InformacieSKA.sk

Štandardy našich štandardov

Kornel Kobák19.04.2016Úvodník
Štandardy našich štandardov

Tému štandardov poskytovania architektonických služieb, vrátane populárnej problematiky honorárových poriadkov, má naša komora zapísanú takpovediac vo svojom rodnom liste. S trefnými názormi na túto tému sa dá zabodovať v každej spoločnosti, stačí, aby bola architektonická. Veď kto z nás už nevyslovil o našich honorároch, a najmä o ich „nížke“, nejakú hlbokú múdrosť?

Ak ale opustíme fejtonistický tón a pokúsime sa o trocha objektívnejší pohľad, pootvorí sa široké spektrum poprepletaných problémov. A až analýzou ďalších vplyvov a spoločenských nastavení môžeme pochopiť reálnu hĺbku problematiky. Najskôr až na základe znalosti legislatívnych súvislostí a štatistických údajov, poznania vývoja týchto otázok u nás či získania poznatkov o zahraničných riešeniach si dokážeme aspoň čiastočne vyskladať ucelenejší obraz o „horúcej“ problematike architektonických štandardov a honorárov.

Kde teda začať?

Parafráza v názve článku odkazuje na príspevok Stav nášho stavu architekta Pavla Paňáka z minuloročného valného zhromaždenia komory. Na začiatok si pomôžme vypointovaným citátom z tohto prejavu:

„Sociálno-kultúrny étos nášho povolania vnímame ako všeobecne akceptovaný fakt. Ilúzia tohto nášho spoločného vnímania významu nášho stavu tkvie v tom, že predpokladáme chápanie takéhoto statusu architektúry a nás architektov aj širokou verejnosťou..... Naše existenčné podmienky sú priamo podmienené stavom povedomia verejnosti a jej inštitúcií o mieste architektúry v hierarchii hodnôt. Toto je beh na dlhé trate, nemá okamžité zreteľné výsledky a nemá alternatívu.“ (Ing. arch. Pavol Paňák, 2015)

Žijeme v hojnosti a previnilej márnivosti, v dobe kritického hromadenia dopadov civilizačných, environmentálnych a technologických zmien. V dobe, v ktorej sa ilúzia stability Fukuyamovho „konca dejín“ rýchlo ocitá na myšlienkovej periférii. My architekti sme z podstaty našej profesie citliví na tieto zmeny a intenzívne vnímame tempo, ktorým nám do praxe každodenne vstupujú stále nové súvislosti. S akýmsi úprimným optimizmom sa držíme zásady, že kamenné základy našej práce sú pretrvávajúce a sú tou najlepšou praxou do dnešných aj budúcich dní. Veď princípy a postupy architektonickej praxe, vrátane charakteru vzdelávania či vykonávania regulovaného povolania, sú rokmi overené a pevne zakotvené v spoločenských a právnych vzťahoch. Prirodzene inklinujeme k „starým dobrým časom“ a nepripúšťame si posuny v spoločenských hodnotách a procesoch, ktoré by nás nabádali k ich opusteniu. S hrdosťou vnímame naše remeslo predovšetkým v kontexte spoločenského postavenia architekta vybudovaného v Európe v priebehu 20.storočia. V storočí individualistických revolúcií v umení a architektúre, ktoré ustálili profesiu architekta ako tvorcu vlastnej, autorskej, konceptuálnej architektúry.

Najmä posledné desaťročie je obdobím premien, ktorých komplexnosť a exponenciálna dynamika je ohromujúca. Nástupom digitálneho veku sa nezvratne mení charakter našej práce. Totálny obrat od analógovej k digitálnej prezentácii práce, okamžitá konfrontácia architektonických, technologických a ekonomických alternatív v globálne zosieťovanom svete a tiež do poslednej chvíle vyžadovaná otvorenosť a tvárnosť návrhov sa stali takpovediac v okamihu typickými črtami našej práce. Reflektovanie týchto a ďalších rýchlo nastupujúcich inovácií v architektonickej praxi sa stalo testom adaptačných schopností a našej pripravenosti na prehodnocovanie zažitých postupov. V spojení s tvrdosťou permanentne krízového finančného a trhového prostredia a svojských slovenských reálií sme tak opakovane vystavovaní až existenčným tlakom.

Samozrejme, nie sme sami, ktorí sa boríme s podobnými problémami. Obrana architektonických pozícií je celoeurópskou agendou. A tak idea výlučne trhových princípov pri poskytovaní architektonických služieb v kontexte európskych smerníc a zdržanlivosť verejných aj súkromných investorov pri využívaniu architektonických súťaží sú rovnako ústrednými agendami medzinárodných architektonických organizácií. Aktívnym účastníkom týchto iniciatív - na úrovni Architektonickej rady Európy (ACE), Európskej siete príslušných orgánov v architektúre (ENACA) aj v rámci spolupráce architektonických komôr V4 - je aj Slovenská komora architektov.

Rozmanitosť architektonickej praxe, originálnosť a tvorivá voľnosť riešení je ukrytá v samom jadre práce architekta. Akákoľvek prehnaná snaha o detailnú reguláciu a štandardizáciu postupov tak siaha na základy poslania a „kúzla“ našej profesie. Voľnosť našich tvorivých ambícií je síce fundamentálna, nesmie sa však zamieňať s bezzásadovosťou vo vzťahu k vlastnému architektonickému stavu. Naša profesia by nemala zhovievavo tolerovať nekalú cenovú súťaž a z nej prameniacu nekvalitu, či zakrývať bezobsažnosť a absenciu tvorivosti. Skutočnou výzvou architektonickej profesie sú naše vlastné schopnosti a prístupy k štandardom našich služieb. Rokmi udomácnená rozrôznená prax, nedostatočné ovládanie architektonického remesla a chýbajúca profesijná harmonizácia v spojení s našou morbídnou fascináciou v honorárových dampingoch navrstvili postupne na profesiu akýsi zvyklostný neodhoditeľný balast.

V svete prehustenom informáciami, ktorých trvácnosť a vážnosť mocninovo klesá v návale nových a nových informačných vĺn, zostávajú aj naše kvalifikované architektonické stanoviská, založené najmä na vyzdvihovaní architektonickej kvality nad ostatné domény, často nevypočuté. Zisťujeme, že nami preferovaný záujem o presadenie dobrej architektúry sa v rýchlo plynúcej dobe neraz vníma ako komplikácia. A tak sa postupne uzatvárame do informačných bublín našej profesie a prispôsobujeme sa dobe, ktorá v digitálnom pretlaku stratila globálne vízie. Možno sa aj náš architektonický stav uspokojí s procesom postupujúcej marginalizácie hodnôt a postojov, ktoré reprezentuje. Alebo prejaví dostatočné sebavedomie, nastaví jasnejšie kritériá vo vnútri profesie a vlastnými silami si zabezpečí odbornú úroveň i reálne finančné podmienky poskytovaných služieb.

Sme však schopní takejto sebareflexie? Netuším. Ale mám pocit, že až po takomto akceptovaní súvislostí, si môžeme skutočne účinne definovať svoje štandardy či honoráre a ponúknuť svojim potenciálnym klientom spoluprácu založenú na kvalite, dôvere a partnerstve.

Späť k voľnejšiemu tónu. Napadá mi aktuálna anekdota o know-how prestížnymi titulmi ovenčeného developera. Pracovník firmy pri rokovaní o honorári položí na stôl niekoľko vopred pripravených hrubých, pestrofarebných, architektonických štúdií so slovami: Tak tieto mám od Vašich kolegov doslova za bagateľ, naozaj nerozumiem, prečo by som Vám mal zaplatiť viac!

Kornel Kobák