architektúry bez spokojného užívateľa

V posledných rokoch sa sporadicky zdvíha vlna skepticizmu - teoretici, ale aj ľudia z praxe sa zmieňujú o tom, že architektúra sa vo viacerých oblastiach neuberá celkom správnym smerom. Najsilnejšie to vnímam pri opakujúcom sa tvrdení, že architekti postupne prestávajú rozumieť ľuďom, pre ktorých tvoria. Nie je to len tým, že by nerozumeli, čo im ľudia hovoria, ale často aj tým, že sa nepýtajú, dokonca neradi načúvajú, ak sa ľudia snažia dávať podnety z vlastnej iniciatívy (keďže im niekedy iné neostáva). V presile moderných technológií, materiálov a trendov, nástrah v legislatívnom pralese, v ktorých sa musia architekti orientovať, či v boji o zákazku akosi pri tvorbe neostáva čas na pomalé a postupné skúmanie potrieb klientov – užívateľov, či, ak hovoríme v širšom poňatí, celého spektra ľudí, ktorých sa hmotný priestor urbanizovaného územia bytostne týka a ktorých život je kvalitou architektúry či urbanistického riešenia priamo dotknutý.

Kto je zodpovedný za projekt?

V snahe realizovať sa návrhom dokonalého objektu sa architekt niekedy komunikácii s verejnosťou vyhýba, aby požiadavky klienta prílíš nezasahovali do jeho predstavy o ideálnom riešení. Dá sa rozumieť jeho tvrdeniu, že on je odborník a vie najlepšie, čo ľudia potrebujú. Keď je architekt odborník, je vždy pre dobro veci pozitívne, a je pochopiteľné, že ak má byť pod dielom podpísaný, nemôže sa stať mechanickým prekresľovačom požiadaviek verejnosti. Naopak, práve na kvalite architekta stojí vnímavé vyhodnotenie pripomienok verejnosti a tvorivá práca s výsledkami participácie tak, aby dielo na jednej strane malo kvality dobrej architektúry a hodnotného autorského diela a na druhej strane napĺňalo život dotknutých ľudí podľa ich potrieb a predstáv. Nikto netvrdí, že sa majú zohľadniť VŠETKY pripomienky verejnosti – veď, napokon, sú často protichodné. Psíčkarska lobby bude presadzovať v priestore iné požiadavky, než matky s deťmi, motorista snažiaci sa zaparkovať, prevádzkovateľ blízkeho bistra, politik, ktorý sa chce pred majoritným množstvom voličov pochváliť svojím rozhodnutím, či senior, ktorých chce mať v tom istom území svoj priestor na pokoj. Je práve na kvalite architekta či urbanistu, ako s názormi pracovať, ktoré z nich uprednostniť, kde spraviť kompromis a kde jednoducho nevyhovieť z dôvodu kolízie požiadaviek s inými, tými s vyššou mierou všeobecného blaha.

Napokon, architektúra je svojím spôsobom úžitkovým umením. Nie je dobrej architektúry bez spokojného užívateľa, ktorého život je vďaka nej naplnený novou kvalitou. Pýtať sa ľudí, čo potrebujú, čo im vyhovuje a akým spôsobom priestor potrebujú využívať, je základným predpokladom, ba priam podmienkou pre to, aby architekt priestor navrhol dobre.

Keď je investorom samospráva

Predchádzajúce riadky hovoria o potrebe participácie verejnosti v oblasti architektúry vo všeobecnosti – čiže aj pri tvorbe pre súkromného investora, kde sa dá o miere participácie viac či menej širokého spektra verejnosti polemizovať. Ak je však investorom mesto, obec či dokonca štát, čiže zákazka je financovaná z verejných zdrojov, stáva sa z hľadiska princípov demokracie participácia verejnosti doslova povinnou. Je prekvapujúce, že niektorí odborníci pôsobiaci v samospráve v oblasti architektúry a územného plánovania stále považujú participáciu za nutné zlo či zdržanie, ktorému sa chcú vyhnúť, či za akciu, ktorú chcú realizovať skôr len deklaratívne - narýchlo a pro forma. Samospráva vďaka participácii získa množstvo benefitov vrátane hladšieho priebehu všetkých ďalších procesov. Preto čas, úsilie a financie investované do participačných procesov sa samospráve niekoľkonásobne vrátia v porovnaní s prípadnými zdržaniami, mareniami procesov, nesúhlasnými petíciami a stanoviskami vyplývajúcimi z nedostatočnej komunikácie či všeobecného neporozumenia cieľu projektov, ktoré nastávajú v prípadoch, kedy participácia neprebehla alebo prebehla nevhodne. A to sa stáva, žiaľ, aj v prípadoch, kedy pripravovaný projekt prináša do územia nespornú kvalitu. Nevhodná alebo absentujúca komunikácia a participácia už pochovali viacero nádejných projektov.

Mesto Bratislava prijalo v máji 2016 materiál Pravidlá participácie verejnosti pri príprave strategických a koncepčných dokumentov rozvoja mesta a na územnoplánovacích procesoch hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý spracovala Ing. arch. Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, a Ing. arch. Eva Balašová, architektka, odborníčka v oblasti územného plánovania. Mala som možnosť byť pri tvorbe tohto materiálu a preto by som sa rada v nasledujúcich riadkoch inšpirovala prijatým dokumentom – vníma a popisuje totiž participáciu v širších súvislostiach a práve z pohľadu samosprávy v kontexte oblasti územného plánovania a architektúry. Preto môže byť užitočná aj v prípadoch iných miest či obcí.

Kde má samospráva participovať

Samosprávy by sa mali podľa spomínaného dokumentu usilovať o zapojenie verejnosti (odbornej aj laickej) do procesu obstarávania strategických dokumentov mesta, ktoré majú zásadný vplyv na rozvoj mesta. Rovnako dôležité je poskytovanie včasných informácií a vedenie diskusií o konkrétnych investičných zámeroch, ktoré menia mestské prostredie, verejný či obytný priestor alebo majú vplyv na celé mesto či mestskú časť. S aktívnym zapojením verejnosti do tvorby dôležitých dokumentov mesta/obce treba počítať už v úvodných etapách.

Týka sa to prípravy nasledovných dokumentov a ich zmien:

  • strategické dokumenty,
  • koncepčné dokumenty,
  • územný plán mesta,
  • územný plán zóny,
  • územnoplánovacie podklady,
  • dôležité investičné zámery mesta.

Prečo participovať

Participácia verejnosti na príprave strategických a koncepčných dokumentoch rozvoja mesta a na územnoplánovacích procesochzvyšuje kvalitu týchto procesov a prípravy dokumentov dôležitých pre rozvoj mesta,ich akceptovateľnosť verejnosťou a tým zabezpečuje aj lepšiu realizovateľnosť dokumentov, transparentnosť prípravy a schvaľovania dôležitých dokumentov pre rozvoj mesta. Participácia umožňujelepšie pochopiť komplexnosť a náročnosť plánovacích procesov a náročnosť nachádzania všeobecne uspokojivých riešení. Zlepšuje vzťahy v komunite, buduje vzájomnú dôveru a posilňuje identifikáciu sa s výsledným riešením, vytvára väzbu občanov k mestu a jeho jednotlivým priestorom, zvyšuje pocit vlastnej zodpovednosti obyvateľov za spravovanie a udržateľný rozvoj mesta. Niektoré z týchto benefitov sa neobjavia hneď, no majú ďalekosiahly vplyv na budúce fungovanie mesta.

Kto participuje

Pravidlá participácie sa týkajú aktívnej spolupráce mesta so širokou laickou a odbornou verejnosťou, dotknutými inštitúciami ako aj so zainteresovanými partnermi, napr. vlastníkmi pozemkov a nehnuteľností, prevádzkovateľmi obchodu a služieb a pod. Do participatívnych procesov majú byť zapájaní rozdielni aktéri podľa povahy projektu či dokumentu. Ich zapojenie treba presne stanoviť v pláne participácie:

  • široká verejnosť - všetci, ktorí ani nemusia byť osobne dotknutí, hoci ale sú súčasťou verejnej mienky,
  • mienkotvorná verejnosť - médiá, kultúrne elity, mienkotvorcovia a pod. - všetci, ktorí ovplyvňujú verejnú mienku,
  • odborná verejnosť – odborníci, ktorí priamo nepracujú na predmetnom projekte/dokumente,
  • dotknutí účastníci - všetky dotknuté organizácie a jednotlivci, ktorí majú záujem na riešení a výsledkoch, vrátane vlastníkov nehnuteľností a verejného dopravného a technického vybavenia územia,
  • samospráva – komunálni politici a pracovníci mesta a mestských častí.

Plán participácie

Pre každý proces participácie na konkrétnom dokumente alebo projekte by si samospráva mala vypracovať plán participácie, ktorý určí najmä ciele a mieru participácie, účastníkov participácie, metódy a formy participácie, časový plán, spôsob a termín vyhodnotenia participácie a spôsob naloženia s výsledkami procesu participácie. Tieto informácie by mali byť účastníkom participácie od začiatku jasné, aby rozumeli celkovému procesu a postupu a aby vedeli, ako sa s výsledkami ich práce bude nakladať.

Plánu participácie by mal obsahovať:

  • predstavenie projektu –zámer a cieľ projektu, hlavné otázky na riešenie,
  • ciele a účel participácie,
  • postup krokov a časový harmonogram prípravy dokumentu/projektu (napríklad pri ÚPD a ÚPP postup obstarávania v zmysle stavebného zákona),
  • zoznam zainteresovaných partnerov – identifikácia subjektov dotknutých projektom – záujmové skupiny, vlastníci, podnikatelia; zhrnutie kontaktných údajov,
  • pravidlá participácie – ako bude participácia prebiehať, kto ju bude riadiť, čo sa urobí s výsledkami participatívnych procesov
  • metódy participácie – popis, akými technikami a metódami bude prebiehať participácia,
  • monitoring a vyhodnotenie participácie – ako sa bude zachytávať priebeh participácie, ako sa vyhodnotí, kto je za to zodpovedný, ako sa naloží s výsledkami, ako sa posúdi úspešnosť procesu, ako sa o priebehu participácie bude informovať,
  • celkový časový harmonogram.

Verejná alebo štátna správa má právo rozhodovať o miere a forme participácie s ohľadom na niektoré ďalšie súvislosti, ktoré sa týkajú špecifík participovaných rozhodnutí:

  • aký je záujem verejnosti  - koľko je zainteresovaných aktérov (odbornej verejnosti i laikov) o predmetnú tému a ako výrazne tento dokument či projekt alebo jeho zmena zasiahnu do života občanov; na vyšší záujem a vplyv na verejnosť je dobré reagovať umožnením rozsiahlejšej diskusie a prípadne aj výzvou na spoluprácu,
  • ako je rozvinutá verejná diskusia v danej téme -čím menej je rozvinutá verejná diskusia, tým väčší je dôraz na informovanie verejnosti a menší na aktívnu spoluprácu,
  • aká komplexná je téma - čím komplexnejší problém, tým väčší dôraz na prácu s odborníkmi a inštitúciami,
  • ako téma verejnej politiky polarizuje zainteresovaných aktérov a verejnosť (podobne ako predchádzajúce); súčasne treba na proces vyčleniť dostatočný čas na poskytnutie informácií verejnosti,
  • aké zdroje sú k dispozícii na proces participácie; zapájanie verejnosti si vyžaduje finančné aj ľudské zdroje, takže je potrebné zvážiť náročnosť procesu vo vzťahu k dostupným zdrojom. Ich nedostatok by sa nemal stať argumentom pre rozhodovanie bez informovania a účasti verejnosti.

Samospráva musí na participáciu zabezpečiť inštitucionálnu a komunikačnú podporu pre procesy participácie - zaškolenie zodpovedných odborných a technických pracovníkov, vyčlení na ňu rozpočet, technickú podporu aktivít a pod.

Participácia pri obstarávaní ÚPP a ÚPD

Participácia pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladovmá svoje špecifiká a tomu sa musí sprispôsobiť aj forma participačných procesov. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu môžu vzhľadom na vysokú odbornú náročnosťobstarávať a spracovávať len spôsobilé osoby podľa § 2a a § 45 ods. 4 stavebného zákona. Podobne je to aj pri posudzovaní investičných zámerov a ich predkladaní na príslušné orgány, ktoré sú vybavené odborníkmi v danej oblasti. V stavebnom zákone je presne stanovené pôsobenie ostatných osôb v procese obstarávania dokumentov v oblasti územného plánovania, ako aj pri konaniach podľa stavebného poriadku. Tieto ustanovenia právnych predpisov na jednej strane vyžadujú špecifický prístup k procesom participácie verejnosti a ovplyvňujú ho. Na druhej strane, na rozdiel od ostatných strategických a rozvojových dokumentov spracovávaných a schvaľovaných mestom, stanovujú povinnosť prerokovávať návrhy dokumentov, čím nútia ich spracovateľov získavať potrebné údaje a zohľadňovať aj názory ostatných zúčastnených v tomto procese, a tým sa na ich príprave zúčastňuje široká skupina subjektov, od dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy, cez dotknuté právnické osoby (napr. správcovia sietí a pod.) a fyzické osoby, až po verejnosť ako široko definovaný okruh subjektov.

Proces participácie sa preto musí koordinovať s odborne spôsobilými osobami pre obstarávanie a spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov mesta a musí dodržať požiadavky v zmysle stavebného zákona.

Participácia na dôležitých investičných zámeroch mesta

Samospráva by mala zabezpečiť participáciu verejnosti aj na dôležitých investičných zámeroch v meste. Ide najmä o zámery, ktoré svojim charakterom obsahovo alebo hmotovo výrazne ovplyvnia rozvoj mesta alebo jeho častí. Sú to významné alebo rozsiahle stavby, ako aj investičné zámery v lokalitách vysokého významu z hľadiska verejného záujmu, ktoré zabezpečuje mesto.

Dôležité investičné zámery mesta by mali byť výsledkom riadnej územnoplánovacej prípravy, čiže overené urbanistickými štúdiami alebo riešené v rámci územných plánov zón, kde je možná účasť občanov. Samospráva by nemala umiestňovať takéto stavby v území len na podklade dokumentácie pre územné konanie, ktorá nerieši širšie súvislosti a komplexný dopad investičného zámeru na dané územie, resp. na mesto.

Stupne miery participácie:

  • 1. stupeň – informovanie: ide o posun informácií od mesta smerom k verejnosti, v našich podmienkach tu je veľký priestor na zlepšenie
  • 2. stupeň – konzultácie: ide o získanie spätnej väzby na hotové dokumenty, stratégie, koncepcie, analýzy, rozhodnutia a pod.
  • 3. stupeň – zapojenie: predstavuje prácu s verejnosťou počas celého procesu prípravy materiálu/dokumentu, s cieľom porozumieť a seriózne zvážiť pripomienky verejnosti; proces stále riadi a kontroluje mesto
  • 4. stupeň – spolupráca: predstavuje partnerskú spoluprácu, napríklad vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá spoločne rieši problém, navrhuje alternatívy riešenia, zástupcovia verejnosti sa podieľajú na riadení prác; konečné rozhodnutie je na orgánoch samosprávy
  • 5. stupeň – presun rozhodovania: ide o výnimočné prípady, kedy mesto prenechá možnosť verejnosti rozhodnúť o riešení konkrétneho problému – miestne referendum. Vzhľadom na veľkosť mesta tento stupeň je prakticky nepoužiteľný (zdroj: IAP2 Spectrum of Public Participation).

So zvyšovaním miery participácie verejnosti (posun od 1. stupňa smerom k 5. stupňu) je potrebné zvyšovať aj podiel zodpovednosti verejnosti na prijatom rozhodnutí a to podľa situácie - morálnej alebo aj vecnej zodpovednosti.

(Zdroj informácií o participácii v samosprávach: Pravidlá participácie verejnosti pri príprave strategických a koncepčných dokumentov rozvoja mesta a na územnoplánovacích procesoch hlavného mesta SR Bratislavy)