InformacieSKA.sk

Súťaže návrhov vníma každý z aktérov inak

Martina Jakušová06.07.2016Súťaže
Súťaže návrhov vníma každý z aktérov inak

Ak sa opýtate na pozitíva či na druhej strane na „boľačky" súťaží návrhov verejného či súkromného vyhlasovateľa, spracovateľa súťažných podmienok, overovateľa súťažných podmienok z radov komory, porotcu, súťažiaceho či napokon politika, ktorý má podpísať s víťazným uchádzačom zmluvu, každý z nich Vám dá iné odpovede. To, že sú ich postoje odlišné, je prirodzené, a napokon, možno aj zdravé, lebo práve v licitácii jednotlivých preferencií môže vzniknúť dobrá súťaž ako nástroj, ktorý vyhovuje viac či menej všetkým - no predovšetkým verejnosti, ktorá v súťaži návrhov získa kvalitnú architektúru.
Možno nám poskytnú objektívnejší pohľad na súťaže odpovede architekta, ktorý vníma problematiku súťaží návrhov nielen ako súťažiaci, ale aj ako porotca a zároveň člen predstavenstva Slovenskej komory architektov, ktorá je overovateľom súťažných podmienok a svojim spôsobom zároveň garantom korektného priebehu súťaže voči svojim členom – súťažiacim architektom. Preto sme položili niekoľko otázok architektovi Martinovi Jančokovi – úspešnému súťažiacemu, porotcovi a podpredsedovi Slovenskej komory architektov v jednej osobe.

V čom spočívajú výhody obstarávania architektonických služieb prostredníctvom súťaží návrhov? 
MJ: Hlavnou výhodou je, že návrhy sa neposudzujú iba podľa najnižšej cenovej ponuky za projektové práce, ale na základe kvalít architektonického diela. To môže z pohľadu celkovej investície a v dlhodobom horizonte znamenať omnoho podstatnejšiu úsporu, či dokonca "zisk". Investor nezíska najlacnejšieho architekta, ale konkrétny návrh, ktorý je vybratý ako najvhodnejší spomedzi viacerých. Pre architektov je, samozrejme, súťaž príležitosťou získať prácu, ale aj nadobudnúť skúsenosti so špecifickými zadaniami.

Čo podľa vás odrádza investorov od častejšieho využívania súťaží návrhov? 
MJ: Predovšetkým nezáujem o architektúru alebo zamieňanie architektúry so stavebníctvom, kde sú podstatné len technické parametre a ekonomika. Tiež to je neochota venovať viac času a prostriedkov príprave súťaže. Pre väčšinu investorov je to zbytočná záťaž, ktorej sa chcú vyhnúť. Myslím si, že veľkým problémom je aj nedostatok pozitívnych príkladov, pretože úspešne realizovaných súťaží je stále veľmi málo. Potrebujeme ich viac, lebo len na základe kvalitných referencií je možné budovať dôveru investorov k architektom a k architektúre ako takej. Len nepatrné percento verejných zákaziek na Slovensku je zadávaných prostredníctvom súťaží návrhov. Na druhej strane treba spomenúť, že v poslednej dobe sa ich počet zvyšuje, čo vzbudzuje trochu nádeje.

Niektorí architekti sa súťaží návrhov nezúčastňujú, pretože sa obávajú ich netransparentného vyhodnotenia, príp. pre ich ekonomickú nevýhodnosť - prípadná odmena často nepokryje ani režijné náklady tvorby súťažného návrhu. Ako by sa mohla táto situácia zlepšiť v prospech pozitívneho vnímania súťaží širším okruhom architektov?
MJ: Odpoveď na túto otázku môžeme hľadať mimo súťaží návrhov, dokonca mimo disciplíny architektúry. Ide o celkové spoločenské a kultúrne nastavenie. Kým si spoločnosť nebude vážiť duševnú prácu, koncept, ideu, prípravu a nie len realizáciu, budú odmeny stále nedostatočné. To isté platí o transparentnosti, ktorá je priamo úmerná akceptácii základných demokratických princípov a ich dodržiavaniu.

Ako vnímate mieru využívania súťaží návrhov v oblasti architektúry a urbanizmu sa Slovensku a ich priebeh, zloženie porôt, výšku odmien, objektívnosť výsledkov a pod.?

MJ: V poslednom období bolo vypísaných a vyhodnotených niekoľko veľmi precízne pripravených súťaží návrhov. Stále sa však väčšina súťaží organizuje na pomerne slabej úrovni. Súťažné podmienky a zadania sú neprehľadné, požiadavky na účastníka zbytočne prehnané, odmeny sú v porovnaní s inými krajinami EÚ nepomerne nižšie. Navyše, kvalitných porotcov je veľmi málo a to sa týka aj spracovávateľov súťažných podmienok.