InformacieSKA.sk

Výsledky súťaže na novostavbu SND v dnešnej optike

Rudolf Tupý16.09.2015NázorPridať komentár
Výsledky súťaže na novostavbu SND v dnešnej optike

Ing. arch. Rudolf Tupý

Koncom februára 2015 uplynulo 35 rokov od vyhodnotenia urbanisticko-architektonickej súťaže na Novostavbu SND v Bratislave. Aj širšej verejnosti je známe, že víťazmi súťaže sa stali združení architekti Peter Bauer, Martin Kusý a Pavol Paňák, ktorých návrhu s číslom 20 bola udelená znížená 1. cena.

Súťaže som sa s drzosťou vlastnou mladosti zúčastnil aj ja s partiou kolegov, s ktorými sme len dva roky pred vypísaním súťaže promovali na Fakulte architektúry SVŠT v Bratislave. Využili sme jedinečnú životnú príležitosť popasovať sa s najlepšími, renomovanými a zaslúžilými, nič sme nevyhrali, ale pekne po bratsky sme si rozdelili 15 000 Kčs veľkoryso pridelených každému účastníkovi súťaže, ktorý splnil súťažné podmienky. A takých bolo 49.

Traja víťazní architekti sa onedlho aj pustili do projektových prác a do svojho životného 25-ročného zápasu o výnimočné dielo, pričom často stáli proti všetkým a dokonca aj veľmi blízko úplnej porážky. Víťazstvo sa však napokon dostavilo, 14. apríla 2007 bola novostavba SND otvorená a oživená svojím vznešeným poslaním. Kedykoľvek som ochotný znova blahoželať tvorcom skutočne výnimočného architektonického diela, jedinečného v celku i v každom detaile.

K absolútnej dokonalosti každého architektonického diela však nevyhnutne patrí aj jeho precízne zasadenie do nášho pozemského priestoru, a v tomto konkrétnom prípade výrazne špecifického urbanizovaného priestoru s neopakovateľnými prírodnými danosťami. Tu sa treba vrátiť o 35 rokov späť. Áno, súťaž na novostavbu Slovenského národné divadla bola vypísaná ako urbanisticko-architektonická. Na prvom mieste teda urbanistická, na druhom mieste architektonická.

V dobovom vyhodnotení súťaže nazvanom „Významný podnet pre urbanizmus a architektúru“ pán prof. Ing. arch. Rudolf Šteis, DrSc., okrem iného píše:

Divadlo - to nie je iba komplex hľadísk a scén. Je to aj príslušné okolie, ktoré musí byť dostatočne veľké a verejné, ale aj dostatočne malé a intímne. Musí byť opreté o zeleň, o kultivované parkové úpravy, ale nemôže to byť „v lese“. Predstavenie sa totiž nezačína vtedy, keď zhasnú svetlá a zdvihne sa opona. Predstavenie má svoj priestorový „prológ“ a priestorový „epilóg“. Človek sa na predstavenie musí pripraviť, takisto musí mať možnosť domyslieť a duchovne ho „stráviť“. Okrem toho divadlo treba vidieť, vnímať ako monumentálny celok z urbanistickej polohy, z polohy architektúry a interiérov. Všetky tieto tri polohy sú rovnako dôležité. Z hľadiska urbanistického je dôležité, aby sa divadlo čo najviac a najúčinnejšie uplatňovalo v panoráme, v siluete, v priestoroch námestia a ulíc.

Ten istý guru slovenského urbanizmu v tom istom vyhodnotení už iba konštatuje suché fakty:

„Územie súťaže sme rozdelili na dve časti - územie prvého horizontu (medzi Dunajom a Martanovičovou (dnes Pribinovou) ulicou a územie druhého horizontu (medzi Martanovičovou ulicou a Dostojevského radom). Výsledky takejto analýzy sú na obrázku. Presnejšie vyjadrené, z celkového počtu zaslaných návrhov do prvého horizontu umiestnilo budovu divadla 41 súťažných návrhov (t.j. 77,35 %), do druhého horizontu 10 (t.j. 18,86 %), medzi prvý a druhý horizont 1 (t.j. 1,80 %) a mimo územia daného súťažou 1 súťažný návrh (t.j. 1,80 %). Ich vzájomné pomery vzniknú, keď sa berú do úvahy ocenené a odmenené návrhy: z celkového počtu 11 do prvého horizontu umiestnilo budovu SND 7 návrhov (t.j. 63,63 %) a do druhého horizontu 4  (t.j. 36,37 %).“

Teda väčšina zúčastnených architektov a architektonických kolektívov (medzi nimi aj ten náš mládežnícky kolektív) cítila, že monumentálna stavba (podobne ako Opera v Sydney) by sa najlepšie vynímala na brehu monumentálneho riečneho toku. Porota pod vedením Ing. arch. Vladimíra Fašanga však uprednostnila „druhý horizont“, Slovenské národné divadlo sa jej rozhodnutím na 180 metrov vzdialilo od brehov európskeho veľtoku.

Isteže, členov poroty oslovilo a možno aj fascinovalo impozantné divadelné námestie, ktoré autori vymedzili celou šírkou frontálnej fasády budovy SND a pohľadovo nehatenou dĺžkou od divadla po nábrežie Dunaja. Budova otvára svoju náruč v ústrety rieke, túto superpozíciu musí vnímať každý okoloidúci alebo okolo sa plaviaci divák. (Východiskovou ideou nášho návrhu bola budova odrážajúca sa síce na hladine európskej riečnej spojnice, ale frontom obrátená na naše slovenské historické dominanty - Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, prenesene aj na Devín.)

Večná škoda, že k fascinácii nepridali porotcovia súťaže aj veľkú dávku predvídavosti. Len ich pričinením bolo možné vybudovať v prvom horizonte nábrežný komplex Eurovea, ktorý námestie pred divadlom obral o celých 100 metrov šírky (pôvodný zámer približne 145 m, dnes približne 45 m). Kým pôvodný návrh umožňoval divákovi pred divadlom vnímať takmer 60-stupňový výrez horizontu, dnes sa musí uspokojiť s 20-stupňovou priehľadovou štrbinou medzi neprimerane vysokými komerčnými budovami.

A aká je kvalita tohto priehľadu? Drevené búdky, stánky, medzi nimi nezmyselne vztýčený pylón korunovaný akýmsi exotickým zverom, pod ním poriadne zosmiešnená karikatúra slovenského veľducha, generála Milana Rastislava Štefánika, ktorú môj priateľ, znalec umenia, nevolá ináč len Potápač. Geniálny zážitok som však mal osobne tejto zimy, keď som sa po opernom predstavení pokúšal spred vchodu zazrieť aspoň kúsok hladiny modrého Dunaja: Vo výhľade pred všetkými už opísanými „artefaktmi“ dominoval v nadpozemsky predimenzovanej veľkosti z milióna iskrivých žiarovečiek poskladaný sob zapriahnutý do saní.

K čomu to teraz vzpína svoje ramená budova tejto skvelej národnej ustanovizne?

Nemala by sa nám, čo sme v návrhoch umiestnili Novostavbu SND priamo na nábreží, porota uvedenej súťaže dodatočne ospravedlniť?

Skúste ma opraviť, ak sa mýlim.

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu