InformacieSKA.sk

Čo je nové v oblasti súťaží návrhov?

Martina Jakušová06.07.2016Súťaže
Čo je nové v oblasti súťaží návrhov?

Kasárne Kulturpark v Košiciach vzišli z medzinárodnej architektonickej súťaže z roku 2010. V roku 2014 si autori tohto diela (Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček a Silvia Šillová) odniesli hneď dve sošky ceny CE∙ZA∙AR - aj to je dôkaz, že aúťaženie prináša kvalitu. Foto: Robo Kočan.

Súťaže návrhov sú jednou z nosných tém a aktivít Slovenskej komory architektov. Výbor pre súťaže a verejné obstarávanie, pracovná skupina pre prípravu legislatívy i samotné predstavenstvo SKA dlhodobo pracujú na tom, aby sa súťaže návrhov stali bežným, či dokonca nevyhnutným a povinným nástrojom získavania dodávateľov architektonických služieb pri zákazkach (nielen) financovaných z verejných prostriedkov a aby ich priebeh poskytoval vyhlasovateľovi i súťažiacemu korektné postavenie. V apríli 2016 vstúpil do platnosti nový zákon o verejnom obstarávaní, k nemu vydal Úrad pre verejné obstarávanie vyhlášku o súťažiach návrhov, SKA vydala v tom istom mesiaci nový súťažný poriadok a v júli 2016 vyšiel v gescii SKA Manuál súťaží návrhov – to je veľa noviniek, ktoré, verme, budú mať zásadný vplyv na to, či si súťaže návrhov nájdu medzi vyhlasovateľmi, ale aj súťažiacimi architektmi stále viac priaznivcov a priblížime sa tak vyspelým krajinám, kde je získavanie služieb architekta touto formou bežnou kultúrou. Pozrime sa teraz bližšie, čo jednotlivé nové dokumenty prinášajú.

Nový zákon o verejnom obstarávaní

Od 18. apríla 2016 nadobudol účinnosť nový zákon č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní. Zákon ponecháva súťaž návrhov vo svojej štvrtej časti ako postup, ktorý umožňuje vyhlasovateľovi súťaže návrhov získať najmä v oblasti architektúry, územného plánovania, stavebného inžinierstva a spracovania dát návrh, ktorý vybrala porota z návrhov predložených do súťaže návrhov s udeľovaním cien alebo bez udeľovania cien.

Architekt Rudolf Žákovský, predseda výboru SKA pre súťaže a verejné obstarávanie, k zákonu uvádza, že zmien nie je veľa, často ide o nápravu nejasných formulácií v starom znení zákona. „Niektoré však môžu byť pre skvalitnenie architektonického súťaženia za verejné peniaze dobrým impulzom,“ dopĺňa a pokračuje vo vymenovávaní zmien, ktoré zákon prináša: „Účastníkom súťaže nie je len ten, kto ʹprevzal súťažné podmienky a v súlade s nimi podal návrhʹ (ako ho definoval predchádzajúci zákon), ale ʹkaždý, kto má záujem zúčastniť sa súťaže návrhovʹ. Tento posun dáva teda právo na podanie žiadosti o nápravu už po uverejnení oznámenia o vyhlásení súťaže návrhov (žiadosť by mala logicky požadovať nápravu skutočností, zverejnených v oznámení), rovnako ako účastníkovi po prevzatí súťažných podmienok a pomôcok/podkladov (kedy môže žiadať vyhlasovateľa o nápravu súťažných podmienok a pomôcok) – viď §164 zákona.

Súťaž návrhov (ako to de facto bolo už predtým) nie je ʹsúčasťou postupu vedúceho k zadaniu zákazky na poskytnutie služby,ʹ ale uplatňuje sa vtedy, ak na ňu takýto postup (priame rokovacie konanie) ʹnadväzujeʹ. Slovenskej komore architektov to pri overovaní súťažných podmienok dáva do rúk argument proti požadovaniu dokumentov, ktoré by mali byť dohodnuté s víťazom súťaže až pri zadávaní zákazky, teda vyplnená zmluva o dielo, cena zákazky, licenčná zmluva a pod.

Zákon zároveň upresňuje organizovanie tzv. užšej súťaže návrhov, kde si vyhlasovateľ vyberá v akomsi predkole na základe zverejnených podmienok účasti z neobmedzeného počtu účastníkov tých, ktorých vyzve na predloženie návrhu; lehota na predloženie žiadosti o účasť je najmenej 20 dní od vyhlásenia takejto súťaže, lehota na predloženie súťažných návrhov najmenej 30 dní od odoslania výzvy na predkladanie návrhov. Ide o v praxi zatiaľ nevyužitý model, ktorý by mohol byť cestou k architektonickej súťaži pre vyhlasovateľa obávajúceho sa účasti niekoho, kto mu nebude schopný poskytnúť komplexnú službu, a súčasne cesta pre záujemcu o súťaž, pri ktorej nemusí vynaložiť dlhý čas a väčšie prostriedky v prípade, keď je zrejmé, že by sa na dodaní zákazky s vyhlasovateľom po skončení súťaže nevedel dohodnúť. Budúcnosť ukáže, nakoľko férové budú kritériá výberu účasti a či sme si v tomto prípade nenasadili ružové okuliare.

V § 124 o porote pribudol odsek 4, ktorý konečne definuje to, kto je víťazom súťaže: ʹV zostavenom poradí predložených návrhov je návrh umiestnený na prvom mieste víťazný. Ak sa na prvom mieste umiestnia dva návrhy alebo viaceré návrhy, sú tieto návrhy víťazné.ʹ Nešvár minulých rokov, kedy verejní obstarávatelia deklarovali ako svoju povinnosť vyzvať na rokovacie konanie o zadaní zákazky všetkých ocenených, bez ohľadu na poradie, a takto neviazaní verdiktom odbornej poroty opäť tlačiť na najnižšiu cenu architektonickej služby či nebodaj pretlačiť svojho koňa by mohol byť minulosťou... Keby súčasne nevytváral pri fundamentálnom výklade § 81, písm. h), ktorý stanovuje postup priameho rokovacieho konania po súťaži návrhov, situáciu, kedy vyhlasovateľ musí vyzvať len víťaza a v prípade, že sa s ním na zákazke nemôže z akýchkoľvek dôvodov dohodnúť, celý proces obstarávania končí... Zostáva len dúfať, že odporúčanie poroty rokovať o zákazke - v prípade objektívnej prekážky rokovania s víťazom - aj s ďalšími ocenenými v poradí, sa stane praktickým východiskom pre úspešné dotiahnutie verejného obstarávania aj v týchto (výnimočných) prípadoch.“

Aj keď sa v zákone podarilo viacero problémov vyriešiť, R. Žákovský priznáva, že sú v ňom aj veci, ktoré sa napriek snahám komory vylepšiť nepodarilo. „Finančný limit, kedy pre verejného obstarávateľa (§ 8) a obstarávateľa (§ 9) vzniká povinnosť vyhlásiť súťaž návrhov, nie je určený priamo zákonom, ale samostatnou Vyhláškou Úradu pre verejné obstarávanie č.153/2016. Z nej sa dozviete, že táto povinnosť vzniká pri predpokladanej hodnote zákazky (do nej sa okrem hodnoty samotnej architektonickej služby započítavajú v prípade súťaže návrhov aj ceny a odmeny) 135 000 eur pre Slovenskú republiku zastúpenú svojimi orgánmi, 209 000 eur pre obec, VÚC alebo právnickú osobu zriadenú či kontrolovanú štátom, obcou alebo VÚC a 418 000 eur pre obstarávateľa. V starom zákone to bolo 130 000, resp. 200 000 a 400 000 eur... SKA podala k vyhláške pripomienku, v ktorej opierajúc sa o štatistiku priemernej ročnej mzdy v štátoch EÚ za rok 2014 podľa EUROSTATu – navrhovala zohľadniť pomer Slovenska k priemeru EÚ v tomto parametri (34,4 %) a znížiť sumy na 46 100 eur, resp. 71 200 eur a 143 800 eur. Žiaľ, Neúspešne.

Stále zostáva zákonná možnosť súťaže ʹbez udeľovania cienʹ a delenie súťaží na také, na ktoré ʹnadväzuje postup zadávania zákazkyʹ ʹs udeľovaním cien a odmien účastníkomʹ. Aj v budúcnosti teda bude dôležité pri overovaní súťažných podmienok argumentačnou schopnosťou presvedčiť vyhlasovateľa, aby akceptoval požiadavky Súťažného poriadku SKA a vyčlenil primeranú čiastku na ceny a odmeny,“ vymenúva diskutabilné časti nového zákona o verejnom obstarávaní v oblasti súťaží návrhov predseda súťažného výboru.

Architekt Peter Lényi, ktorý sa mnohých súťaží zúčastnil ako súťažiaci, a veľa z nich aj ako víťaz či jeden z ocenených, sa súťažiam návrhov venoval v uplynulom období aj ako spracovateľ súťažných podmienok a editor Manuálu súťaží návrhov, ktorý vydáva SKA predovšetkým za účelom osvety medzi investormi v snahe jednoduchou a účinnou formou ich presvedčiť o benefitoch takéhoto získavania dodávateľov architektonických služieb. P. Lényi medzi spomínanými zmenami v novom zákone o verejnom obstarávaní považuje za najpodstatnejšiu zmenu už spomínanú povinnosť vyhlasovateľa rokovať o zadaní zákazky iba s víťazným účastníkom, no zároveň polemizuje: „Napriek tomu, že rozumiem, aký bol predpokladaný účel tejto zmeny, nemyslím si, že je dobrá. O tom, že by to mal byť práve víťazný návrh, ktorý sa má realizovať, nemám absolútne žiadne pochybnosti, ale viem si predstaviť, že nastane situácia, kedy to nie je reálne (nenastane zhoda na zmluvných podmienkach, účastník nesplní požiadavky zákona na osobitné postavenie, bude mať zdravotné ťažkosti, ktoré mu neumožnia pracovať atď). A tieto situácie si rovnako vie predstaviť aj vyhlasovateľ, a preto si už vopred dobre zváži, či je pre neho stále tento postup výhodný. Očakávam, že jednoznačnosť výberu, ako ju dnes určuje zákon, bude v praxi obchádzaný výberom viacerých víťazov, prípadne pokusmi o zostavovanie ʹporadí víťazných návrhovʹ, podľa ktorých budú oslovovaní do rokovania (ako je to, ak som správne pochopil, definované v súťažných podmienkach aktuálnej súťaže do Banskej Bystrice). Prax ukáže prínos. Osobne si myslím, že pokiaľ neexistuje vôľa zadať zákazku víťazovi na strane vyhlasovateľa, nie je možné ho k tomu nijakým spôsobom prinútiť. Za oveľa lepší prístup pokladám motivovať ho a vysvetľovať mu kvality víťaza tak dlho, kým ich nepochopí, nevezme za svoje a nebude si vedieť predstaviť, že by sa to mohlo robiť inak.“

Ďalšie novinky v oblasti súťaží návrhov

Ako sme už spomínali, spolu s účinnosťou nového zákona o verejnom obstarávaní vydal Úrad pre verejné obstarávanie vyhlášku č. 157/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty. Prináša nové postupy a podporuje využívanie a efektívny priebeh súťaží návrhov. „Podoba novej vyhlášky, aj vďaka aktivite komory pri je pripomienkovaní a priamej angažovanosti predsedu Imricha Pleidela a bývalého predsedu Juraja Šujana, je pomerne úspešným faceliftom," uvádza R. Žákovský.

V súlade s novým znením zákona o verejnom obstarávaní a spomínanou vyhláškou Úradu pre verejné obstarávanie Slovenská komora architektov schválila v apríli 2016 nový Súťažný poriadok SKA.

Napriek tomu sú stále oblasti, ktoré sú napriek spomínaným prijatým dokumentom stále za nedoriešené. Čo ďalšie je teda ešte dôležité pre zmysluplné využívanie súťaží návrhov v praxi? P. Lényi hovorí, že prijaté dokumenty vytvárajú iba základný rámec pre postup. „Momentálne je dôležité snažiť sa na všetkých pozíciách (organizátor, porotca, účastník) robiť svedomitú a profesionálnu prácu tak, aby súťaže prebiehali na vysokej úrovni a ich výsledky boli realizované. Potom sa verejnosť sama bude dožadovať, aby na verejné zadania boli súťaže.“

Verme, že sa to neustálymi krokmi k lepšiemu priebehu súťaží návrhov a snahou na strane komory, vyhlasovateľov, spracovateľov súťažných podmienok, porotcov, súťažiacich architektov, ale i zákonodarcov postupne podarí. Len pri súťaži má spoločnosť záruku, že sa vyberie to najlepšie riešenie.