InformacieSKA.sk

Študentské roly

Viktória Mravčáková10.11.2015TémaPridať komentár
Študentské roly

Štúdium na univerzite na Slovensku sa nelíšilo v mnohom od absolvovania strednej školy. Zúžil sa síce predmet pozorovania a spôsob výuky, stále nám však bolo jasné, čo sa smie, čo je dobré a čo nie. Splniť si nutné predmety, ktoré akoby navzájom nesúviseli, popracovať na projekte, často zadefinovanom cez typologický druh. Napriek všetkým pochybnostiam sme do toho dali vždy všetko. Výsledný komentár v rozsahu dvoch viet a písmenko abecedy nám bolo zaslúženou odmenou.Výborne, a môžeme ísť ďalej. (Česť cteným výnimkám!)

Čo je to dobrá univerzita? Myslím, že jediným cieľom nie je vychovať racionálne zmýšľajúcich ľudí s množstvom praktických schopností, ale hlavne plnohodnotných občanov s kritickým pohľadom na svet. Univerzita je pre mňa časopriestor, v ktorom prirodzená debata umožňuje vznik pohľadov na svet, neprezrádza tajomstvá či svetové pravdy, ale pomáha rásť a formovať komplexné osobnosti s vlastnou motiváciou a širokým spektrom názorov. Univerzita nie je miesto, kde jeden dáva a druhý berie, ale miesto vzájomnej výmeny.

Chýbajúcu debatu a konštruktívnu kritiku si vysvetľujem najmä pokrútenými vzťahmi na poli univerzity. Študenti a pedagógovia stoja vo vzájomnej opozícii a tvrdiť, že chybu robí predsa vždy ten druhý, nie je v poriadku. Všetci čakajú, že zmena príde z opačnej strany. Nie je však problém práve v rozdelení a definovaní jasných hraníc medzi tými, čo učia, a tými, čo sú učení? Aká je rola dnešných študentov na pôde univerzít? Dokážu po škole fungovať a prinášať prospech spoločnosti, pokiaľ nemajú skúsenosť s nesením zodpovednosti za niečo viac, než za seba samých? A ako ich k zodpovednosti viesť?

Každý tvrdí, že v porovnaní so zahraničím sú slovenskí študenti málo motivovaní. Motivácia pochádza nielen zo záujmu, ale aj dôvery. Dôvery k sebe samému a k prostrediu, v ktorom sa rozvíjame. Dôvera k miestu, kde študujeme, dôvera k osobnosti pedagóga a inštitúcii sú dobrým začiatkom aj koncom.

V Dánsku študenti svojej univerzite dôverujú. Hrá významnú úlohu v kultúrnom živote ich a mesta. To, čo ju robí silnou, je ich vzťah k univerzite. Študent voči svojej škole cíti záväzok, je jeho prácou na plný úväzok aj zodpovednosťou. Vie, že je súčasťou krehkého systému, a musí na ňom participovať. Vie, že aj on tvorí meno a podstatu školy. Dôveru tu podporuje možnosť vlastnej participácie. Študent je dobre informovaný, ako škola utráca peniaze, aký má rozpočet, a vďaka dobre fungujúcemu senátu o ňom môže rozhodovať rovnako ako ďalší členovia. Taktiež môže participovať pri voľbe nových pedagógov a pri dôležitých pedagogických prevratoch.

Vyjadriť svoj názor nie je nepríjemnou nutnosťou, naopak, spätná väzba je dôležitou súčasťou tvorby vzdelávacích praktík. Na to, kam sa škola bude uberať, má teda vplyv široké spektrum ľudí z rôznych generácií  a z rôznych pozícií. Samozrejme, aj naše školy majú svoje školské senáty. V skutočnosti sú však iba pozostatkom akejsi demokracie a reálny dosah študenta je minimálny. (Na Slovensku som verejné študentské voľby ani nezažila, našťastie, v Česku už áno).

Rola študenta nemusí byť iba profesionálny nasávač informácií. Okrem participácie na smerovaní školy môže byť dôležitým ľudským kapitálom už počas svojho štúdia. Univerzity na západe cez zamestnaných (a platených) študentov vykrývajú časť práce asistentov (najmä organizačnej), podieľajú sa na výskumoch postgraduálnych študentov alebo v niekoľkých prípadoch vyučujú svojich mladších kolegov, čo je zároveň dôležitou súčasťou ich vzdelávacieho procesu. Stávajú sa ich tútormi a prekonávajú strach z vlastnej nevedomosti. Škola ušetrí, potenciál študentov je na sto percent a pokiaľ si vďaka tomu nemusia hľadať prácu niekde inde, určite tomu radi venujú maximum svojho času a schopností. Za motiváciou a dôverou študentov k svojej škole stojí teda aj možnosť ich vlastnej angažovanosti, nielen na poli kultúrnej opozície (čo považujem taktiež za zásadné!) ale aj ako dôležitá organizačná a rozhodujúca zložka.

Škola sa postupne mení z miesta, kam sa chodí „učiť sa“, na miesto, ktoré má každý možnosť meniť a rozvíjať. Umožní diverzitu názorov, nebráni aktivite študentov a podporuje súťaživosť. Pomáha tak vypustiť do sveta ľudí sebavedomejších a kritických, tolerantných k názorom iných. Ľudí, ktorí neposlúchajú na slovo. Ľudí, ktorí pochybujú a dokážu sa dívať ďalej než len na zadanú úlohu. Ľudí, ktorí môžu pomáhať meniť veci k lepšiemu tak, ako to menili na svojej univerzite.

A možno aj nie. Nakoniec, je to iba o dôvere, že študenti zvládnu prijať viac zodpovednosti.

Viktória Mravčáková študovala architektúru na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, následne na Vysokej škole umelecko-priemyslovej v Prahe u Jana Šépku.  Pracovala v ateliéri zerozero, absolvovala ERASMUS v Nemecku, stážovala v Ateliéri grafického designu a nových médií u Petra Babáka a momentálne je na pracovnej stáži v Kodani v štúdiu EFFEKT. Ako národný kontakt je aktívna v rámci Európskej siete študentov architektúry (EASA).  

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu