InformacieSKA.sk

Spôsob určenia primeraného honoráru

Štefan Moravčík19.04.2016Téma
Spôsob určenia primeraného honoráru

Honorár sa určuje rôznym spôsobom. Percentom z celkových nákladov stavby, časovým honorárom za čas strávený na návrhu a projektových prácach, prípadne inakšie alebo kombináciou týchto metód.

1. Časový honorár je jednoduchá metóda. Nikdy však obe zmluvné strany dopredu nevedia, koľko to bude stáť a trvať. V priebehu času sa objavujú stále ďalšie nové skutočnosti a ďalšie nové práce na projekte. Odporučené výšky štandardných hodinových sadzieb nájdete tu.

2. Väčšina používaných (a najrozšírenejších metodík) určuje primeraný honorár ako určené percento z celkových nákladov stavby. Za túto čiastku je architekt povinný vykonať všetky dohodnuté úkony. Je to transparentné riešenie s jednoznačným určením pravidiel a povinností bez inflačných, kurzových a iných nepredvídateľných vplyvov. Na druhý pohľad sa môže zdať, že architekt sa bude snažiť zvyšovať náklady stavby, aby si zvýšil odmenu. Tomu sa dá jednoducho predísť tým, že pred každou etapou prác sa fixne stanovia náklady stavby na základe objemových (plošných) ukazovateľov a príslušných dohodnutých cien. Pomôckou môžu byť aj preukázateľné štatistické ukazovatele z obdobných, už zrealizovaných typologických druhov stavieb. Priebeh závislosti honoráru od kategórie stavby a jej veľkosti je znázornený tu. Online výpočet môžete urobiť tu.

3. Kombinácia metód sa používa najmä vtedy, ak rozsah niektorých etáp nie je dopredu zrejmý. Napríklad autorský dozor sa dá stanoviť aj ako pomerná fixná suma určená na základe veľkosti a náročnosti stavby. Tá istá tavba sa však môže stavať niekedy rok, niekedy desať rokov a pri takejto neurčitosti je logickejšie výkony spojené s dozorovaním stanoviť časovým honorárom.

Špecifickým spôsobom stanovovania honoráru je česká Kalkulačka pre architektov a ich klientov (nájdete ju tu). Ide o zaujímavú kombináciu, pri ktorej sa po dosadení údajov o stavbe vypočíta predbežná časová náročnosť projektových fáz. Po dosadení priemernej hodinovej sadzby konkrétneho architektonického ateliéru dostaneme príslušný výpočet celkovej výšky honoráru. Je to zaujímavé hybridné riešenie, ktoré nepracuje so skutočne stráveným časom na zákazke, ale stanovuje primeraný podiel z celkových nákladov na honorár - vypočítaný však okľukou pomocou určenia predbežnej časovej náročnosti a následným dosadením hodinovej sadzby. V princípe je to to isté, ako štandardné honorárové poriadky. Len výsledná suma nie je určená priamo, ale matematickým nástrojom, ktorý výsledok stanovuje pomocou aparátu predbežnej časovej náročnosti.

Honorárové poriadky majú v medzinárodnom kontexte dlhú históriu. Najprepracovanejšiu metodiku majú Nemci. Ich Honorárový poriadok pre architektov a inýžinierov HOAI (Honorarordnung für Architekten und Ingineure) je medzinárodným etalónom. Systematická práca na tomto honorárovom poriadku prebieha už od 30. rokov minulého storočia. Dá sa povedať, že aj drvivá väčšina iných objektivizovaných nástrojov na určenie primeraného honoráru vychádza z obdobných princípov. A najmä za trištvrtestoročie používania sa aj v praxi overila platnosť a praktickosť použitých nástrojov i ich korelácia s realitou.

Žiaľ, mnohé zmenil nález Európskej komisie, ktorá zatiaľ postavila honorárové poriadky do polohy "trustových dohôd o cenách" (okrem nemeckého HOAI, ktorý bol ošetrený v prístupových dohodách Nemeckej republiky do EÚ a schválený domácim parlamentom).

Aj v našich zemepisných šírkach má tradícia honorárových poriadkov dlhú históriu, aj keď ich názvy boli rôzne. Československá republika už od svojho vzniku patrila medzi štáty, ktoré systematicky pracovali na pravidlách určených pre jednotivé hospodárske oblasti. Verbálne sa spomínajú pravidlá na určovanie cien aj v stavebníctve už od začiatku 20. rokov. Originál honorárových poriadkov z medzivojnového obdobia zatiaľ nemáme k dispozícii. Predpokladáme však, že sa neodlišovali od bežných európskych štandardov.

O mnohom môže napovedať zachovaný exemplár Ustanovení o honorářích za práce architektonické, ktoré vám môžeme dnes predstaviť aj za pričinenia architekta Igora Krpelána, ktorý mi brožúrku poslal. Tento honorárový poriadok verejne vydal ako nástroj pre verejnosť architekt Antonín J. Hofírek v Brněnskej tlačiarni v Brne v roku 1948 - nájdete ho v prílohe článku.

Táto drobná brožúrka je však už plnohodnotným honorárovým poriadkom, úplne v zhode s poslaním, ktorému má slúžiť. Osobne som presvedčený, že aj ak by sme ho chceli uplatniť dnes, nič by nestratil zo svojej použiteľnosti. 

Je logické, že primeraný honorár môžeme určiť rôznym spôsobom. Časovým alebo fixným (pomerným) výpočtom či kombináciou rôznych metód. Menej jasné je, akú úroveň má primeraný honorár dosahovať.

Architekt aj investor však ihneď na začiatku svojich rokovaní potrebujú transparentný, verejne prístupný nástroj na jeho stanovenie. Či to bude metodické odporučenie, honorárový poriadok alebo iná forma, to nie je až také dôležité. Dôležitý je spoločenský konsenzus. Vôľa mať niečo, čo bude referenciou na určenie východiskovej hodnoty honoráru, ktorý by mal odrážať primeranosť vo vzťahu k navrhovanému objektu. Potom môže ešte pokračovať ďalšie dohodovacie konanie, kde sa zúčastnené strany už snažia uplatniť individuálne argumenty smerujúce k výslednej cene.

Nech sa však časom (aj legislatívne) prijme akékoľvek riešenie, je zrejmé, že ak má objektívne odrážať skutočnosť, tak sa nemôže zásadne odlišovať od toho, čo sa aj prakticky v priebehu posledného storočia vyskúšalo, čo potvrdilo svoju platnosť, praktickosť i zhodu s realitou.

Štefan Moravčík

Ilustračné foto: Anssi Koskinen