InformacieSKA.sk

Škola architektúry vo Winterthure

Zuzana Ondrušková10.11.2015TémaPridať komentár
Škola architektúry vo Winterthure

Vzdelávanie architektov vo Švajčiarsku býva v diskusiách s kolegami z okolitých krajín často tematizované, pretože výkon povolania architekta vo Švajčiarsku nie je na rozdiel od väčšiny iných krajín na svete právne chránený. Vo väčšine kantónov sa architektom môže nazývať prakticky ktokoľvek. Stavebná produkcia sa však nezdá byť horšia ako v okolitých krajinách, vzdelanie snáď tiež nie. Možno je pragmatickejšie, viac orientované na prax a možno menej klasicky štrukturované ako inde.

Rola architekta-generalistu

V poslednej dobe sa množia nejasne formulované, avšak o to presnejšie adresované výpovede zástupcov rôznych profesií, že profil vzdelania v oblasti architektúry je veľmi neostrý. Tým sa však zvyčajne nemyslia novšie či staršie, zdanlivo inovatívne programy v rôznych oblastiach stavebníctva, ale jadro architektúry samej. Živnú pôdu pre ďalšie pochybnosti tvoria relikty dôb nedávno minulých, ktoré napriek všeobecne zažitej dogme neobišli ani krajiny západnej Európy – napríklad dnes tak často a ostro kritizovaná stavebná veľkoprodukcia.

Faktom ostáva, že mestotvorné procesy majú v pluralistickej spoločnosti diametrálne odlišné rozmery. Ovplyvňujú ich rôzni aktéri s rôznou, či dokonca meniacou sa ekomickou silou. Do procesu sa zapája niekoľko frontov, často s nejasnými cieľmi a nástrojmi na ich presadenie. Ako príklad môže slúžiť zloženie poroty jednej aktuálne prebiehajúcej súťaže – z jej 14 členov sú piati architekti, zastúpení sú v nej politici, ekonómovia, dopravní inžinieri, environmentalisti, sociológovia a špecialisti na akustiku. Otázkou je, v akej miere je relevantná kvalita navrhnutých priestorov, keď časť poroty nie je schopná čítať plány. Na mieste je teda domienka, že výsledkom niekedy nemusí byť najlepšia architektúra, ale najlepší kompromis.

Viac ako pozícia dirigenta udávajúceho takt sa rola architekta vníma ako pozícia moderátora a vyjednávača v participatívnych procesoch, v prípade horšom prípade ako akéhosi retušéra priestoru či tvorcu ilúzie. Ako očakávať priestorovú kvalitu tam, kde nie je na ňu vytvorená požiadavka?

Potenciál je preto v posilnení roly architekta v priestorotvorných procesoch, nie v rozdrobovaní jeho kompetencií medzi iné profesie či pseudoprofesie. A takisto v zakotvení elementárneho vnímania a fungovania priestorov vo všeobecnom vzdelaní, nielen vo vzdelaní architektov, aby sa vytvoril základ na možnú a zároveň kvalitnú interdisciplinárnu diskusiu.

Cieľom školy architektúry aj naďalej ostáva vzdelávať architekta-generalistu. Tento cieľ je v časoch stále pokročilejšieho segmentovana plánovacích a stavebných procesov a z toho plynúcich špecializácií výrazne pod tlakom, rovnako ako zažitá rola architekta. Je pri týchto podmienkach možné pokryť celé spektrum kompetencií rovnomerne a dobre? Tu sa môže objaviť prvé nedorozumenie, cieľom totiž nie je produkcia „pseudovševedov“. Gereralista je odborník na komplexnú probematiku, ktorý sa vie orientovať v množstve rozdielnych situácií a vypracovávať k nim profesionálne riešenia. Generalista má silu a kompetenciu rozpoznať kľúčové súvislosti a vyvíjať cielené stratégie.

Predpokladom na sprostredkovanie ideálov je v tomto prípadne aktívne chápanie mechanizmov, pomocou ktorých sa vytvárajú a prenášajú do formy regulatívov. Efektívnejšie ako formovať architekta-pasivistu či snáď architekta-oportunitistu sa ukazuje formovať architekta spolutvorcu, čiže nutne i generalistu, ktorému je prirodzené zastupovať verejný záujem - napríklad účasťou pri tvorbe územných plánov a iných legislatívnych rámcov. Vybudovanie tohoto rozmeru si však vyžaduje porozumieť aj iným ako čisto priestorovým procesom, a to na i politickej, ekonomickej či sociálnej úrovni.

Štúdium a jeho štruktúra

Byť architektom je podľa niektorých viac povolanie ako profesia. Osobnosť je vraj najdôležitejšia - profily a vyjadrenia úspešných kolegov to často potvrdzujú. Na mieste je otázka, či a koľko sa z architektúry dá naučiť. Napriek tomu sa ponúka na priereze praxe, výuky a výskumu možnosť vytvoriť platformu pre intenzívne diskusie v oblasti sprostredkúvania architektúry.

Škola architektúry vo Winterthure (Zürcher Hochschule für Angewandte Wissenschaften), sa vyznačuje konceptom praktického vzdelávania architektov. Jej predchádzajúca inštitúcia založená ako Bautechnikerschule v roku 1874 je najstaršou vo Švajčiarsku.

1. stupeň: Bakalár

Ročne začína bakalársky program 60 až 80  študentov. Predpokladom ku štúdiu je maturita a jeden, ideálne dva roky praxe. Výuka je orientovaná generalisticky a koncentruje sa na stavebné dielo - na budovu a jej kontext. Úspešní absolventi bakalárskeho programu sú kompetentní na činnosť v projekcii, pri stavbe, renovácii a prevádzke stavbného diela.

Poznámka: Okrem gymnázií, ktoré sú orientované teoreticky a pripravujú svojich žiakov na univerzitné štúdium, sa výuka na stredných školách skladá z teoretickej výuky a zároveň z praxe vo vybranom odbore. Prepojenie vzdelávania a praxe sa, samozrejme, premieta aj do personálneho zloženia architektonických kancelárii – je bežné, že ateliér s 20 pracovnými miestami zamestnáva a vzdeláva dvoch stredoškolákov. Títo trávia v ateliéri väčšiu časť  týždňa počas 4 rokov a ich kompetencie rastú priamo úmerne s dosiahnutým pokrokom. Ďalšou možnosťou, ako získať praktické skúsenosti, je praktikum. Ide o možnosť pre budúcich alebo už súcich študentov architektúry, ktorí nemajú z predchádzajúceho vzdelania prax v odbore. Títo sú na dobu spravidla minimálne 6 mesiacov integrovaní do chodu ateliéru a spolupracujú na úlohách zodpovedajúcich ich schopnostiam a záujmom. Je teda samozrejmosťou, že každý absolvent ktorejkoľvek vysokej školy má za sebou minimálne jeden rok praxe.

Úlohy bakalárskeho štúdia sa orientujú na vypracovávanie inteligentných odpovedí a riešení pomocou získaných poznatkov a zaužívaných metód. Prvý ročník je koncipovaný všestranne, experimentálne a otvorene, čo dovoľuje u študentov uvoľniť práve počas praxe často jednostranne vyvinutý pohľad na architektonický návrh a zároveň ukázať, aké možnosti otvára vlastná vôľa a chcenie.

Hlavné štúdium je sústredené v druhom a treťom ročníku. Ťažisko tvorí ateliérová výuka. Predmety sú pomenované ako Návrh a konštrukcia (Entwerfen und Konstruieren) a majú určenú zodpovedajúcu podtému zadania. Sú jasne štruktúrované, definované sú aj mierky a forma plánov a modelov - od širších vzťahov až po detaily fasád. Návštevníka školy zväčša udivia všadeprítomné modely viac i menej racionálnych mierok a následne o to jasnejšia takmer permanentná prítomosť študentov. Okrem klasického „učenia sa“ je štúdium zamerané na produkciu, efektivitu a udržanie požadovaného štandardu. Docenti vyučujú v tíme – konštruktívne protiklady a vzájomné impulzy sú vnímané ako dôležité, i keď nie vždy ľahko ovládateľné motory vývoja architektonického návrhu aj samotnej výuky.

2. stupeň: Master

V kontraste k jasne štruktúrovanému bakalárskemu programu ja z dôvodu odlíšenia oboch programov stupeň „master“ koncipovaný výrazne otvorenejšie. Jeho cieľom je získať základ pre samostatné spracovnávanie množstva aspektov architektonického návrhu. Na tomto stupni sa škola usiluje o prepojenie výuky a výskumu, zadania sú preto koncipované teoretickejsie. Výstupom má byť odpoveď na predloženú architektonickú otázku, teda viac ako splnenie fiktívneho zadania. Spracovávané témy sú často prepojené s reálnymi procesmi alebo s výskumnými prácami, ktoré spracováva škola na jednom zo svojich inštitútoch. Tak sa študenti veľmi skoro konfrontujú napríklad so stratégiami regionálneho rozvoja či s tematikou pamiatkovej ochrany miest a v rámci kritík aj s reálnymi aktérmi týchto procesov.

Získané kompetencie sa premietnu do diplomového projektu, kde si študent sám definuje a vypracuje otázky i tézy, ktorými sa vo svojej práci zaoberá na úrovni architektonického návrhu a zároveň forme teoretickej dokumentácie.

Forma výuky je v kontraste so štruktúrou a intenzitou štúdia (alebo možno práve preto) málo formálna. Na prednášky, kritiky ci konzultácie má prístup každý, keďže sa odohrávajú v otvorených priestoroch. Na báze otvorenosti je založená aj kultúra diskusie – tak, ako je žiadúce vyjadriť svoj názor, je samozrejmé aj pripustiť konštruktívnu kritiku či konfrontáciu. Industriálne a už vyše 20 rokov provizórne priestory Haly 180 sa stali súčasťou didaktického programu školy.

Hala 180

Málokedy sa architektom naskytne možnosť navrhnúť a postaviť školu, v ktorej sami vyučujú.  V 90. rokoch 20. storočia firma Sulzer definitívne opustila svoje priestory v rozsiahlom priemyselnom areáli v juhovýchodnej časti mesta Winterthur. S ideou rozbehnúť v bývalej výrobni kotlov inovatívny didaktický koncept pre školu architektúry sa začal kolobeh experimentov a viac i menej trvalých provizórií.

Hala 180 sa za čas svojej existencie etablovala ako referencia súčasného vzdelávania architektov. Tvorí bázu pre otvorné ateliéry študentov v rámci seminárov, prenášok, tímovej či samostatnej práce. Každý študent má vlastné pracovné miesto a nepretržitý prístup k infraštruktúre školy. Okrem pracovných miest pre študentov i vyučujúcich, knižnice, dielne a menzy tvoria velkorysé voľné priestory ďalší nemenej dôležitý predpoklad výuky. Ich kvalita je v nedefinovaní funkcie a tak ostávajú možnosti pre každonennú potrebu otvorené: výstavy, prezentácie, kritiky, modely a experimenty, miesto pre workshopy, párty, koncerty, filmové predstavenia i promócie.

Nie je jednoduche nájsť rovnováhu medzi svetom ideálov, ktore chce škola vštepovať, a realitou, na ktorú chce študenta pripraviť a s ktorou bude jedného dňa nevyhnutne konfrontovaný. Existuje vôbec všeobecne platná realita a aká je? Je tá realita, s ktorou sme ako architekti denne konfrontovaní, konečný a ideálny stav, ktorý chceme v tejto podobe odovzdávať ďalším generáciam?

Nemalo by byť cieľom školy viac ako produkcia „po zuby ozbrojených“ pracovných síl pre súčasny trh skôr schopnosť túto realitu modelovať na (aj ked len matný) obraz toho ideálu, ktorý sme mali snáď niekedy pred očami aj my sami?

Zuzana Ondrušková, nar. 1988, študovala architektúru na VUT v Brne, KRVIA Mumbai v Indii a ZHAW Winterthur vo Švajčiarsku. V súčasnosti popri architektonickej činnosti pracuje ako asistentka na Inštitúte Urban Landscape ZHAW.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu