InformacieSKA.sk

Odpoveď P. Lényimu

Maria Topolčanská12.11.2015TémaPridať komentár
Odpoveď P. Lényimu

Ako oponentke diplomového projektu mi “ako skúsenej a erudovanej odborníčke” v oblasti architektúry prišiel v lete tohto roku list z Fakulty architektúry STU v Bratislave s informáciou, že spolu s odoslaním posudku môžem s fakultou uzavrieť zmluvu s honorárom max. 15 eur vrátane DPH. Teda môžem i menej. To mi príde podstatné a fér. Môžem a nemusím.

Akademické prostredie učenia architektúry meriam pohľadom zvnútra a zvonku Fakulty architektúry STU, kde som študovala. Po štúdiu a praxi “vonku” som externe asistovala v učení architektonickej tvorby doc. Gürtlerovi, ešte nedávno som viedla svoj výskumný seminár na ústave vedenom architektom Štefanom Polakovičom.

Podstatné je, že zatiaľ FA STU neviedol dekan či dekanka úplne zvonku akademického architektonického prostredia, ktoré sa utváralo na konci 80. rokov. Aj viditeľné osobnosti, ktoré sa do vedenia školy dostali zvonka na posty prodekanov z architektonickej či výskumnej praxe, ovplyvnili síce kvalitu školy, ale uspeli len obmedzene - napríklad doc. Ivan Gürtler, absolvent pražskej AVU ako prodekan (v tíme prvého dekana po roku 1989 prof. R. Špačka), či prof. Henrieta Moravčíková, vedkyňa z SAV ako prodekanka pre vedu a výskum (v tíme súčasnej dekanky Ľ. Vitkovej). Väčšinové, pevne etablované prostredie spočívajúce na kľúčových garantoch školy ich ale vždy chápalo ako neprimerane tvrdých kritikov. So svojimi nárokmi na kvalitu učenia či výskumu architektúry nikdy nedostali šedú akademickú masu (to nie vždy znamená vedenie školy) na svoju stranu, svoje reformné myslenie tak i oni mohli uplatniť len čiastočne. Rovnako podstatné je, že si bratislavská technika neudržala výhodu iných pedagogických osobností ́vnútri fakulty, ktoré v nej pre nás koncom 90. rokov vytvárali ostrov kritického myslenia - teoretikov Mariána Zervana a vtedy ešte študentku Moniku Mitášovú. Dnes tak doc. Gürtler zvyšuje prestíž Stavebnej fakulte STU v Bratislave, prof. Moravčíková Slovenskej akadémii vied a na výučbe na FA STU sa podieľa okrajovo, doc. Zervan a doc. Mitášová učia kriticky myslieť na Filozofickej fakulte v Trnave, externe azda i na VŠVU. FA STU si pritom počet nových doktorandov a docentov zo svojej základne pedagógov neustále zvyšuje, rastú noví a noví garanti.

Vedenie namáhavo udržuje jej šance na akreditáciu. Vo výsledku, zdá sa, škola o nič podstatné neprichádza. Okrem prestíže.

Dnes sa ako architekti na devalvácii kvality učenia architektúry podieľame, paradoxne, aj vtedy, keď za neštandardných podmienok – nesystémovo, nie na základe dobre premyslených pravidiel – externe učíme tvorbu ako starší či mladší architekti z praxe, a to pri neúnosných podmienkach na akademickú prácu. Navonok sú výrazní architekti lokálnej scény prísľubom zvýšenia prestíže školy, hlásia sa k nim síce študenti s vyššími nárokmi na seba i na učiteľa, ale väčšinou učia za príjem okolo 200 eur mesačne. Je to zlomok plného úväzku interných pedagógov školy. Pozvaní, ale nie štandardne hosťujúci architekti – často členovia komory architektov – sú tak len ozdobou na inak masovom učení ateliérovej tvorby ako predmetu, bez vzťahu k tvorbe vyučujúcich. Aj mená už v praxi pevne etablovaných architektov ako Závodný, Polakovič či Kusý a Paňák sa dostávajú “dovnútra” štruktúry len ako výnimky. Štandardné “akademické ateliéry” - vedené v istej tendencii architektom tak ako na technických univerzitách v Čechách a inde v Európe - sa nestihli za 26 rokov sformovať. Ateliérová tvorba je na FA STU predmet, ktorý učí takmer každý so vzdelaním architekta, kto má na škole plný úväzok, kanceláriu, kvet na parapete a učí, asistuje či garantuje výučbu iných predmetov. Devalvuje to úroveň semestrálnych i diplomových projektov, tie sa do tabuľkového výkonu interného pedagóga počítaju najviac, zvyšujú teda mieru vyťaženosti pedagóga, ktorý už v systéme je. Pár architektov zvonku z praxe tento jav iba skresľuje. Konkurzy na voľné miesta cielene pre autorské vedenie ateliérových projektov sa neotvárajú. Vždy sa niekto nájde vnútri školy. Portfóliá absolventov FA STU to odrážajú. Nezachytávajú zaujímavú trasu, ktorý architekt študenta formoval, a ako boli vedené ateliéry, ktorými študent počas štúdia prešiel. Možno sa to už mení a neviem zmenu zvonku rozlíšiť. V portfóliach absolventov sa to prejavuje pomaly. Dnešná zmena systému učenia tvorby v nich bude vidieť za šesť rokov.

Študenti sa stavu školy vždy prispôsobili. Reforme najväčšej školy architektúry na lokálnej scéne nepomohla zdola zatiaľ žiadna generácia študentov po roku 1990, ani tá moja. Tá prvá, ktorú zastihol prevrat v roku 1989 na škole a končila štúdium začiatkom 90. rokov, nepomohla tomu, aby sa štruktúra pedagógov z 80. rokov nanovo výraznejšie zmenila – na rozdiel napríklad od pražskej techniky. Ani ďalšia generácia konca 90. rokov, do ktorej patrím, školu neformovala. Roky sme strávili únikom za praxou doma, ale väčšinou v zahraničí. Na škole ostali konformní jednotlivci akceptujúci stav školy a ten spoločne udržujeme dodnes. Dnešní študenti zlepšujú imidž školy – organizujú Noc architektúry, veľkú párty - ako marketing viac než konfrontácia so školou fungujú prednášky luxusných hostí zo zahraničných scén. Prehliadka ateliérových projektov na konci každého semestra je dobrovoľnou výstavou pár posterov na pár hodín. Hodnotenie je súčasťou zábavy a ostáva formalitou lepením farebných papierikov na plagáty projektov či ad hoc bodovaním zoznamu učiteľov na dobrých a zlých. Kritickému hodnoteniu zvonku tak produkcia “tvorby” všetkých študentov a ich učiteľov nie je vystavená nikdy. Do súťaží projektov organizovaných už desaťročia zhora (Ceny Karfíka, Vilhana, Hrušku) sa prihlasuje zlomok výstupov ateliérovej tvorby. Nikdy sa nikým zvonku neposudzuje celok produkcie školy tak, ako je to vo všetkých odboroch na FA ČVUT v Prahe (študentská cena Olověný Dušan), FA VUT v Brne (Fuchs) a FATUL Liberec (Ještědfkleci). Ich študentské párty (Noc architektury, v Brne Mařena) nasledujú až po vyhlásení výsledkov porotou, ktorú si nezávisle študentské spolky zostavujú zo zaujímavých mien z lokálnej scény mimo školy. To je navonok transparentná udalosť, ktorá školu formuje rovnako ako politika školy zhora vedením v zhode alebo v stretoch s akademickým senátom (ten je dobrou sociologickou vzorkou vnútorného prostredia, trvalo ukotvenej šedej masy).

Skepse študentov, či sa dá nastaviť zrkadlo kvalite všetkých pedagógov, rozumiem. Školu si možno užiť aj ako mechanizmus na pobyty Erasmus. Niektorí študenti pritom zjavne radi kriticky myslia, keď zakladajú napríklad časopis TOTO a píšu v ňom otvorene. Niečo také je ideálnou platformou začať rozlišovať, kto má kľúčový status ako pedagóg školy architektúry a kto nie, pýtať sa, kto učí na škole a prečo. TOTO je potenciálne viac než časopisom a študentskou platformou. Môže a nemusí len teoretizovať nad knihami. Tak ako sa žiadna významná študentská kritická platforma dôsledne nevytvorila od roku 1990 doteraz, TOTO, Noc architektúry alebo čokoľvek iné môže a nemusí zahrnúť aj kritiku mechanizmu, akým škola “produkuje” učenie.

Diskusia presahujúca k zmyslu a kvalite učenia končí tam, kde je aktuálna spoločná zhoda školy aj oponentov záverečných projektov na cene max. 15 eur. Je to naša práca na kritike výstupu pedagóga, študenta i školy, ktorým prechádza do praxe. Na domácom akademickom prostredí sa podieľame tým, že v ňom nechávame devalvovať hodnotu učenia tvorby aj jej kritiky na niečo, čo nejako zvládne každý. Každodenne to akceptujeme ako interní či externí učitelia, ako doktorandi a študenti či len občasní oponenti.

Učíme sa participovať na udržovaní školy v chode za každú cenu.

M. arch. Ing. arch. Maria Topolčanská, PhD., absolvovala školy architektúry v Bratislave (FA STU) a v Barcelone (ETSAB UPC). Do roku 2014 sa venovala výskumu na Oddelení architektúry ÚSTARCH SAV v Bratislave a na FA STU externe viedla výskumné semináre o post-socialistickej urbanite.

Ilustračné foto: Noc architektúry 2015 na FA STU v Bratislave, zdroj: FA STU V Bratislave

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu