InformacieSKA.sk

Výzvy územného rozvoja sídiel a prax

Martina Jakušová13.09.2015TémaPridať komentár
Výzvy územného rozvoja sídiel a prax

Územné plánovanie priamo ovplyvňuje kvalitu nášho života. Správnou “organizáciou” činností mesta sa dá dosiahnuť lepšia energetická efektívnosť procesov v meste (zníženie nákladov na dopravu, vykurovanie, chladenie budov, dopravu), mestá sa môžu stať odolnejšími voči zmenám klímy – napríklad pri dlhých obdobiach sucha striedaných krátkymi prívalovými dažďami, ktorých dôsledky sú prehrievanie miest, záplavy. V posledných rokoch sa dostávajú pri územnom plánovaní do popredia témy skvalitnenia mestských priestorov – vytvorenie “užívateľsky príjemného” mesta, kvalitné verejné priestory, ich vzájomné zosieťovanie, vytvorenie podmienok na sociálnu interakciu rôznych úrovní, zdieľanie, komunitné projekty… Jan Gehl a jeho nasledovníci už dlho vo svetových metropolách presadzujú koncept “Mestá pre ľudí” a nie pre autá. Dajú sa naše mestá tomu prispôsobiť a sme aj my, obyvatelia, pripravení presadnúť z áut na MHD, bicykle či sa prejsť? Potenciál, že obyvatelia si chcú užívať svoje mesto, vidíme vo viacerých projektoch či zásahoch do verejného priestoru zo strany neziskového sektoru – komunitné záhrady, organizovanie trhov, kultúrnych akcií, návrh vylepšení mesta (niektoré prameniace z kruhov laickej, iné aj odbornej verejnosti). Signalizujú zvyšujúcu sa mieru angažovanosti obyvateľstva smrom k lepšiemu prostrediu, v ktorom žijeme, a samospráva by mala tieto aktivity vedieť smerovať využiť v prospech koncepčného rozvoja mesta. Toto je len pár výziev, ktorým by malo urdžateľné mesto v súčasnosti čeliť. 

Naše mestá však majú v týchto oblastiach ešte veľké rezervy. Územné plánovanie a rozhodovací proces v oblasti územného rozvoja má nemálo múch, a to i napriek tomu, že právne predpisy a týkajúce sa územného plánovania platia takmer 40 rokov a od zmeny spoločenského usporiadania je to už viac než štvrťstoročie. Rezortizmus, ťažkopádnosť procesov, neskoordinovanie dotknutých orgánov, korupcia na úradoch i architekt, ktorý nakreslí všetko - čiže čokoľvek - to všetko a mnoho iného sú príčiny neutešeného stavu našich miest. Na niektoré otázne oblasti územného plánovania sme sa opýtali architektky Eleonóry Hejzlarovej, ktorá sa venuje komplexnej urbanistickej činnosti v Martine a externe pôsobí na Fakulte architektúry STU v Bratislave, a Ing. arch. Marty Šímovej, odborne spôsobilej osoby pre obstarávanie ÚPP a ÚPD pôsobiacej v Bratislave.

Ing. arch. Eleonóra HejzlarováIng. arch. Marta Šímová

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ako by podľa Vás mal správne prebiehať výber spracovateľa územnoplánovacích podkladov (ÚPP) a územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD)? Výberom na základe ceny, referencií, ekonomicky najvýhodnejšou ponukou, súťažou návrhov (ktorej trvanie však môže presiahnuť časové možnosti samosprávy), prípadne akým iným spôsobom…?

E. Hejzlarová: Určite nie cez najnižšiu cenu, dôležitým kritériom by mali byť skúsenosti spracovateľa s tvorbou územných plánov a jeho referencie.

M. Šímová: Cena by nemala mať rozhodujúci význam, resp. mala by sa uvádzať len v spojení s kritériom ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Charakteristiku ekonomicky najvýhodnejšej ponuky tak, ako je uvedená v zákone o verejnom obstarávaní, je možné len problematicky aplikovať pri výbere spracovateľa ÚPD a ÚPP. Tu by som navrhovala sa zamerať na posúdenie rozsahu a spôsobu spracovania návrhu za navrhovanú cenu, čo by mohlo dať obraz o výhodnosti ponuky. Ponuka by mala obsahovať podrobnejšiu špecifikáciou prác (a nielen vymenovanie toho, čo požaduje stavebný zákon a vykonávacia vyhláška, keďže jej naplnenie musí byť samozrejmosťou). Získanie spôsobilého a kvalitného spracovateľa by malo vyplývať z referencií, avšak pri uplatnení tohto kritéria je dôležitá informácia nielen o počte spracovaných ÚPD a ÚPP, ale tiež o ich využití v územnoplánovacej praxi. Čiže kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a referencií by mali byť uplatnené spoločne minimálne v rovnakej váhe a bez použitia kritéria ceny.

Súčasťou ponuky by mal byť aj základný prístup k spracovaniu problematiky ako vyjadrenie schopnosti a invencie ako intelektuálnej činnosti vystihnúť zjavný potenciál, základné špecifiká územia a princípy ich zhodnotenia a na základe tejto prezentácie porota môže posúdiť aj predpoklad získania kvalitného návrhu.

Výber spracovateľa formou súťaže návrhov nepreferujem, pretože najmä ÚPD (a do určitej miery aj ÚPP) je výsledkom interdisciplinárneho riešenia na základe dostatočných poznatkov o území, výsledkom procesu prerokovania s veľkým rozsahom subjektov a až jeho prijatie ukončí celý proces získania návrhu, v zmysle ktorého bude usmerňovaný rozvoj územia, resp. priestoru. Inak povedané - spracovať reálny návrh je možné až na základe výsledkov prípravných prác (a tým informácií o zámeroch dotknutých subjektov), komplexných poznatkov o území a ich analýzy (potenciál a jeho limity), zadania prezentujúceho skoordinované požiadavky celého spektra subjektov na spracovanie návrhu. Na výsledné znenie návrhu majú vplyv tiež výsledky jeho prerokovania.

Preto aj v prípade zadania zákazky vybranému spracovateľovi by mali byť podkladom pre ďalšie postupy skôr odporúčania komisie špecifikované na základe súťaže návrhov, ako vybraný návrh. Zmysel súťaže návrhov vidím skôr vtedy, ak má vypisovateľ záujem overiť využitie potenciálu územia ideovou súťažou, t.j. pôjde o súťaž návrhov s udeľovaním cien alebo odmien účastníkom.

 

Myslíte, že je vhodné, keď si mesto spracováva ÚPP a ÚPD svojimi odbornými pracovníkmi – to znamená, že je obstarávateľ a spracovateľ je tá istá právnická osoba?

E. Hejzlarová: Myslím si, že v prípade ÚPD to nie je nezávislé spracovanie, aj keď to šetrí mestu financie. Spracovanie ÚPP pracovníkmi samosprávy je na mieste, a toto by malo byť aj hlavnou náplňou práce architektov v službách samosprávy.

 

Proces obstarávania od koncipovania návrhu zadania až po prijatie územného plánu do platnosti je pomerne zdĺhavý a komplikovaný, vidíte niekde priestor na jeho zjednodušenie a zrýchlenie?

E. Hejzlarová: Priestor vidím v dodržiavaní termínov pri vydávaní stanovísk - max. 30 dní, v dostatočnej odbornej kompetentnosti úradníkov, v jednotnom ponímaní zákonov, v dostatočnej odbornosti jednak odborne spôsobilých osôb na obstarávanie ÚPP a ÚPD, ako aj spracovateľa...

M. Šímová: Pre zjednodušenie a zrýchlenie spracovania a prerokovania územnoplánovacích dokumentácií na území hl. mesta treba najskôr zobrať do úvahy, že:

  • časť kompetencií pri obstarávaní ÚPD a ÚPP v rozsahu „štatútu“ majú aj všetky mestské časti,
  • na spracovaní územnoplánovacej dokumentácie sa zúčastňuje široký rozsah odborníkov, ktorých výstupy sú v súčasnosti značne rôznorodé,
  • prerokovania sa svojimi stanoviskami zúčastňuje veľký rozsah subjektov,
  • chýba rýchla dostupnosť informácií a dát potrebných najmä na spracovanie prvých etáp (prípravné práce, informácie o území) a ich aktuálnosť, čo môže významne ovplyvniť čas spracovania výsledkov analýz územia a ich kvalitu,
  • chýba jednoznačnosť terminológie, dorozumievacieho jazyka a pravidiel na dosiahnutie porovnateľnej úrovne a podrobnosti ÚPD, t.j. vytvorenie horizontálne a vertikálne previazanej jednotiacej a vzájomne zrozumiteľnej metodickej platformy na spracovanie a prezentáciu koncepčnej, regulačnej a v neposlednom rade aj bilančnej časti ÚPD. Vzhľadom na náročnosť tejto problematiky by malo byť prvým krokom vytvoriť povinné minimum, ktoré postupne bude rozpracované do potrebného rozsahu. Vplyv na tento rozsah bude mať aj prijatie nového stavebného zákona a jeho vykonávacích vyhlášok, ktorých zabehnutie do praxe si bude vyžadovať určité časové obdobie.
  • chýba jednoznačnosť a adresnosť stanovísk uplatnených v rámci verejného prerokovania, ich vydávanie v zmysle príslušných platných podkladov daného subjektu (stanoviská sa často priamo nedotýkajú prerokovávanej ÚPD, ale následných krokov - obstarávania podrobnejších stupňov alebo investičnej prípravy).

Náprava v týchto oblastiach by aj pri zachovaní súčasného procesu pomohla jeho zrýchleniu a najmä skvalitneniu. Urýchlenie procesu by mohlo zabezpečiť aj vecné a časové previazanie problematiky životného prostredia s procesmi a dokumentáciou SEA.

 

Ako sa pozeráte na participáciu verejnosti – proces zapojenia širokej verejnosti pri obstarávaní a spracovávaní ÚPP a ÚPD? Vnímate podnety a názory verejnosti získané nad rámec povinných procesov pri obstarávaní ako dôležitý zdroj pre budúce riešenie územia, alebo považujete dnešnú pozíciu verejnosti pri prerokovávaní ÚPP a ÚPD za dostatočnú?

E. Hejzlarová: Nie je dostatočná, resp. skoro žiadna či minimálna - a to ani propagácia, ani spätná väzba od verejnosti. Koncepcia a vízia, ktorú nesie v sebe územný plán, by mala v konečnom dôsledku smerovať k zlepšeniu života pre všetkých, ktorí v danom území žijú a pracujú. Veď všetci chceme žiť v peknom, nie v škaredom  a chaotickom prostredí...

M. Šímová: Treba rozlišovať na jednej strane uplatnenie podnetov a názorov verejnosti, pre ktoré stanovuje pravidlá stavebný zákon, a na strane druhej participáciu verejnosti na riešení niektorých vybraných problémov (napr. verejných priestorov), kde takisto všeobecne uplatňované pravidlá najmä na vytvorenie konsenzu zatiaľ chýbajú. Viem, že možno poviem nepopulárnu vec, ale participácia verejnosti v rámci územnoplánovacích procesov (rozumiem tým účasť priamo pri ich tvorbe) by v daných podmienkach mohla územnoplánovacie procesy ešte predlžovať. V prvom rade mi chýba konštruktívnosť komunikácie, tiež spolupráca, kde obidve strany dodržujú „pravidlá hry“. Okrem vývoja spoločenského prostredia týmto smerom by na rozširovanie účasti verejnosti mohli mať vplyv tiež skúsení mediátori.

 

V mestách nám často chýbajú spracované územné plány zón aj na dôležité územia a tak ich nahrádza často až prílišná podrobnosť územného plánu celého mesta, prípadne sa na usmerňovanie územného rozvoja používajú urbanistické štúdie. Ako vnímate dôsledky tohto javu (chýbajúce regulatívy podrobnejšej mierky, prílišná ťažkopádnosť územného plánu miest, právne nepodložené využívanie nezáväzných štúdií…)?

E. Hejzlarová: Územný plán mesta by určite nemal nahrádzať územný plán zóny, mal by byť víziou o priestorovej a funkčnej budúcnosti mesta (spravidla o tom svedčia aj mierky, v ktorých sa spracováva) a mali by v ňom byť zaregulované základné záväzné princípy a pravidlá. Na území mesta treba mať zadefinované rozvojové plochy, pre ktoré je určite potrebné obstarať územný plán zóny, či už sú to brownfieldy (ich využitie by sa malo byť uprednostňovať pred výstavbou na zelenej lúke tak, ako to majú v neďalekej ČR) alebo nové, doteraz nevyužité plochy. Podrobné zaregulovanie územia v územnom pláne sa dá robiť len v malých obciach, kde sa môžu použiť aj podrobnejšie mierky.

 

Aké máte skúsenosti s používaním územných plánov v praxi? Sú v nich zvyčajne jasne nastavené a nemenné regulatívy, alebo ste sa stretli aj s ohýbaním nepresných formulácií v prospech či neprospech konkrétnych projektov?

E. Hejzlarová: Prax je sama o sebe zaujímavá, paradoxne, práve v menších obciach sa obec snaží viac dodržiavať "pravidlá hry" nastavené v územnom pláne. Horšie je to v mestách, menšia transparentnosť a anonymita dáva predpoklady na nie úplne jasné formulácie, neraz v závislosti od subjektu, ktorý žiada...

M. Šímová: Na základe mojich skúseností sú územné plány v prevažujúcej miere rozdielne koncipované, nie sú jednoznačné, často sú vo vzájomnej súvislosti ich častí nevykonateľné pri konkretizácii prípravy investičnej činnosti. Ale v konečnom dôsledku aj pri ich dobrom nastavení pre danú úroveň ÚPD a jednoznačnom previazaní regulácie na stavebný zákon a rozhodovacie procesy (čo by bolo už značné zjednodušenie pre všetky strany) treba zobrať do úvahy, že určitá „vôľa“ pre dopovedanie tu zostane. Či je alebo bude ohýbaná v prospech či neprospech konkrétnych projektov? Napríklad zvyšovanie objemu stavby a trvalé poškodenie jej okolia nemusí byť v prospech konkrétneho projektu, ale na druhej strane v prípade zohľadnenia trendu vývoja a komplexného riešenia problematiky môže byť v prospech konkrétneho projektu a aj jej okolia. Komunikácia by mala ale prebiehať na odbornej argumentačnej platforme zo všetkých strán – investora, projektanta i rozhodujúceho pracovníka.

 

Pri povoľovaní jednotlivých investičných zámerov sa k nim vyjadruje pomerne veľký počet dotknutých orgánov a celý proces od podania dokumentácie na stavebné povolenie po právoplatné stavebné povolenie sa počíta niekedy aj v rokoch. Kde vidíte rezervy na zefektívnenie tohto procesu?

E. Hejzlarová: Dobre spracovaný územný plán s jasne a prehľadne zadefinovanou záväznou časťou, t.j. taký, aby sa v ňom vedel orientovať koncový užívateľ a vedel si "vytiahnuť" potrebnú územnoplánovaciu informáciu, lepšie využívanie elektronických komunikačných zdrojov na úradoch, jasne a jednotne vymedzené požiadavky stavebného úradu na dodanie stanovísk k jednotlivým procesom (od územného rozhodnutia cez stavebné povolenie až po zmenu funkcie a pod.) - je neprípustné, aby každý úradník požadoval niečo iné a v inom rozsahu. Úplne najlepšie by bolo, keby sa kompetencie stavebných úradov presunuli z miest a obcí na obvodný stavebný úrad v danom okrese tak, ako to bolo v minulosti.

 

Novela stavebného zákona nedávno schválená vládou obsahuje presné definovanie nepovolenej stavby a postupu stavebného úradu pri riešení tohto problému. Zohľadňuje účasť investora na porušení zákona rozložením zodpovednosti, sankcií a ochranných opatrení aj na ostatných účastníkov nepovolenej výstavby. Zároveň sa vylučuje možnosť dodatočného stavebného povolenia. Môže to pomôcť proti čiernym či dodatočne “obieleným” stavbám?

E. Hejzlarová: Je to diskutabilné, ale myslím si, že pokiaľ nebudú platiť rovnaké pravidlá v území pre všetkých, tak nie.

 

Územný plán ako výsledok komplexnej práce architekta – urbanistu nie je uznaný za autorské dielo a považuje sa za verejný dokument. Myslíte, že treba uznať ÚPP a ÚPD za dielo a chrániť ho autorským zákonom?

M. Šímová: Podľa mňa to nie je možné vzhľadom na charakter, rozsah a vplyv subjektov procesu ich spracovania a tiež prerokovania. I keď dobrý územný plán považujem za „majstrovské dielo“.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu