InformacieSKA.sk

Zamyslenie nad prácou s územným plánom z praxe hlavného architekta

Ingrid Konrád14.09.2015TémaPridať komentár
Zamyslenie nad prácou s územným plánom z praxe hlavného architekta

V roku 1999 schválilo mestské zastupiteľstvo Stratégiu rozvoja hlavného mesta Bratislavy. Keď si dnes čítam tento materiál, hovorím si – nemohol byť lepší, ale zároveň nemohol byť formulovaný všeobecnejšie. Územný plán mesta (ÚPN) bol v stratégii definovaný ako “základný nástroj samosprávy mesta na usmerňovanie jeho rozvoja v súlade so strategickými cieľmi a na napĺňanie vízie budúceho obrazu mesta v rámci domácich i medzinárodných vzťahov“. V roku 2007 bol mestskému zastupiteľstvu Hlavného mesta SR Bratislavy predložený na schválenie v poradí už desiaty (!) územný plán mesta. Na webe magistrátu bol ohlasovaný ako strategický dokument do roku 2030. V samotnom materiáli sa v úvode uvádza: „Hlavným cieľom nového územného plánu mesta je rozvojová koncepcia hlavného mesta SR Bratislavy na najbližšie desaťročia.“ V kapitole 3.2.12. Metodika, štruktúra dokumentu sa opäť spomína rok 2030, čo je v živote mesta  a spoločnosti veľmi dlhá doba.

A kde sa nachádzame dnes? Ako sa nám pracuje s ÚPN a ako sa táto práca odráža v každodennej realite Bratislavy? Ako sa dajú dnes nevyhnutné aktuálne stratégie rýchlo premietnuť do regulácie územného rozvoja mesta?

Pri úlohe ÚPN ako nástroja regulovania územia z hľadiska jeho strategického rozvoja v súlade s aktuálnymi potrebami mesta sa javí ten bratislavský ako veľmi ťažkopádny. Podobná prax je aj inde. Spracovávať nový ÚPN je proces veľmi náročný a preto je ho vhodnejšie aktualizovať zmenami a doplnkami. Napríklad v Nemecku pracujú obce s viac ako 30-ročnými územnými plánmi. A je to doslova len jasne čitateľný plán s vysvetlivkami a legendou bez textovej časti tak, ako sa to praktizujeme u nás. Paralelne si obce stanovujú stratégie a priority vlastného rozvoja na kratšie obdobia, ktoré sú z pohľadu súčasnosti uchopiteľnejšie a aj realizovateľné a tie sa odrazia v zmenách a doplnkoch územného plánu.

Navyše, náš ÚPN obsahuje obsiahlu textovú časť, je z hľadiska regulácie funkcií veľmi podrobný (čo sa postupne zmenami a doplnkami aj začalo zjednodušovať) a keďže nie je na celom území podložený územnými plánmi zón, jeho výklad v súvislosti s osadzovaním stavieb nie je jednoznačný tak, ako by si to zákon vyžadoval. Textová časť ÚPN 2007 bola vlastne víziou rozvoja mesta z pohľadu roku 2007. Jej preklopenie do funkčnej regulácie územného rozvoja zodpovedalo stavu myslenia a (krátkym) skúsenostiam s novým spoločensko-hospodárskym systémom. Takto text ÚPN tento dokument „zaťažuje“ aktuálnou situáciou v čase jeho vzniku a ak ešte aj v zadaní sú uvedené konkrétne potreby a zámery vyplývajúce z času vzniku uzemného plánu, ktoré dokonca vznikli politickými alebo inými tlakmi v duchu hájenia záujmov niektorých skupín a nie širokej verejnosti, materiál, ktorý je pre rozvoj mesta zákonom, sa stáva jeho brzdou.

Jeden príklad za všetky - v zadaní ÚPN 2007, presnejšie v jeho časti Územné a hospodárske zásady (ÚHZ) pre riešenie Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, (1998) je jedna z požiadaviek na riešenie ÚPN aktualizovať územnú rezervu trás ropovodu a produktovodov Slovnaft – Schwechat. Záverom posúdenia, ako odstrániť možnosť nevhodného trasovania ropovodu cez územia mesta, obytné zóny, nad vzácnymi zdrojmi pitnej vody, je, že keďže je to uvedené v časti zadania ÚPN, musíme kvôli tomu spracovať nový územný plán. To znamená, že zmena, ktorá vedie k udržateľnosti kvality obytných území a zdrojov pitnej vody, je v rozpore so zadaním nášho územného plánu a je bez nového územného plánu nevykonateľná (!). 

Preto, keď sa vrátim k pôvodnej definícii územného plánu Bratislavy v stratégii z roku 1999 ako “základného nástroja samosprávy mesta pre usmerňovanie jeho rozvoja v súlade so strategickými cieľmi a pre napĺňanie vízie budúceho obrazu mesta v rámci domácich i medzinárodných vzťahov“, chcem upozorniť na slová “usmerňovanie rozvoja v súlade so strategickými cieľmi“. Územný plán nemôže byť strategickým dokumentom, ale je v danom čase platným zákonom pre reguláciu rozvoja mesta, ktorá by mala aktuálne odrážať strategické ciele rozvoja. A tieto je potrebné v určitých časových horizontoch aktualizovať a prioritné požiadavky definovať. Preto by mal byť územný plán „živým“ dokumentom.

Nástroje na krátkodobé stratégie sú rôzne. V Prahe majú strategický plán, vo Viedni Plán rozvoja mesta na obdobie desiatich rokov (Stadtentwicklungsplan STEP). Jeho samotné spracovanie trvá dva roky. Jeho súčasťou je široký participatívny proces s odbornou verejnosťou a čo je nové, vzniká v spolupráci s univerzitami a participáciou širokej verejnosti. Stratégia a priority rozvoja mesta na najbližších desať rokov sa odrazia v územnom pláne vo forme zmien a doplnkov. Po participatívnych procesoch a celkovej príprave v spolupráci s dotknutými orgánmi je zapracovanie zmeny a jej schválenie príslušnými orgánmi verejnej správy už len formalita. Aby zmeny prebiehali naozaj pružne, musí byť aj samotný územný plán zjednodušený v jeho metodike i obsahu.

O tomto diskutujem s odborníkmi aj vedením mesta už štyri roky, aj pri novele stavebného zákona som nastolovala túto tému. S pochopením som sa stretla ale viac vonku ako na magistráte. Potrebujeme strategický dokument rozvoja mesta, kde si stanovíme základné priority krátkodobého až strednodobého rozvoja. Ako ho nazveme, je na nás, zjednodušene Masterplan alebo Plán rozvoja mesta na konkrétne obdobie. Tento plán by mal byť v metodike a v prístupe k jeho tvorbe voľný a ako v iných mestách, zohľadňoval by aktuálny špecifický stav spoločnosti a jej vzťah k mestu, stav životneho prostredia a celkový trend rozvoja a úlohy miest v Európe a vo svete.

Stanoviť priority je veľmi dôležité s ohľadom na ich aktuálny význam a potrebu, a tým aj podporiť ich realizovateľnosť. Na nich by sa mali zhodnúť všetky zložky verejnej správy. Materiál musí prejsť širokou odbornou a verejnou diskusiou. Preto proces jeho tvorby nebude krátky. Ale je úlohou samosprávy ho paralelne s plnením ostatných úloh pripravovať.

Napríklad dnes nám popri v súčasnosti spracovávanom genereli dopravy chýba masterplan mesta, kde by sa aktuálne trendy mobility v prepojení na územný rozvoj premietli do priorít rozvoja mesta tak, aby sme všetci dotknutí už pri realizácii týchto priorít „ťahali spolu za jeden koniec“. Pri tak zásadných projektoch mesta, akými sú nosný dopravný systém, nie je možné otvárať celkovú problematiku neustále nanovo a proces týmto brzdiť. Napríklad ak ideme budovať mestskú hromadnú dopravu na báze koľajovej dopravy, tak by sme sa mali venovať rozvoju území v dotyku týchto dopravných projektov. Sú to územia okolo pôvodných radiál a okolo vznikajúcej severojužnej osi v Petržalke pozdĺž Jantárovej ulice a Chorvátskeho ramena.

Otvorenie prípravy strategického masterplánu, ako aj nového územného plánu mesta, jeho novej metodiky a obsahu, ktorá z neho urobí dlhodobo udržateľný dokument v náväznosti na metodicky zjednotené územné plány zón, považujem za aktuálne úlohy územného plánovania hlavného mesta. Dnes leží na stole pripravený proces participácie rozvoja petržalskej radiály, pripravujeme nastavenie participatívnych procesov územnoplánovacích podkladov a strategických dokumentov vo všeobecnosti. V návrhu rozpočtu hlavného architekta požadujeme prostriedky na participáciu zadania plánu rozvoja mesta ako strategického dokumentu pre prípravu spracovania jedenásteho územného plánu mesta. Čaká nás odborná diskusia o metodike spracovania ÚPN, ako aj územných plánov zón. Nie je možné, aby sa zmeny a doplnky robili náložkami, je dôležité, aby ÚPN bol jeden dokument. Pre územnoplánovaciu informovanosť obyvateľov mesta je nevyhnutné, aby sa do uzemného plánu premietol kataster, názvy ulíc, ale aj aktuálne prebiehajúce zmeny, ochranné zóny, stavebné uzávery, informácie o spracovávaní územnoplánovacích podkladov, územných plánov zón a pod. V dnešnej dobe by toto malo byť samozrejmosťou. Ak sa chceme vybrať cestou inteligentného mesta - Smart City, tak do systému OPEN DATA – prístupu k informáciám patrí aj prístup ku všetkým dokumentom o rozvoji mesta v čitateľnej a zrozumiteľnej podobe.

Dnes už vieme, že zužovanie verejnej správy, zrušenie pôvodného útvaru hlavného architekta, kde sa koncentrovali témy rozvoja mesta a posudzovali projekty, bolo chybou. V súčasnosti máme málo odborníkov na prácu na rozvoji takmer polmiliónového mesta, veľa vecí je trvalo zanedbávaných a medzi nimi je aj regulácia rozvoja územia mesta na úrovni územných plánov zón. Ale život mesta a jeho rast ide ďalej, o mesto je veľký záujem, ako jedno z hlavných miest štátov Európskej únie zohráva významnú rolu aj na regionálnej úrovni. Spoločne by sme mali rozmýšľať nad tým, ako rozvoj mesta podchytiť tak, aby sa veci hýbali vo verejnom (teda našom) záujme dopredu. 

Ingrid Konrád je hlavnou architektkou Bratislavy. 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu