InformacieSKA.sk

Slovenský kontext výučby architektúry

Ľubica Vitková10.11.2015TémaPridať komentár
Slovenský kontext výučby architektúry

Začlenenie sa do európskeho akademického architektonického priestoru

Po roku 1990 sme sa stali súčasťou otvoreného európskeho a svetového priestoru. Už 25 rokov máme možnosť porovnávať sa a spolupracovať so zahraničnými architektonickými školami, predovšetkým v rámci Európy. Naše zapojenie sa do rámca európskeho architektonického školstva sa realizuje hneď niekoľkými spôsobmi. Oficiálnou – inštitucionalizovanou formou na najvyššej úrovni. Máme svojich „akademických“ reprezentantov v komisii EÚ (Group of Coordinators for the Recognition of Professional Qualifications – subgroup Architecture), v profesijných organizáciách ACE (Architect Council of Europe) a UIA (International Union of Architects). Naše architektonické školy sú členmi rôznych akademických asociácií - Asociácie európskych škôl architektúry EAAE (European Association for Architectural Education), AESOP, ACAADE, ECLAS, sietí architektonických škôl (ENHSA – European Network of Heads of Schools of Architecture, LE:NOTRE, REA). Slovenské architektonické školy od začiatku intenzívne využívali  rôzne edukačné projekty zamerané na podporu mobilít a praxe (Erazmus+, Erasmus, Temus, Leonardo da Vinci, IASTE...). Pedagógovia a študenti mali a majú možnosť vycestovať na zahraničné univerzity v rámci celého sveta i v rámci rôznych grantových schém organizovaných SAIA či nadačnými fondmi. V neposlednom rade sú školy prostredníctvom svojich pedagógov a výskumných pracovníkov zapojené do medzinárodných výskumných a edukačných projektov, ktorých nositeľmi či partnermi sú predovšetkým vysoké školy. Nemôžem nespomenúť široko otvorenú možnosť účasti na zahraničných konferenciách, letných školách, workshopoch, výstavách a prehliadkach opäť najčastejšie organizovaných školami.

Prostredníctvom týchto príležitostí a aktivít pedagógov máme možnosť sledovať organizáciu a štruktúru štúdia, rovnako ako si overiť metódy výučby uplatňované na zahraničných školách architektúry.

Naše architektonické vysoké školy mali zastúpenie pri tvorbe zásadných kritérií na uznávanie architektonických študijných programov na úrovni Európskej únie. Preto vychádza štruktúra študijných programov našich, komisiou EÚ akreditovaných škôl (FA STU v Bratislave, VŠVU v Bratislave, FU v Košiciach), z ňou schválených požiadaviek kladených na školy architektúry.1

Avšak otázka, ako by mali byť koncipované architektonické študijné programy, je permanentne diskutovanou témou na školách aj na rôznych fórach, konferenciách a workshopoch zameraných na spôsob výučby architektov (a to všeobecne či s dôrazom na konkrétne oblasti - ateliérovú tvorbu, oblasť technických disciplín, teórie architektúry...). Platforma, kde sa o týchto otázkach intenzívne a z rôznych uhlov pohľadu diskutuje, sú stretnutia zástupcov škôl združených v rámci  EAAE a ENHSA, ktorej je Fakulta architektúry STU v Bratislave aktívnym členom. Diskusie sú zamerané predovšetkým na potrebu reflektovať aktuálne technologické, spoločenské či ekonomické zmeny.2

Štruktúra študijných programov Európskych škôl architektúry.

V súvislosti s plnením smernice EU 55/2013 a súčasne vzhľadom na potrebu reagovať na hore uvedené zmeny EAAE v roku 2015 spracovala analýzu štruktúry študijných programov naprieč európskymi školami architektúry.3 Pri porovnaní štruktúry študijných programov sa zameriam na školy architektúry najmä v rámci technických univerzít v našom geografickom priestore a na školy, ktoré sú dlhodobo vyhodnocované v rámci Európy ako najlepšie.

Tab. 1: Porovnanie štruktúry študijných programov vybraných európskych škôl architektúry3

 

1. rok štúdia

2. rok štúdia

3. rok štúdia

4. rok štúdia

5. rok štúdia

6. rok štúdia

 

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

Architektonická tvorba (%)

Konštrukcie (%)

Iné disciplíny (%)

FA STU

Bratislava

30

30

40

30

30

40

40

30

30

70

10

20

50

10

40

60

 

40

FA ČVUT Praha

30

30

40

30

30

40

30

30

40

60

20

20

50

20

30

70

10

20

FA

Budapešť

40

10

50

40

10

50

50

10

40

50

10

40

50

10

40

 

 

 

UAU

Bukurešť

50

10

40

50

20

30

50

20

30

60

10

30

70

5

25

60

10

30

RTU

Riga

70

10

20

60

20

20

70

10

20

70

10

20

70

10

20

 

 

 

FA WUT

Warsava

20

10

70

40

20

40

60

20

20

80

0

20

70

10

30

70

20

10

UA

Antwerpy

40

10

50

50

10

40

60

10

30

50

10

40

50

10

40

 

 

 

ETSAB

Barcelona

20

10

70

40

30

43

40

30

30

40

30

30

30

20

50

70

10

20

TU Delft

Delft

50

30

20

50

30

20

50

30

20

50

30

20

50

30

20

 

 

 

SACE

Lausanne

20

10

70

30

10

60

30

10

60

40

30

30

80

10

10

 

 

 

FAPolitechnico di Milano

40

10

50

30

40

30

60

20

20

40

10

50

70

20

10

 

 

 

FA Sapienza

Roma

30

10

60

40

30

30

40

30

30

50

30

20

70

0

30

 

 

 

FA UdP

Porto

35

 

65

35

15

50

35

15

50

35

25

40

35

0

65

 

 

 

AHO

Oslo

70

10

20

80

10

10

80

10

10

80

0

20

80

0

20

 

 

 

Skladba študijných programov je základnou bázou architektonického vzdelávania. Jednotlivé školy ňou napĺňajú stanovené požiadavky SmerniceEurópskeho parlamentu a rady55/2013/EUkladené na výchovu architektov (architektúra musí byť hlavnou súčasťou štúdia) a súčasne vytvárajú dostatok priestoru na uplatnenie ich osobitého profilu.Cieľom smernice je zabezpečiť rovnováhu medzi teoretickou a praktickou stránkou architektonického vzdelávania, rovnako ako diverzitu vedomostí, praktických skúseností a schopností („znalostí, zručností, spôsobilostí“) potrebných pre profesiu architekta stanovenú v uvedenej smernici v 11 bodoch. Osobitne sa sleduje výučba ateliérov – architektonickej tvorby ako ťažiska vzdelávacieho procesu architektov.

Z prezentovanej analýzy v tabuľke č. 1 je zrejmý diferencovaný prístup a uvedená flexibilita v rámci stanoveného rámca.Časť škôl dôslednejšie sleduje rovnováhu medzi základnými oblasťami, iné posilňujú oblasť environmentálnych, sociálnych či konštrukčných disciplín, ďalšie kladú zvýšený dôraz na synergiu medzi vzdelávaním a praxou, časť škôl sa sústreďuje na vyváženosť medzi tvorbou a iným druhom praktických skúseností. Niektoré skupiny škôl výrazne podporujú oblasť tradičných grafických zručností (kresbu, modelovanie) pričom súčasne rozvíjajú výskum prostredníctvom tvorby (research through design), teda sledujú balans medzi intuitívnym a exaktným prístupom.

Všeobecne možno konštatovať, že bakalárske študijné programy sú zamerané viac na zvládnutie základných vedomostí a zručností, inžinierske na väčšiu profiláciu a praktické skúsenosti cez ateliérovú tvorbu a na ňu naviazaný výskum.

Školy smerujú k adaptabilnému sylabu, ktorý umožňuje prispôsobovať sa operatívne zmeneným podmienkam. Do súčasných študijných programov sa vo všeobecnosti premieta predovšetkým vývoj technológií, environmentálnych a sociálnych disciplín. Posilňuje sa význam ekologickej tvorby, obnovy budov a ochrany kultúrneho a prírodného dedičstva. Vo výučbe sa podporujú počítačové zručnosti - 3D modelovanie, BIM, parametrická architektúra, ale aj oblasť manažmentu a financií.

Za dôležitý sa považuje interdisciplinárny a integrujúci prístup s dôrazom na podporu systémového  myslenia. Vítané je i bohatšie spektrum študijných programov v rámci fakúlt architektúry (urbanizmus, dizajn, záhradná architektúra, umenie), ktoré vzájomne kooperujú, či širšie otvorenie univerzitného prostredia pre úzku spoluprácu s ďalšími disciplínami.

Faktory ovplyvňujúce kvalitu výučby

Cieľom vyučovacieho procesu je (alebo by mal byť) kvalitný absolvent. S tým súvisí sledovanie kvality výučby. Na tú má vplyv niekoľko faktorov:

  • uvádzaná štruktúra študijných programov,
  • kvalita pedagogického zboru (vrátane hosťujúcich a externých praktizujúcich architektov a pedagógov),
  • uplatňované metódy výučby (optimálne zamerané na aktívne formy učenia sa, založené na  učení sa cez skúsenosť (learning by doing),
  • kvalita študentov, ich štruktúra (domáci/zahraniční),
  • prostredie školy (priestory, vybavenie, atmosféra),
  • spôsob a výška financovania školstva.

Ťažisko výučby architektov je tradične vo výučbe ateliérov. Preto práve metódy a formy výučby ateliérovej tvorby sú zrkadlom škôl architektúry a ich absolventov. Tvorivosť, ktorú si študenti ateliérovou tvorbou pestujú, pomáha nájsť architektom uplatnenie i v ďalších oblastiach, nielen v profesii praktizujúcich architektov.

Ako jeden z pohľadov na hodnotenie výučby ateliérovej tvorby môže slúžiť prieskum, ktorý realizovali Jim Low a Hannah Vowle.4 Predstavuje istú bázu názorov na preferenciu metód, foriem výučby, ako aj na charakter prostredia, ktoré sú späté s ateliérovou tvorbou v zahraničí.

Tab. 2: Hodnotenie prostredia, metód a foriem výučby4

Prostredie

Miera dôležitosti

Kvalitní pedagógovia

93 %

Prístup k zariadeniam a prístrojom

79 %

Otvorenosť fakulty

77 %

Vlastné pracovné miesto pre štúdium na fakulte

60 %

Prostredie v ateliéroch

56 %

Kľúčové metódy vedenia ateliéru

Miera dôležitosti

Hodnotenie projektov

87 %

Práca v skupinách

84 %

Podujatia v rámci ateliéru (prednášky, exkurzie)

82 %

Hosťujúci pedagógovia

78 %

Práca na modeloch

67 %

Hodnotenie interakcie medzi študentmi

Veľký prínos

Priemerný prínos

Získanie ďalších pohľadov

52 %

32 %

Zdieľanie myšlienok

51 %

37 %

Získanie informácií

46 %

31 %

Podpora pri zvládaní softvéru

41 %

31 %

Osvojenie si prezentačných metód

36 %

36 %

Hodnotenie miery individuálneho prístupu

 

Veľký prínos

Priemerný prínos

1:1 (študent:pedagóg)

84 %

9 %

1:2, 1:3, 1:4

42 %

38 %

1:5 a viac

23 %

30 %

Kritiky

68 %

23 %

Semináre

29 %

34 %

Čas strávený týždenne v ateliéri

 

0 - 10 hodín

22 % študentov

10 - 20 hodín

40 % študentov

20 - 30 hodín

22 % študentov

30 a viac hodín

16 % študentov

Tento výskum poukázal na preferenciu kvalitných pedagógov, na dôležitosť spôsobu hodnotenia projektov, na vhodnosť práce v skupinách, na pozitívny efekt sprievodných podujatí, ako i na význam komunikácie a interakcie medzi študentmi.

Pri výchove architekta je dôležitá podpora experimentovania, individuálneho prístupu, výmeny názorov a iniciatívy. Pri výučbe ateliérov je zásadná i práca na modeloch či schopnosť vyjadriť svoje myšlienky škicami aj napriek digitalizácii. Zásadná je spolupráca s profesionálnou praxou i bezprostredný kontakt s prostredím a priestorom zdania či možnosť nielen navrhnúť, ale i realizovať menší objekt.

Podstatné je, aby vyučovací proces smeroval k schopnosti prakticky uplatniť získané vedomosti, aby rozvíjal u študentov kritické myslenie, podporoval ich schopnosť vnímať a uplatňovať diferencované prístupy a aby ich viedol k aktívnej participácii na živote spoločnosti.

Hodnotenie európskych škôl architektúry

Na hodnotenie škôl boli vypracované rôzne porovnávacie kritériá. Okrem rebríčka univerzít sa vyhodnocujú aj školy podľa zamerania – odboru. V apríli 2015 bol zverejnený nový rebríček 100 najlepších škôl architektúry na svete, ktorý vyhodnotil i najlepšie školy v Európe.5 Tie sú členené podľa zamerania na 50 architektonických a 50 dizajnérskych škôl. Časopis Domus vydal v predchádzajúcom roku špeciálne číslo zamerané na takto hodnotené školy architektúry a dizajnu za rok 2014.6

V rámci Európy ide viac o kvalitatívny výber ako o sledovanie poradia. Kritériá hodnotenia sú nasledovné:6

  • zohľadnenie akreditačných referencií študijných programov architektúra a dizajn v istých ucelených geografických oblastiach v aktuálnom aj v predchádzajúcich obdobiach,
  • sledovanie reputácie školy v rámci odbornej komunity - medzi architektmi (hodnotenie škôl architektúry sa nerealizuje cez bibliometrické parametre využívané v exaktných vedeckých disciplínach),
  • zapojenie sa do vzdelávacích sietí a inštitúcii s architektonickým zameraním,
  • vybavenie školy a možnosti využívania zariadení a nových technológií,
  • medzinárodné väzby a vzťahy s ďalšími inštitúciami, realizácia študentských študijných pobytov a praxe v zahraničí,
  • hodnotenie absolventov.

Obdobné kritériá hodnotenia uplatnila aj autorka Ana Martins v publikácií Masterclass.7 Ňou sledované indikátory kvality sú:

  • štruktúra študentov: podiel domácich a zahraničných študentov, počet prijímaných študentov, podiel  úspešne ukončených, miera uplatnenia sa absolventov,
  • členstvo školy v organizáciách, zapojenie školy do edukačných sietí,
  • spolupráca školy v medzinárodnom a domácom meradle (spolupráca s renomovanými školami,  spolupráca s inštitúciami, samosprávou, spoločnosťami...),
  • práce študentov, ktoré sa overujú v rámci medzinárodných súťaží a prehliadok,
  • ohlasy úspešných architektov na školy (hodnotenie pripravenosti absolventov na ich budúcu profesiu),
  • úspešní absolventi, úspešní praktizujúci architekti (teoretici...).
  • pedagógovia, hosťujúci pedagógovia a prednášatelia,
  • ďalšie faktory – celková reputácia školy, jej prezentácia v médiách a pod.,
  • hodnotenie študentmi a absolventmi,
  • hodnotenie prostredia – mesta, v  ktorom sa škola nachádza.

Hodnotenie slovenských architektonických škôl

Pre nás sú zaujímavé tieto kritériá hodnotenia predovšetkým v kontexte kritérií, ktoré sa uplatňujú na naše školy v slovenskom prostredí.

Slovenské architektonické školy sú hodnotené od roku 2007 nezávislou Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou ARRA. FA STU v Bratislave ako najväčšia a najstaršia inštitúcia na Slovensku vzdelávajúca architektov je zaradená v skupine technicky orientovaných fakúlt a hodnotená podľa kritérií pre technické školy. V oblasti výskumu to znamená, že zásadný je počet publikácií a citácií v medzinárodných databázach Web of Knowledge, ako aj objem finančných prostriedkov získaných z grantovej činnosti v porovnaní s fakultami technického zamerania.

Podstatnejšie pre existenciu fakúlt architektúry, respektíve škôl, na ktorých sa architektúra vyučuje, je hodnotenie Akreditačnou komisiou, poradným orgánom vlády SR. Zameriam sa predovšetkým na Kritériá hodnotenia úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti v rámci komplexnej akreditácie, keďže od nej  závisí priznanie práv uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov. Profesori (rovnako ich výstupy) sú pre garantovanie študijných programov zásadní, docenti zas pre zabezpečovanie študijných programov povinných a povinne voliteľných predmetov jadra odboru. Ťažisko hodnotenia (minimálne 55 %) spočíva v hodnotení výstupov výskumnej či umeleckej činnosti, pričom nezanedbateľné je i hodnotenie citácií a ocenení (najmenej 20 %). Podstatnú časť výstupov tvoria výstupy publikačné, pričom relevantné sú opäť tie zaradené v medzinárodných databázach Web of Knowledge, SCOPUS, respektíve publikované vo významných svetových vydavateľstvách (A - špičková medzinárodná kvalita). To isté sa vzťahuje i na citácie. Študijný odbor architektúra a urbanizmus je zaradený do sústavy študijných odborov č. 5 Konštruovanie, technológie, výroba a komunikácie (ďalej členený na skupiny odborov - jeden z nich je 5.1. Architektúra a staviteľstvo). Preto pri hodnotení prevláda scientometrický  prístup. V rámci odboru architektúra a urbanizmus Akreditačná komisia hodnotí aj umelecké a tvorivé výstupy. Pre ilustráciu väčšina tvorivých architektonických počinov s medzinárodným kontextom (s výnimkou prezentácií na renomovaných podujatiach a v renomovaných výstavných sieňach) je zaradená do kategórie B (uznávaná medzinárodná kvalita), pričom pre hodnotenie škôl a pre kvalifikačné postupy sú zásadné výstupy A.

Tieto skutočnosti uvádzam, aby sme si uvedomili rámec, do akého je naše architektonické školstvo začlenené, a aké podmienky musí napĺňať. To neznamená, že snahou našich architektonických škôl nie je byť medzinárodne uznaná a kvalitná. Rovnako uvedené kritériá sú pri prepracovanej stratégii a často cez  iné odbory dosiahnuteľné. Problémom je, že mnohé zásadné aktivity a výstupy s dopadom na priamu kvalitu výučby sa do hodnotenia nedostanú, respektíve nemajú adekvátnu váhu, hoci v zahraničí sú pre posudzovanie odboru podstatné.

 Na záver

Naše architektonické školy sa usilujú o kvalitu vzdelávania. Zaväzuje ich k tomu charakter regulovaného povolania architekta, ako aj potrebná konkurencieschopnosť ich absolventov.  V neposlednom rade potrebujú uspieť v súťaži o kvalitných študentov v širšom regióne. Vďaka väzbám s uznávanými školami v Európe vieme, kam smeruje architektonické školstvo. Poznáme svoje slabé miesta, sme si vedomí toho, čo potrebujeme zlepšovať.

Musím však konštatovať, že výchova architektov na Slovensku je poznačená značne sťaženými podmienkami. Uvediem aspoň tie zásadné:

1. politický kontext – vzdelávanie nie je medzi prioritami vlád (pred časom sa jeho význam proklamoval aspoň verbálne),

2. ekonomický kontext – rozsah finančných prostriedkov smerujúcich na vysoké školy zo štátneho rozpočtu je jedným z najnižších v Európe. Súčasne naše školstvo je bezplatné a neefektívne vzhľadom na vysoký počet verejných vysokých škôl a ich štruktúru,

3. legislatívny rámec, ktorý definuje predovšetkým:

  • spôsob a organizáciu VŠ (limituje spoluprácu medzi odbormi, naopak umožňuje existenciu tých istých odborov na jednej univerzite),
  • pracovnoprávne vzťahy (pravidlá pre obsadzovanie funkčných miest docentov a profesorov, ochrana zamestnancov...),
  • kritériá kvalifikačného rastu (stanovený počet A-čkových publikačných a citačných výstupov, požiadavka PhD. pre začatie habilitačného a inauguračného konania...),
  • pravidlá hodnotenia VŠ - kritériá používané pri vyjadrovaní sa Akreditačnej komisie,8
  • princíp prerozdeľovania finančných prostriedkov na vysoké školy v prepočítanom členení:  na pedagogiku (na základe počtu študentov) cca 50 %, na základe vedecko-výskumných výstupov (akreditácia, granty, publikácie, doktorandi, aplikovaný výskum) cca 50 %, z toho umelecké výstupy tvoria približne 0,4.9

O našom architektonickom školstve je potrebné a vhodné diskutovať. Ako som uviedla vyššie, je to prirodzené pre našu akademickú komunitu ale i profesiu. Od iniciatívy otvoriť tému vzdelávania z úrovne Slovenskej komory architektov očakávam zomknutie síl pri zvyšovaní kvality vzdelávania na Slovensku, ako aj sústredenú pomoc pri prekonávaní ťažkostí, s ktorými sa slovenské architektonické školstvo borí.

Doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD., je dekanka Fakulty architektúry STU v Bratislave.

 

Poznámky:

1 Smernica Európskeho parlamentu a rady 2005/36/ES, v súčasnosti je v platnosti Smernica Európskeho parlamentu a rady 2013/55/EÚ

2 Príspevky z uvedených podujatí sú zdokumentované v sérii publikácií. Uvádzam tie z ostatných rokov:

- Spiridonidis, C., Voyatzaki, K: Improving learning quality in architectural education environment, 15th Meeting of Heads European Schools of Architecture, CharisLtd, Thessaloniki, 2013, ISBN 978-2-930301-59-4, s.269

- Spiridonidis, C., Voyatzaki, K: Doing more with less, Architectural education in challenging tlimes, 14th Meeting of Heads European Schools of Architecture, CharisLtd, Thessaloniki, 2012, ISBN 978-2-930301-54-9, s. 199

- Spiridonidis, C., Voyatzaki, K: Learning for the future, New priorities of Schools of Architecture in the era of uncertainty, 13th Meeting of Heads European Schools of Architecture, CharisLtd, Thessaloniki, 2011, ISBN 978-2-930301-54-9, s. 199

3 Bovati, M., Caja, M., Bo, A.,D., Landsberger, M.: Architectural Education Towards 2030, Maggioli Editore, Milano 2015, ISBN 9788891612151, s. 237

4 Architekti sú zo School of Architecture v Birminghame a prieskum realizovali medzi skupinou 450 študentov rôznych ročníkov z 29 európskych škôl architektúry (polovica bola z Veľkej Británie). Kolegovia ho prezentovali na 15. stretnutí dekanov európskych škôl architektúry v gréckej Chanii v septembri 2013 v rámci svojho príspevku – v 3. sekcii Learning Quality and Teaching Methods. Ed.:Spiridonidis, C. – Voyatzaki, M.: Improving Learning Quality in Architectural Educational Environment, ENHSA 201, s.179 – 184

5 The Guide Europe’s top 100 schools of architecture and design 2015, dostupné na: http://www.topuniversities.com/university-rankings-articles/university-subject-rankings/new-ranking-worlds-top-architecture-schools, [cit. 30.10.2015]

6 Europe´s Top 100 Schools of Architecture and Design 2014, dostupné na:http://www.domusweb.it/en/news/2014/12/16/domus_guide_2015.html, , [cit. 30.10.2015]

Martins A: Masterclass: Architecture, Guide to the World´s Leading Graduate Schools. Frame Publishers, Amsterdam, 2014, ISBN: 978-90-77174-98-2, s. 301,[cit. 30.10.2015]

8 Dostupné na https://www.minedu.sk/kriteria-pouzivane-pri-vyjadrovani-sa-akreditacnej-komisie/

9 Spracované podľa Rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu verejným vysokým školám na rok 2015, dostupné na: https://www.minedu.sk/rozpis-dotacii-zo-statneho-rozpoctu-verejnym-vysokym-skolam-na-rok-2015/, [cit. 30.10.2015]

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu