InformacieSKA.sk

CE∙ZA∙AR 2016 pozná svojich víťazov

Štefan Moravčík06.10.2016CE.ZA.AR
CE∙ZA∙AR 2016 pozná svojich víťazov

Počas slávnostného odovzdávania cien XV. ročníka Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2016 boli 6. októbra 2016 vyhlásení laureáti v šiestich kategóriách a udelená bola aj Cena verejnosti spolu s novým ocenením „Patrón architektúry“. 

V kategórii EXTERIÉR:

PRÍSTREŠOK A LÁVKA NA STRANÍKU

Autori: Michal Marcinov, Andrej Badin, Zuzana Demovičová, Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký

Do vítanej diskusie o verejných priestoroch, ktorá na Slovensku prebieha, prinášajú autori Prístrešku a lávky na Straníku nový impulz. A síce, že verejný priestor nemusí byť len urbánne územie, na ktorom sa dá kočíkovať, či popíjať kapučíno. Ľudia trávia voľný čas aj mimo mesta. To, kam sa vyberú, pritom závisí aj od podmienok, ktoré im lokalita poskytuje. Pôvodný nápad mesta Žilina – postaviť na obľúbenom kopci s krásnym výhľadom a výbornými podmienkami pre vzdušné športy nákladnú vežu – sa podarilo autorom zvrátiť. A to zorganizovaním workshopu pre všetky zainteresované strany. výsledkom je riešenie, ktoré ohľaduplne vstupuje do prírody a zároveň zohľadňuje potreby návštevníkov. lávka privádza výletníkov na kopec, pričom „levitovaním“ nad povrchom zeme nezasahuje do chráneného územia. Prístrešok chráni odpočívajúcich a zároveň ich priestorovo oddeľuje od štartovacej plochy pre paraglajdistov. miesto sa tak stáva naozaj „verejným“ a zároveň je inšpiráciou pre riešenie ďalších miest v okolí.

Foto: Jana Makroczyová

 

 

V kategórii OBNOVA A PRESTAVBA:

INTERIÉR RÍMSKOKATOLÍCKEHO KOSTOLA SV. VAVRINCA V BRUTOVCIACH

Autor: Tomáš Bujna

Rímskokatolícky gotický kostol v obci Brutovce pri levoči sa nachádza vo výške 863 m.n.m. a je tak najvyššie položeným stredovekým kostolom na Slovensku. Znamená to napríklad aj to, že má do činenia so špecifickými poveternostnými vplyvmi, ktoré sa môžu prejaviť aj ako snežné záveje v interiéri. Rekonštrukciu kostola zo 14. storočia si vyžiadalo zavlhnuté vnútorné murivo a tiež nevyhovujúci stav podlahy. Ľudským faktorom, ktorý dal veci do pohybu, bol príchod nového kňaza. Po odstránení zavlhnutých omietok a podlahy bol najprv vykonaný archeologický a reštaurátorský prieskum. nasledovala kompletná rekonštrukcia interiéru položením kamenných platní, očistenie empory a osadenie nového schodišťa, rekonštrukcia elektroinštalácie a tiež výroba lavíc až po detaily kovaní na dverách a návrh nových kľučiek. nad prácou nevisel žiadny dedlajn a ako sám autor tvrdí: „Oprava kostola v takej malej obci si vyžaduje veľa času“. Pri pohľade na kvalitu výsledku to znie ako parafráza porekadla „Božie mlyny melú pomaly, ale isto“.

Foto: Stano Dubík

 

V kategórii OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY:

MATERSKÁ ŠKOLA GULIVER

Autor: Richard Murgaš

Ak deti nechcú ísť zo škôlky domov, nemusí to znamenať len to, že si obľúbili vychovávateľku. v prípade materskej školy guliver to určite môže súvisieť aj s tým, že sa v nej cítia dobre. na to, aby vznikol príjemný a funkčný priestor, tu vplývalo hneď niekoľko faktorov. na začiatku bola osobná potreba investorov, ktorí hľadali miesto, kam umiestniť vlastné deti. Poskytli preto nedokončený rodinný dom, ktorý sa vstupom architekta zmenil o deväť mesiacov (!) na zariadenie pre deti. koncept vznikal v komunikácii s budúcou riaditeľkou, čiže pedagogický plán a architektonické riešenia sa od začiatku plodne prelínali. Z pôvodného domu vznikol dvojpodlažný priestor, ktorý však šikovným zasadením do terénu pôsobí jednopodlažne a ostáva teda v prístupnej detskej mierke. Prízemie je venované vstupu a stravovaniu, dielni, bazénu a wellnesu. na poschodí sú spálne a herne, z ktorých je priamy prístup do záhrady s preliezkami. Po prehliadke objektu neprekvapí, že škôlka má poradovník na tri roky.
Foto: Lukáš Rohárik

V kategórii BYTOVÉ DOMY:

BYTOVÉ DOMY - AVANA

Autori: Matúš Polák, Martin Rezník, Silvia Kračúnová, Juraj Makový

Investor kontroluje výšku stavebných nákladov na meter štvorcový a architekti chcú robiť architektúru. Tak vyzerá východisková situácia pri mnohých bytových projektoch. Autori obytných domov Avana v Stupave z toho vykorčuľovali na úrovni. namiesto pôvodne plánovanej rekonštrukcie objektov bývalého výrobného družstva sa pustili do novostavby. výsledkom sú dva bytové domy s menšími, a teda aj dostupnými bytmi pre mladé rodiny. klasickú uniformnú vizáž panelákovej kultúry narúša hra s výrazne vystupujúcimi balkónmi, loggiami a vkrojenými terasami na najvyššom podlaží. Priestranné balkóny sa navyše stávajú plnohodnotne využívateľným doplnkovým priestorom. Umiestnenie domu vo „vznášajúcej sa“ polohe na pilieroch vytvára nielen príťažlivý vizuálny efekt, ale zároveň ponúka parkovaciu plochu pre obyvateľov. Zasunutím áut pod dom tak ostáva viac miesta pre zelené plochy a detské ihrisko. Typografická hra so šikmými stĺpmi, ktoré odkazujú na zdedený názov objektu Avana, je už len čerešničkou na torte.

Foto: Tomáš Manina

 

V kategórii RODINNÉ DOMY:

RODINNÝ DOM POD KALVÁRIOU

Autori: Peter Šercel, Andrej Švec

Dom vo veľkých Úľanoch ihneď zaujme svojou komunikáciou s okolím. Už v názve odkazuje na iný architektonický artefakt v dedine – unikátnu kruhovú kalváriu na blízkom návrší, ku ktorej obracia svoj pohľad. Dom sa ohľaduplne správa ku zdedeným vysokým stromom na pozemku, pod ktoré sa ukrýva, a zároveň využitím základovej dosky chráni ich koreňový systém. Parafráza klasickej dedinskej strechy reaguje na objekty v priamom susedstve, pričom kombináciou sedlového tvaru a vloženého hranolovitého priestoru vytvára dostatočné zázemie pre nočnú časť na poschodí. Hlavný dolný priestor domu je otvorený pre multifunkčné využitie počas celého dňa a výrazným presklením čerpá vonkajšie svetlo a pozýva do záhrady. Atypický trojuholníkový pozemok donútil autorov vzdialiť dom od križovatky ciest, na ktorej leží, čo je však v konečnom dôsledku jednoznačné plus. Celkový dojem umocňuje pohľad na dokumentáciu pôvodného stavu pozemku, ktorý pôsobí ako nezáživný či priam zabudnutý fľak zeme pri dedinskej ceste.
Foto: Tomáš Manina

 

V kategórii INTERIÉR:

OBCHOD SLÁVICA

Autori: Andrej Olah, Katarína Labáthová

Fenomén temporálnej či dočasnej architektúry privial aj na Slovensko zaujímavé riešenia. Dočasne nefunkčné, no atraktívne budovy ponúkajú možnosť na alternatívne využitia. To generuje dopyt po priestorových konceptoch. O tom, že dočasnosť vôbec nemusí znamenať priemernosť, svedčí aj interiér obchodu Slávica, ktorý v centre Bratislavy ponúka úžitkový dizajn, módu a šperky. vedomie časového i badžetového obmedzenia tu nebolo hendikepom, ale výzvou. nosným krokom bolo vyčistenie parterového priestoru mestského paláca od predchádzajúcich stavebných zásahov a návrat k jeho historickej podstate. Odstránenie medzistropu v hlavnej miestnosti vytvára pre vstupujúceho pocit honosného vzdušna. Do výšky odhalených kovových nosníkov priestor tvorí jednoduchá výstavná „white cube“, ktorej úlohou je predovšetkým nechať vyniknúť predajné artefakty. Pri pohľade z ulice interiér Slávice povzbudzuje myšlienku, že historické centrum hlavného mesta nemusí byť nutne len suvenírový Disneyland.

Foto: Tomáš Manina

CENA VEREJNOSTI

V online hlasovaní na portáli Hospodárskych novín www.hnonline.sk z celkového počtu 8043 hlasov, najväčší počet (4316 hlasov) získalo dielo:

FRAMEHOUSE

Autori: Maroš Fečík, Filip Kandravý

Ak na cenu v architektonickej súťaži ašpiruje interiér kreatívnej firmy, znamená to – okrem sebavedomia autorov projektu – dve veci. Jednak, že vedeniu a pracovníkom spoločnosti nie je jedno, v akých podmienkach tvoria. A po druhé, že vnútorný priestor firmy ju reprezentuje aj navonok. Postprodukčné štúdio Framehouse získalo riešením od ateliéru plusminus architects nielen väčšie a pohodlnejšie priestory pre svoju prácu v novom domicile. Interiér zároveň vytvára líniu osobného kontaktu s klientmi. Ten v prípade Framehouse začína na prízemnej recepcii štúdia a pokračuje schodmi do druhého podlažia priamo k stolu šéfa. na prezentáciu vytvorených reklám či video a online projektov slúži vlastné malé „kino“ a komunikácia so zákazníkom pokračuje v kávovom bare. Digitálnu a nehmotnú produkciu štúdia „uzemňujú“ nosné materiály dreva a betónu a taktiež kovová konštrukcia vypĺňajúca priestor schodiska. Tá okrem jasnej „eyecatcher“ funkcie slúži aj ako knižnica a nosič interiérovej zelene.

Foto: Maroš Fečík

 

PATRÓN ARCHITEKTÚRY

Nové ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry udelila Slovenská komora architektov súčasnej primátorke Leopoldova Mgr. Terézii Kavuliakovej a jej predchodcovi bývalému primátorovi Leopoldova JUDr. Milanovi Gavorníkovi za vypísanie najväčšej architektonickej súťaže na verejnú budovu od éry vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Obaja laureáti ocenenia svojim konaním preukázali vysokú morálnu a osobnú zodpovednosť za kultúru a kvalitu spoločenského života občanov mesta, keď sa rozhodli budovu mestského úradu – jedného z hlavných identifikátorov miest - obstarať transparentne a odborne formou architektonickej súťaže. Zástupcovia malého štvortisícového mesta Leopoldov tak ukázali všetkým na Slovensku, že argument – my si to nemôžeme dovoliť – neobstojí.

Autor textov k víťazným dielam: Patrik Garaj