InformacieSKA.sk

Územné plánovanie a urbanizmus

Vladimír Hrdý12.09.2015TémaPridať komentár
Územné plánovanie a urbanizmus

Ing. arch. Vladimír Hrdý

Územné plánovanie a urbanizmus je nesmierne široká téma. Pokúsim sa vyjadriť v pár tézach k otázkam, ktoré považujem za najurgentnejšie, tak pre nás architektov urbanistov, ako aj pre odberateľov a užívateľov výsledkov nášho snaženia.

Občas ma prekvapí skutočnosť, že nielen laici, ale aj naši kolegovia niekedy splietajú pojmy územné plánovanie a urbanizmus do jedného, a preto by som snáď na úvod uviedol malé definovanie, ako tieto pojmy vnímam ja. Urbanizmus chápem ako tú tvorivú časť – zámerné formovanie sídel a krajiny - komplexný pohľad na mestá a iné štruktúry osídlenia prizmou polyprofesijného tímového prístupu k riešeniu problematiky. Územný plán je nástroj na výkon – realizáciu princípov urbanizmu, je to projektové riešenie priestorového a funkčného usporiadania územia a výkonný nástroj riadenia činností v území. Tieto dve činnosti úzko súvisia, nefungujú bez seba, ale nie sú to isté. Z tohto uhlu pohľadu by som sa chcel k téme vyjadriť – nie sú to definície ani konečné riešenia, je to úvod do diskusie. Tézy sú všeobecné, niektoré sa týkajú Bratislavy, keďže toto prostredie poznám najlepšie.

Téza 1 – aktuálne trendy v urbanizme

Jednoznačný nárast percenta obyvateľstva žijúceho a pracujúceho v mestských štruktúrach a evidentný rast tohto trendu a na druhej strane dezurbanizácia a rozpad kompaktnej štruktúry sídel do okolia prináša enormné nároky na budovanie dopravnej aj technickej ifraštruktúry a veľké časové nároky na presuny. Doba funkčného zónovania miest s dôsledným oddelením najmä zón bývania a práce je prekonaná. V prácach a výskumoch súčasných tvorcov prostredia sa začalo preferovať dôsledné premyslené namiešavanie funkcií za účelom maximálnej eliminácie nutných presunov, budovanie komplexného prostredia a kompaktného mesta s inteligentným manažmentom hustoty, (napr. idea susedstva, myšlienka lokálnosti, kde všetky nutné funkcie by mali byť dostupné peši – Michael Sorkin). Prudký nárast mestskej populácie iniciuje myšlienky zeleného urbanizmu, bude to ďalej pokračovať až k mestám s nulovou spotrebou? V optike takýchto princípov je nutné sa pozerať aj na Bratislavu, ktorá je politicko-administratívnymi zásahmi v minulosti neúmerne zväčšená. Jej dezurbanizácia začala budovaním sídlisk na jej okrajoch v 70. rokoch minulého storočia, do ktorých sa jazdí cez polia poľnohospodárskej výroby. Patrí k najriedkejším mestám. Raz som si dovolil napísať, že na jej území sa urodí najviac kukurice na obyvateľa zo všetkých hlavných miest európskych krajín. Mali by sme jasne stanoviť hranicu, kde sa končí jadrové mesto, a v ňom jednoznačne postupovať princípmi zeleného urbanizmu, určite to bude do budúcnosti návratná investícia.

Téza 2 – absentujúce územné plány zón

Od roku 2007 máme schválený nový Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy. A odvtedy trvá diskusia, či je dobrý, či dostatočne alebo, naopak, príliš podrobne záväzne definuje využitie prostredia. Je za tým zrejme skutočnosť známa po celom Slovensku – absentujúce územné plány zón. Aj preto zrejme prebral na seba časť úloh, ktoré majú plniť zonálne dokumentácie. Územný plán mesta nesmie byť príliš podrobný, územný plán háji verejný záujem, je to dohoda – iniciačný nástroj pozitívnej zmeny. Stalo sa však, že pracovné bilančné nástroje – niektoré indexy – boli schválené ako záväzné regulatívy (napr.priemerná podlažnosť, neskôr z regulácie odstránená), ale aj prílišná grafická podrobnosť členenia funkčných plôch zodpovedajúca zonálnej mierke, zrejme aj preto, že nebolo jasné, kedy budú územné plány zón vypracované.  Namiesto nich sa obstarávajú urbanistické štúdie, ktoré slúžia aj na usmerňovanie stavebnej činnosti v území, čo nie je najšťastnejšie riešenie. Keď to vyhovuje, tak sa používajú, a keď to nevyhovuje, tak nie, keďže zo zákona nie sú záväzné – je to príliš ... ohybné. K obstarávaniu zonálnej dokumentácie sa treba postaviť jednoznačne, najmä v rozvojových územiach. Metodicky stanoviť minimálny rozsah funkčnej a priestorovej regulácie vo väzbe na územný plán obce a určiť, ktoré výkresy budú záväzné. Bolo by vhodné redukovať aj mierku z 1 : 1000 na 1 : 2000 – digitálne technológie umožňujú tú istú mieru čitateľnosti zobrazovania.

Téza 3 – Výber spracovateľa ÚPP a ÚPD

Výber spracovateľa územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie by jednoznačne mal prebiehať súťažou návrhov a v nerozhodných prípadoch aj so zohľadnením referencií. Výber spracovateľa na základe ceny je to najnevhodnejšie kritérium. Prečo v prípade ochorenia hľadajú všetci toho najlepšieho lekára bez ohľadu na cenu? V čom je proces iný pri tvorbe sídla? Tu nie je dôležité to najlepšie riešenie, ten najlepší návrh a kolektív? SKA presadzuje takéto riešenie, obce však z pohodlnosti (...?) častokrát nie. Nemôžu sa akceptovať dôvody malých časových možností samosprávy, rozpočet sa plánuje s dostatočným predstihom, ak sa začne hneď s prípravou súťaže návrhov, môže byť vybraný víťazný návrh v krátkom čase po schválení rozpočtu. Súťaž návrhov je legislatívne nutné presadiť ako jediný možný spôsob výberu spracovateľa.

Téza 4 – Uznanie ÚPP a ÚPD za autorské dielo

Tu je naozaj neoprávnene zažitý a presadzovaný názor, že v urbanizme sa nedá hovoriť o autorstve a výsledok práce urbanistu nemôže byť uznaný za autorské dielo. Dá sa hovoriť o miere autorského vstupu, najmä už v čiastočne alebo úplne zastavanom území. Návrh na nezastavanom území je však jednoznačne autorské dielo, aj keď tam môžu byť určité vstupné limity – morfológia terénu, vodný tok, ... V prípade dostavby nového objektu medzi dva susedné objekty je limitujúcich a determinujúcich faktorov oveľa viac a o autorskom diele navrhovanej stavby niet pochýb. Tak isto pri tvorbe interiéru v objekte od iného autora nikto nespochybňuje autorstvo tvorcu interiéru.

Téza 5 – Potreba komunikácie, výmeny informácií

Bratislava má v prepočte na obyvateľa dostatok zelene, výrazne tomu pomáha Bratislavský lesný park a plochy lužných lesov pri Dunaji. Je to však zeleň nedostupná pre väčšinu obyvateľov alebo dostupná len epizodicky a skresľuje údaje o reálnej parkovej zeleni v kontakte s obytnými územiami. Skutočnosť je taká, že parkovej zelene v centre mesta je nedostatok a že nie sú ďalšie voľné plochy pre zeleň v centre mesta. Vo Viedni je pri Dunaji v strede mesta 17-kilometrový park – ostrov medzi vyrovnaným tokom Dunaja a neskôr vybudovaným odľahčovacím paralelným ramenom Dunaja. Vznikol mestský park dostupný v krátkom čase zo severnej aj južnej časti Viedne. Budapešť má tak isto známy Margitin ostrov intenzívne využívaný obyvateľmi mesta. V podmienkach súťaže na Celomestské centrum Petržalka bolo rozšíriť tok Dunaja o 50 metrov z dôvodu prietokových pomerov posunutím brehovej čiary ku hrádzi protipovodňovej ochrany, čím by sa odstránila najhodnotejšia zeleň oproti Eurovei a zmenili sa parametre šírky rieky v tomto úseku. V rámci súťažného návrhu Celomestského centra bol v inundačnom území medzi protipovodňovou hrádzou a súčasným brehom Dunaja navrhnutý ostrov vytvorený obnovou Ovsištského ramena v pôvodnej polohe. Bratislava by taktiež mala svoj ostrov v centre mesta s možnosťou vybudovania parku – pokračovania Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia za ohyb Dunaja popod Prístavný most. Navrhnuté riešenie vyhovovalo aj vodohospodárom, potvrdili to v štúdii prietokov v tomto úseku. Tu zlyhala vzájomná komunikácia zložiek obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a ochranárskych aktivít. Územný plán zóny Celomestského centra aj s navrhnutým ramenom a parkom na vytvorenom ostrove bol schválený v roku 2006 a zapracovaný do Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy (2007) v rámci Zmien a doplnkov 02 v roku 2011. Medzitým bol v roku 2010 vyhlásený chránený areál Soví les s plochou 41,8 ha v priestore povyše, popod a poniže Prístavného mostu s tretím až štvrtým stupňom ochrany. Priamo pod mostom je druhý stupeň ochrany, reálne tam však nerastie nič, je to široké územie nájazdov diaľnice, Einsteinovej ulice a železnice. S Fakultou architektúry STU v Bratislave sa toto kryté územie overovalo na možnosť využitia pre aktivity športu pre mládež – otvorené ihriská a povyše aj poniže mosta park. Keďže sa medzičasom areál stal chránený s vysokým stupňom ochrany, je tu povolený pohyb len po súčasných vychodených chodníkoch a pohyb mimo nich nie je dovolený. Tu sa, žiaľ, vzájomné aktivity neskoordinovali, aj keď všetci chcú viac parkov a verejne prístupnej zelene v centre mesta.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu