InformacieSKA.sk

Nenápadný poprask v Žiline

Peter Sticzay-Gromski13.07.2015SúťažePridať komentár
Nenápadný poprask v Žiline

 

Bol som jedným z neodmenených  súťažiacich v architektonickej súťaži Rekonštrukcia a revitalizácia komplexu Elektrární v Žiline. Preto je môj  názor neobjektívny a zaujatý. Napriek tomu si myslím, že je vyjadrenie môjho názoru môže byť pre širokú verejnosť užitočné a prínosné, presne tak ako je užitočné reagovať na zlé jedlo v reštaurácii.

Užívateľ

Nie som priaznivcom „inteligentných“ aplikácii do mobilov, ale pravdepodobne nebude dlho trvať a niekto musí prísť s aplikáciou na hodnotenie architektúry. Podobne ako Foursquare ma upozorní na dobrú reštauráciu v mojom okolí  – nová aplikácia Yourspace vás upozorní na dobrú architektúru. Pri totálnej absencii akejkoľvek profesionálnej kritiky architektúry sa bude musieť nedobrovoľný užívateľ i fanúšik architektúry orientovať v príslušnej aplikácii len podľa dosiahnutej priemernej hodnoty anonymných aktívnych prispievateľov, podobne ako je to i v iných už sprofanovaných disciplínach (csfd.cz). Tak to vo svete chodí.

Komora architektov

Slovenská komora architektov neustále vyzýva architektov, aby sa zapájali do architektonických súťaží, presvedčuje investorov i verejnosť o zmysluplnosti organizovania súťaží. Vzdychá nad malou účasťou architektov v súťažiach na jednej strane a na druhej nad malou príležitosťou pre súťaženiachtivých architektov. Ale je to práve ona, ktorá je zodpovedná za organizáciu týchto súťaži, za vymenovanie porotcov a tým i za jej výsledky.

Porota je skupinka profesionálov, ktorá dnes pri výraznej absencii profesionálnej umeleckej kritiky má úlohu temer misionársku. Verejnosť je značne dezorientovaná a práve preto je úloha porotcov v podobných súťažiach priam kľúčová, ak nie nenahraditeľná pre správne vnímanie súčasnej úlohy architektúry v spoločnosti – v uliciach našich miest, proste okolo nás vo verejnom priestore.

Porota

Porota v zložení Ján M. Bahna, Slavomír Bodis, Irakli Eristavi, Igor Kovačevič a Pavol Paňák mala neľahkú úlohu – vybrať najlepší návrh z jedenástich zaslaných riešení.

Architekti mali v súťaži za úlohu revitalizovať rozborený mestský blok v samom centre historickej Žiliny, prestavať ho na polyfunkčný mestský blok a vytvoriť podmienky na pestrý a rôznorodý verejný život vo vnútrobloku. Témou teda bola celosvetovo aktuálna intenzifikácia mestského centra s rôznorodým mixom funkcií a tým i užívateľov tohto verejného priestoru. Väčšina expertov, ktorí sa zaoberajú mestskou stratégiou, vidia jednomyseľne udržateľnú budúcnosť  života v mestách vo vytvorení regulovanej spontánnosti. Tá je možná len pri vyššej intenzifikácii výstavby – jej zahusťovaní. V našich slovenských mestách ide predovšetkým o dodržiavanie pôvodných urbanistických foriem -mestských blokov. V Žilinskej súťaži bola témou práve  dostavba porušeného mestského bloku. Zvlášť v tesnej blízkosti priestorovo rozľahlého Námestia Andreja Hlinku je jeho rozlomený status quo alarmujúcim mementom.

Víťaz

Víťazné riešenie od architektov Martina Jančoka a Michala Janáka verejnosti predstavuje hmotovo i tvarovo veľmi úsporné riešenie. Na čierno-bielych paneloch bez náznaku farby a materiálov defilujú takmer ezotericky minimalistické dispozície, pohľady a rezy. S obdivom sa skláňam pred schopnosťou architektov zredukovať veľmi komplikované zadanie do prehľadne usporiadaných panelov. Ak by sa dávala najvyššia známka za grafiku panelov, za prehľadnosť a zrozumiteľnosť myšlienky, dostali mi u mňa architekti najvyššiu známku.

Bohužiaľ, do dnešného dňa súťažiaci neobdržali protokol so zdôvodnením výberu poroty (napriek v podmienkach súťaže avizovanému termínu 6. februára 2015), a tak nemám k dispozícii názor poroty - prečo návrh architektov M. Jančoka a Michala Janáka postavili najvyššie. Dúfam, však, že to nebolo za grafiku.

Hodnotiace kritériá na výber poroty boli v zadaní súťaže na prvých dvoch miestach tieto: komplexnosť urbanistického a architektonického návrhu riešeného komplexu a kvalita hmotovo-priestorového a architektonického návrhu.

Riziko

Jeden významný český architekt mi povedal: „Vem si složení poroty a na jejím základu uvaž, jestli má zdravý rozum do toho jít!“ Riziko bolo veľké a porota je vždy nevyspytateľná. Ja som usúdil, že porota je zložená s profesionálov, ktorí sú schopní nezaujato a odborne posúdiť zložitosť problémov žilinského zadania a šiel som do toho. Dnes to ľutujem, pretože si myslím, že porota nezvládla svoju úlohu práve v urbanistickej rovine a dala svojím rozhodnutím negatívny impulz spoločnosti, a to širokej verejnosti i potencionálnym investorom.

Priebeh súťaže

Už samotná príprava súťaže bola veľmi rozpačitá. Načasovanie súťaže počas Vianoc je takticky veľmi nevhodné (pochopiteľne, ak chce investor získať široké portfólio názorov). Rozsah súťaže bol nezmyselne veľký – spravidla by tento rozsah stačil na tri súťaže. Blok, samozrejme, nie je možné rozdeliť – potom sa mohla súťaž zamerať len na regulačný plán bloku a nie miešať dokopy urbanizmus a záchranu pamiatky až do detailu „energetického zodolnenia fasády“.  Vypisovateľ súťaže vo výsledku nezvládol ani rozsah požadovaného elaborátu, keď sa už počas súťaže musela záväzná forma nadstavovať. Premrštené požiadavky zadania totiž nešlo graficky vôbec umiestniť.

Pridaná hodnota

Čo prináša víťazný návrh mestu, okolitým uliciam, čo investorovi? To sú otázky, ktoré si, predpokladám, porotcovia museli položiť.

Kruciálnou otázkou celého rébusu mestského bloku bolo vyriešiť statickú dopravu – parkovanie. Ako to býva tradične vo všetkých slovenských mestských centrách, je to otázka za štangľu zlata.

Víťaz súťaže do najväčšej prieluky v Ulici M. R. Štefánika vložil parkovací dom so zakladačovým plne automatickým systémom, ktorý vytvoril mestskému bloku 80 parkovacích miest. Nechápem! Vedia mi porotcovia odpovedať, kde v Európe v takejto polohe vznikol za posledných 10 rokov parkovací dom? Aký asi bude mať vplyv parkovací dom na verejný priestor v ulici a vo vnútrobloku? Spočítal si investor, koľko ho bude stáť systém, ktorý si môžu dovoliť len najbohatšie banky vo veľmi lukratívnych polohách? Ako luxus parkovania v takomto systéme súvisí s nekomfortom prepojenia domu s ostatnými plochami a hlavne kategorizáciou bytov v bloku?

Prečo prieluky v mestskom bloku zostali nezastavané? Sú mementom – pamiatkou na rozborenú minulosť, alebo porotcovia dúfali, že nedokončením hmoty vnútroblok získa viacej pozornosti? Okrem newyorského príkladu Ground Zero nepoznám príklad zo zahraničia, kde by si v takejto polohe mesta dovolili pestovať prieluky. Ako víťazný návrh revitalizuje verejný priestor? Dnešné prieluky zostali – boli upravené na akúsi pasáž na celú výšku hmoty bloku. Vnútroblok rámuje z juhu pôvodná pamiatková architektúra 30. rokov s nemým parterom, ktorá bola na krídlach dokončená abstraktnými skeletmi a je tak nápadne podobná predmestským víziám sídliskovej architektúry z Felliniho filmu Dolce vita. Čo viac sa dá povedať o vnútrobloku? O mobiliári, členení? Nič – je tu len prázdna biela plocha... Je to asi pre porotcov ideálne riešenie – môžu si za ňu dosadiť, čo chcú! Vedia však čo?

Peter Sticzay-Gromski 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu