InformacieSKA.sk

„Ako" alebo „prečo“?

Martin Jančok10.11.2015TémaPridať komentár
„Ako" alebo „prečo“?

“Čo je to architektúra? Mám súhlasiť s Vitruviom, ktorý ju definuje ako umenie stavať? Určite nie, pretože v tejto definícii je zjavný omyl. Vitruvius si mýli dôsledok s príčinou.”

Etienne-Louis Boullée: Architecture, essai sur l'art

Existuje veľmi rozšírená, žiaľ, mylná predstava, že škola by mala pripravovať budúcich absolventov na prax. Dovolím si nielen tvrdiť, že to nie je jej úlohou, ale že to ani nie je možné. Iste, do určitej miery sa to prirodzene deje. Študenti sa učia základným princípom stavebných konštrukcií, statiky, typológie, osvojujú si nástroje navrhovania a zhmotňovania architektonickej idey. Akademické prostredie však nie je schopné v rámci svojich možností plnohodnotne simulovať podmienky reálnej architektonickej kancelárie.

Škola nevie dostatočne rýchlo spracovať vplyvy dynamiky stavebného trhu, nedokáže pružne reflektovať meniace sa požiadavky na vybavenie a zabezpečenie budov, ani na sústavné technické a materiálové inovácie a s tým súvisiace ťažko uchopiteľné módne trendy. Z jednoduchého dôvodu: škola nie je priamo účastná mašinérie produkcie, schvaľovania a výstavby.

Myslím si, že iba samotná prax, najlepšie stáž v už zabehnutom štúdiu, dokáže vybaviť absolventa patričnou skúsenosťou. To sa, samozrejme, môže odohrať aj počas štúdia na vysokej škole. Ak chce teda architektonické školstvo podporiť prípravu svojich absolventov na vykonávanie profesie, malo by hľadať spôsoby, ako im sprostredkovať príležitosť reálnej skúsenosti v reálnom prostredí produkcie architektúry.

Presvedčenie, že škola má prichystať "hotového" absolventa na prax, sa už vo väčšinovom názore akosi zakorenilo. Netýka sa to len študentov architektúry. Ide o celoplošnú agendu vysokého, ale aj stredného školstva, ktorá je spôsobená tým, že zamestnávatelia naprieč celým spektrom sú pod sústavným tlakom ekonomických ukazovateľov. Novodobými mantrami sú produktívnosť a efektivita. Trh vyžaduje maximálnu účinnosť. Nedá sa preto čudovať, že zamestnávatelia chcú mať čo najmenej starostí so zaúčaním nových pracovníkov.

Situáciu ešte komplikuje fakt, že súčasnosti dominuje dlhodobý trend vzrastajúcich technických nárokov na komplexnosť budov. Procesy navrhovania sa stále viac fragmentujú a špecializujú. Pracovnej náplni architekta výrazne dominuje technické a organizačné zabezpečenie architektonického diela. V architektonickom diskurze, ak sa to tak dá vôbec nazvať, sa opakujú tie isté vyprázdnené heslá – funkčnosť a pragmatickosť.

Kam mierim? Všetko, čo sme doteraz spomenuli, teda to, čo sa od absolventov poväčšine očakáva, sa týka takmer bezvýhradne prostriedkov zhmotnenia architektonického diela, resp. toho, čo pomenúva Dalibor Veselý inštrumentálnou (produktívnou) úlohou architektúry. Popri tomto výrazne zúženom technokratickom vnímaní disciplíny sa akosi zabúda na druhú zložku, ktorú Veselý definuje ako komunikatívnu (tvorivú) úlohu architektúry, teda zdôvodnenie jej existencie, jej spoločenská a kultúrna relevantnosť. V prostredí, v ktorom sa pohľad na architektúru ako disciplínu splošťuje na obyčajný nástroj alebo produkt, nesmie škola rezignovať na svoju najpodstatnejšiu úlohu – viesť študentov nielen k odpovediam na otázky "ako?", ale hlavne k zodpovedaniu otázok "prečo?" To sa absolventi v realite praktizujúceho architekta nenaučia, pretože to od nich nebude nikto vyžadovať.

Martin Jančok

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu