InformacieSKA.sk

15 rokov CE∙ZA∙AR

Oľga Miháliková27.06.2016CE.ZA.AR
15 rokov CE∙ZA∙AR

CE∙ZA∙AR nie je akademickým ocenením. Cieľom ceny je prezentovať tvorbu autorizovaných architektov navonok - verejnosti, a teda aj potenciálnym investorom. Ukázať, ako môže architekt vytvoriť optimálny návrh, propagovať dobré riešenia a vzdelávať širokú verejnosť o postavení a poslaní architektov v spoločnosti. Práve tomuto cieľu sú prispôsobené nástroje prezentácie nielen nominovaných a ocenených, ale aj prihlásených diel.

Okrem svojho štandardného poslania dúfame, že tento ročník vytvorí priestor na bilanciu toho, čo sa za existenciu Ceny udialo na slovenskej architektonickej scéne. Bilancia 15 rokov existencie Ceny za architektúru Slovenskej komory architektov CE∙ZA∙AR má viacero možných polôh. Tá, ktorá sa ponúka byť najlogickejšou – bilancia architektonickej tvorby cez prizmu nominovaných a ocenených diel, je práve tou najťažšou. O tejto výzve mne neprináleží polemizovať. Na krátky čas sme sa v tíme, ktorý sa okolo Ceny vytvoril, zaoberali otázkou osobitného ocenenia jedného diela práve v rámci koncepcie jubilejného ročníka. Napokon sme na túto zložitú úlohu rezignovali. Ako povedal jeden pán architekt, ktorého si veľmi vážim, najlepšími sa javia byť tie diela, ktoré obstoja aj po preverení v čase. Tie by však mali mať také atribúty kvality, že ich zbanalizovanie do ocenenia v programe, kde nie je ani len priestor na ich vysvetlenie, im nepristane.

Preto sme sa rozhodli, že sa pri bilancovaní budeme venovať Cene ako takej a paradoxne, nie tomu najdôležitejšiemu: architektonickým dielam, ktoré prezentuje.

Stručná genéza ceny

V roku 2002 vznikol CE∙ZA∙AR ako výsledok príležitosti (televízia, sponzor, agentúra) a vôle (predstavenstvo Slovenskej komory architektov – SKA), priniesť do televízneho vysielania edukačno-estrádny program, ktorý by zábavnou formou priblížil širokej verejnosti súčasnú architektonickú tvorbu.

Po oslovení Spolku architektov Slovenska, ktorý nemal záujem prezentovať svoju tradičnú a historicky etablovanú Cenu Dušana Jurkoviča takýmto spôsobom, sa SKA rozhodla realizovať jednu zo svojich úloh: popularizácia architektúry práve prostredníctvom Ceny za architektúru. Zaujímavým dokumentom doby je skutočnosť, že v roku 2002 nebola hodnotená kategória Rodinných domov. Dôvodom bol nedostatočný počet prihlásených diel. Táto situácia sa už v prípade rodinných domov nikdy nezopakovala a do súčasnosti sa jedná o jednu z najpočetnejších kategórií.

Po estrádnych začiatkoch sa v roku 2005 televízia z projektu čiastočne stiahla a ten získal introvertnejšiu podobu. Aj keď poslanie Ceny – prezentovať tvorbu architektov širokej verejnosti – sa nezmenilo, primárna orientácia ako aj komunikačné prostriedky, ktoré Cena v tomto období používa, sú zamerané na architektov. Slávnostné odovzdávanie cien, ale aj celoročné vernisáže putovných výstav sa diali v divadlách a galériách. Samotný galavečer bol sprevádzaný divadelným predstavením, ktorého cieľovou skupinou sú architekti. Ide o sviatok architektov najmä pre nich – záznam vysielala televízia so značným časovým posunom na kultúrnom kanále (STV2) v neskorých večerných hodinách. V tomto období sa cena profilovala najmä ako kultúrne podujatie dovnútra obce. Išlo o akýsi každoročný „sviatok“ profesie, kde po ocenení najlepších odborných výkonov nasledovalo divadelné predstavenie pre hostí a spoločenský večer. Toto obdobie kládlo z hľadiska obsahu a formy prezentácie najmenšie nároky na kompromisy. Na druhej strane, Cena samotná ešte stále oscilovala na periférii zá- ujmu verejnosti a masmédií a bola vnímaná ako kvalitné, ale primárne interné profesné odmeňovanie vynikajúcich výkonov bez potreby veľkých presahov.

V roku 2010 sa predstavenstvo rozhodlo, že medializácia Ceny aj tvorby, ktorú Cena prezentovala, plne nevyužívala jej potenciál. Víťazná agentúra prišla opäť s návrhom programu galavečera, ktorý bol divácky zaujímavejší. Hlavnou koncepciou slávnostného odovzdávania, ktoré bolo ešte stále kľúčovým komunikačným momentom Ceny, sa stalo striedanie hudobných čísiel s odovzdávaním cien v jednotlivých kategóriách. Svojim spôsobom bolo toto obdobie akýmsi kompromisom predchádzajúcich prístupov. Hudobná produkcia, ktorá bola súčasťou programu bola kultivovaná a žánrovo bližšia architektonickej profesii. Na druhej strane sa zaviedol inštitút Ceny verejnosti, partnerstvo s denníkom a intenzívnejšia orientácia na širokú verejnosť. V tomto období sa postupne prešlo k priamemu prenosu zo slávnostného odovzdávania cien a počet prihlásených diel prvýkrát prekročil hranicu 70.

Poslednú výraznú koncepčnú zmenu zaznamenala Cena v roku 2013. Predstavenstvo komory dospelo k záveru, že Cena je mediálne dosť etablovaná na to, aby bolo možné opustiť koncept galavečera s hudobnou produkciou a oslovilo na spoluprácu renomovaného režiséra Petra Nunéza. Jeho revolučný koncept – zmeniť celé odovzdávanie Cien a prezentáciu nominácií v rámci galavečera na dokumentárny film bez eventu – sa nakoniec pretransformoval do súčasnej podoby Ceny – kombinácie galavečera s krátkymi dokumentárnymi filmami. V súčasnosti sa z hľadiska nominácií práve tieto dokumenty považujú za ťažiskové. Zmenu konceptu podčiarkla zmena vo výraze komunikácie Ceny – prvýkrát sa spojila s grafickým vizuálom od renomovanej grafičky Ľubice Segečovej.

Kde je CE·ZA·AR dnes?

Ak sa však vrátime späť k samotnému jubilejnému ročníku,  budete sa môcť v ňom stretávať

s novým vizuálom od Ľubice Segečovej, ktorý zvýrazňuje práve výročie. Vážnosť tejto edície podčiarkuje aj erudovaná medzinárodná porota. Okrem Lukáša Kordíka, Štefana Moravčíka, Antonína Nováka a Romana Rutkowského, ktorí pôsobili v porote už v predchádzajúcom roku, v aktuálnom ročníku v nej budú pôsobiť aj známy rakúsky architekt Juri Troy (Viedeň), renomovaný český architekt a pedagóg Jan Šépka (ČR) a v neposlednom rade, medzinárodne uznávaná výtvarníčka a pedagogička Ilona Németh (Bratislava). Architekti  a krajinní architekti (členovia Slovenskej komory architektov) mali možnosť do konca apríla prihlásiť svoje diela zrealizované za posledné dva roky.  Opäť sa diela budú hodnotiť v šiestich kategóriách: rodinné domy, bytové domy, občianske a priemyselné budovy, exteriér, interiér a novinkou je zmena jedinej netypologickej kategórie „rekonštrukcia a obnova budov“ na „obnova a prestavba“.  Cieľom tejto zmeny bolo reagovať na skutočnosť, že v súčasnosti popri obnove pamiatok sa stále častejšie stretávame s transformáciou, konverziou, dostavbou alebo prestavbou rôznych budov, vrátane parkov resp. verejných priestorov.

Pri mediálnej kampani bude aj tento rok dôraz kladený na prezentácii súboru nominácií. Tie sa okrem odbornej tlače už tretíkrát objavia v spolupráci s RTVS na Dvojke pod názvom „Týždeň súčasnej slovenskej architektúry“. Vysielanie týchto krátkych dokumentárnych filmov venovaných jednotlivým kategóriám budú sprevádzať medailóny nominovaných diel v Hospodárskych novinách (HN) a na portáli HN www.hnonline.sk, kde prebehne hlasovanie o Cene verejnosti. Aj tento rok sa tešíme na samostatnú prílohu HN, ktorá pod názvom „Prečo nie?!“ so zameraním na architektúru vyjde koncom septembra a poskytne nomináciám a ich autorom ďalší zaujímavý priestor. Vyvrcholením všetkých aktivít bude galavečer spojený s vyhlásením a slávnostným odovzdávaním cien, odvysielaný v priamom prenose 6. októbra na Dvojke.

I keď máme na Slovensku ceny s oveľa dlhšou tradíciou, som presvedčená, že posledných 15 intenzívnych rokov zmien môže predstaviť zaujímavú škálu prístupov, názorov, trendov, víťazstiev a prehier. Určite budú oblasti, v ktorých s radosťou predstavíme úspechy, ako napríklad progres v celkovej úrovni prihlásených diel, rozsah ich mediálnej prezentácie, záujem verejnosti, počet prihlásených diel a pod. Rovnako však treba priznať, že aj CE∙ZA∙AR ako dokument o „produkcii“ architektonickej scény za toto obdobie dokladá oblasti, v ktorých zmeny nenastávajú tak rýchlo, ako by bolo želateľné: súťaže návrhov, ktoré by prinášali zaujímavé a inovatívne riešenia vo verejných priestoroch, resp. pri ktorých by vznikali výnimočné diela ako výsledok verejného obstarávania, ešte stále nie sú prítomné v miere, ktorá by adekvátne reflektovala význam týchto budov a priestorov pre ľudí, ktorým majú slúžiť. Vlajkové stavby ministerstiev, mnohých miest a obcí, nemocnice a klientske centrá, sociálne byty, ktoré sú v zahraničí určujúce pre trendy v architektúre, ešte stále sú príliš často obstarávané aukciami na báze najnižšej ceny.  Aj preto sa predstavenstvo Slovenskej komory architektov rozhodlo opätovne deň po slávnostnom odovzdávaním Cien zorganizovať už druhý ročník konferencie CE∙ZA∙AR práve na tému architektonických súťaží so zameraním na spoluprácu s mestami, obcami a inými verejnými obstarávateľmi.

Všetky prihlásené diela budú počas celého roka prezentované širokej verejnosti v rámci výstav a vernisáží v šiestich regiónoch Slovenska.

Niekoľko faktov na záver

  • od roku 2002 bolo do dnešného dňa prihlásených takmer 1000 diel,
  • ako jediná architektonická cena na Slovensku má v sedemčlennej porote jedného člena „nearchitekta“,
  • v porote sa vystriedalo množstvo popredných zahraničných aj slovenských architektov a odborníkov, napr. prof. Jiří Lábus (Praha), prof. Alena Šrámková (Praha), prof. Jiří Suchomel (Liberec), Osamu Okamura (Praha), Roman Brychta (Praha), Aleš Burian (Brno), Antonín Novák (Brno), Umberto Napolitano (Paríž), John Bosch (Amsterdam), Pavol Paňák (Bratislava), Anton Hykisch (spisovateľ, Bratislava), prof. Peter Čanecký (scénograf, Bratislava)

Oľga Miháliková,  projektová manažérka CE∙ZA∙AR

Článok bol pôvodne publikovaný v Bulletine ČKA 2/2016.