InformacieSKA.sk

Kontinuita návrhového procesu počas celej prípravy stavby

Štefan Moravčík20.04.2016Téma
Kontinuita návrhového procesu počas celej prípravy stavby

Nielen v laickej verejnosti pretrváva jeden zásadný omyl. Keď si investori čítajú, akú dokumentáciu potrebujú k pripravovanému dielu, tak sa v stredoeurópskom priestore (aj na stránkach komory) stretávajú s nasledovným členením výkonových fáz profesijných výkonov (stupňov projektovej dokumentácie):

  • prípravná fáza (zabezpečenie podkladov),
  • návrhová fáza (architektonický návrh - štúdia),
  • projektová fáza – územné konanie,
  • projektová fáza – stavebné konanie,
  • projektová fáza – výber zhotoviteľa,
  • realizačná fáza – projekt na uskutočnenie stavby,
  • realizačná fáza – spolupráca pri uskutočňovaní stavby.

Ak sa na toto členenie pozrie nezainteresovaný človek, ľahko nadobudne presvedčenie, že miesto pre architekta je iba v dvoch prvých prípravných fázach, kde si architekt zabezpečí vstupné podklady a nakreslí architektonickú štúdiu. Ďalej ho už netreba, lebo nasledujú projektové fázy. Tie podľa štúdie potom už nakreslia “projektanti” lacnejšie, rýchlejšie, bez odvrávania a problémov. A realizačnú fázu, vrátane realizačného projektu, je ešte lepšie zveriť do rúk dodávateľovi, veď ten už aj realizačný projekt a dozory urobí úplne zadarmo.

Pritiahnuté za vlasy? Žiaľ mnoho príkladov z reálneho života potvrdzuje, že to nie je teoretický konštrukt, ale smutná prax. Proti takýmto omylom potrebujeme bojovať na dvoch úrovniach. Osvetou a komunikáciou s okolím. Takisto aj úpravou súčasnej metodiky.

Treba zmeniť súčasné Metodické odporúčanie Slovenskej komory architektov z roku 2005, ktoré už nezodpovedá dnešným požiadavkám. Základom nových štandardov v ich architektonickej časti by malo byť aj výstižné slovenské názvoslovie delenia našich služieb.

Štandardná medzinárodná schéma delenia na etapy (stages) v angličtine je:

  • 0 – Initiative
  • 1 – Initiation
  • 2 – Concept Design
  • 2 – Preliminary Design
  • 2 – Developed Design
  • 2 – Detailed Design
  • 3 – Construction
  • 4 – Building Use
  • 5 – End of Life

Rozdiel oficiálnej medzinárodnej schémy a terminológie doteraz používanej u nás je v tom, že v medzinárodnom delení je zrejmé že navhovanie (design) prebieha kontinuálne počas celého predrealizačného procesu a že návrh sa postupne upresňuje od prvotného konceptu až po realizačnú dokumentáciu (detailed design).

V procese navrhovania neexistuje diskontinuita. Všetky fázy sú vlastne postupným precizovaním návrhu, od pôvodnej idey až po detailnú dokumentáciu, na základe ktorej je dodávateľ schopný zrealizovať dielo podľa predstáv autorov.

Podľa zažitej medzinárodnej terminológie by sme mali upraviť aj tú našu. Treba pravdepodobne nájsť kompromis, aby to bolo niečo medzi dnešnou používanou podobou a medzinárodným delením. 

V oblasti osvety musí každý z nás taktiež neustále komunikovať so svojim okolím, s partnermi, s ktorými sa stretáva. Trpezlivo vysvetľovať, že navrhovanie budov (a nielen ich) je tak, ako sme vyznačili tučným písmom kontinuálny proces. Že je to systematická práca - od vzniku prvotnej myšlienky, cez jej spodrobňovanie počas jednotlivých etáp služieb architekta (po starom výkonových alebo projektových fáz) až po ukončenie realizácie diela. Ba ani tu nie je návrhový proces ukončený. V slušnom partnerskom vzťahu (a v slušných krajinách) architekt pokračuje v spolupráci aj počas etapy užívania stavby. Koriguje a usmerňuje požiadavky vznikajúce v procese používania objektu, dbá na konzistentnosť formy, výrazu, funkcie i ďalších aspektov.

Treba upozorniť, že autor návrhu - architekt - je jediný subjekt, ktorý počas celého procesu vie, ako má dielo vyzerať v svojej komplexnosti. Ktorý priebežne koordinuje všetky jeho zložky do uceleného, vyladeného a funkčného organizmu. Nik iný ako architekt nemá komplexný obraz o diele a jeho častiach. Každý projektant pozná iba parciálnu zložku, za ktorú je zodpovedný. Projektantom architekt posúva svoje predstavy a svoje požiadavky nielen na formálne, ale aj na technické vlastnosti navrhovaných prvkov. Aké budú svietidlá, vypínače, zásuvky a kde budú rozmiestnené, to elektrikár dopredu nevie. Definuje mu to architekt. Či bude budova pravouhlá, okrúhla, či bude mať vyloženú konzolu, či to bude skelet, alebo stenový systém - s návrhom musí prísť prioritne architekt a až potom spolu so statikom prepočítajú, či sú predstavy reálne a či ich netreba korigovať. Podobne to prebieha počas všetkých etáp tvorby dokumentácie potrebnej pre návrh a realizáciu stavby. Aj v úplnom závere, v realizačnom projekte, kde sa už detailne položkujú jednotlivé finálne prvky a kreslia sa detaily napríklad aj v mierke 1:1, je poloha architekta takisto rozhodujúca. On musí rozhodnúť aká kľučka bude použitá na dverách, či bude detail oplechovania vysunutý jeden alebo päť centimetrov, aký bude mať profil... Aká keramika sa použije na obklady, aký bude škárorez a aká hmota a akej farby pôjde do medzier medzi obkladačky… Či omietka bude bielo - ružovo - pásikavo - kockovaná, či bude sadrová hladená, alebo s dvojmilimetrovým zrnom, vodorovne šúchaná... Toto neurčí nikto iný ako architekt. Návrh sa postupne precizuje do detailov potrebných pre zhotovenie stavby. Nik iný okrem architekta to nevie urobiť - lebo nevie, ako tieto detaily majú vyzerať... (samozrejme dobrí špecialisti vedia detaily prvkov technicky dotiahnuť do precízneho funkčného riešenia - potrebujú však dostať zadanie, požiadavky na ne, predstavu výslednej podoby).

Po takýchto jednoduchých argumentoch by mala byť každému rozumne uvažujúcemu človeku zrejmá absurdnosť toho, že spracovávanie dokumentácie (pokračovanie v navrhovaní a spodrobňovaní riešenia) sa môže mechanicky posúvať z jedného subjektu na druhý. Bolo by to možné iba vtedy, ak by sa dal transplantovať mozog autora do hlavy pokračujúceho projektanta (samozrejme, aj so zárukou funkčnosti myšlienkových pochodov :-).

Fakty spomenuté v predchádzajúcich riadkoch nie sú ani zložité, ani objavné. Len niekedy nie sú na prvý pohľad viditeľné ľuďom, ktorí sa problematikou navrhovania stavieb nestretli (alebo im takýto stav účelovo vyhovuje). Preto ich musíme pripomínať a prípadne urobiť aj také formálne zmeny v dokumentoch, v  názvosloví i v jeho praktickom používaní, aby bolo zrejmé, aká je skutočnosť.