InformacieSKA.sk

Reflexie z valného zhromaždenia

Peter Pásztor, Martin Drahovský31.05.2015NázorPridať komentár
Reflexie z valného zhromaždenia

Peter Pásztor, Martin Drahovský

Ak porovnáme priebeh valného zhromaždenia SKA v roku 2013 s tohoročným, bol tam rozdiel. Nový rokovací poriadok a nasadenie profesionálneho moderátora vytvorili pre vedenie komory dobrú východiskovú pozíciu na zvládnutie celého priebehu valného zhromaždenia a v konečnom dôsledku aj prijatie všetkých zásadných prerokovávaných dokumentov – nového disciplinárneho poriadku, zmien v štatúte (včítane zjednodušeného modelu platenia členského) a rozpočtu. Diskusia bola tak riadená, že nakoniec – okrem diskusie k bodom programu – už vlastne žiadna ani nebola...

Napokon sme odchádzali z Bratislavy s tým pocitom, že teraz sú vytvorené optimálne podmienky a teraz už môžeme – celkom oprávnene - očakávať pozitívny posun v práci orgánov a úradu komory... Aj keď hlboko pravdivý esejisticky ladený výstup o stave našej profesie z pera prvého podpredsedu Pala Paňáka až taký povzbudivý nebol...

Nechceme sa v tejto chvíli zaoberať všetkými aspektmi činnosti komory, pretože tých boľavých stránok je ozaj veľa (napríklad veríme, že sa posunieme v otázkach vnútrokomorovej diskusie, že sa preklenie informačná priepasť medzi vedením a členstvom, že sa otázka zastúpenia regiónov v orgánoch komory dostane tiež raz do programu predstavenstva, že predstavenstvo zreviduje nepriestrelnosť rokovacieho poriadku v záujme princípov demokracie, že sa stretneme v širšom pléne aj skôr ako o dva roky, atď.). Sústredíme sa teraz radšej na to, čo považujeme v danej chvíli pre náš stav za najpodstatnejšie – a tým je problematika verejného obstarávania. Stav nášho stavu (nech nám toto parafrázovanie staronový PPPP – prvý podpredseda Palo Paňák – prepáči) je v tejto sfére kritický a vyžaduje okamžitý zásah zo strany vedenia komory!

Naša skúsenosť v tejto oblasti je jednoznačne zlá – napriek tomu, že zákon o verejnom obstarávaní pripúšťa obstaranie formou súťaže návrhov. Tá sa nám zdá byť v prípade hľadania najlepšieho architektonického riešenia absolútne adekvátnou formou – každý má strach využiť tento inštitút kvôli jeho zdanlivej zložitosti a nejednoznačnosti. Zákon totiž nerieši, na základe akých kritérií sa dohodne s víťazom súťaže cena za dielo. A komu sa chce vysvetľovať kontrolným orgánom, prečo nakoniec nevyhral najlacnejší? Pri týchto úvahách idú akékoľvek myšlienky o kvalitnej architektúre bokom – omnoho „istejší“ výsledok ponúka elektronické trhovisko – jednak pre investora, ktorý pri jeho použití nemôže prísť o miesto, ale aj pre nás, architektov, ba aj pre celú spoločnosť – pretože takéto riešenie garantuje (s pravdepodobnosťou, ktorá hraničí s istotou) vznik architektonického braku...

Vidíme to takto: zákon o verejnom obstarávaní je vo svojej súčasnej podobe jednoznačným hrobom architektúry! A ak o tom my, architekti, vieme, tak sa pokúsme s tým niečo urobiť. Alebo chceme počkať, keď sa to množstvo takto zadaných projektov zrealizuje a „zaprasí“ našu krajinu? Alebo chceme počkať na to, keď tie budovy začnú trebárs padať?

V súvislosti s tým nám napadajú ďalšie otázky:

  • Potrebuje niekto na Slovensku aj kvalitnú architektúru, alebo iba lacnú?
  • Nemal by byť pri zadávaní zákaziek práve štát príkladom pre súkromný sektor?
  • Nechýba štátnym zadávateľom a plánovačom honorárový poriadok, ktorý by stanovil optimálny honorár architekta? Ak môže platiť v Nemecku, prečo nemôže platiť na Slovensku?
  • Ako sa má mladý architekt na Slovensku presadiť na trhu, ak súťaže prakticky nie sú?

Všetci tvrdia, že legislatívny proces je zložitý – teda aj keď sa do toho komora pustí, výsledok je v nedohľadne. Sledujúc každoročné novely (a občas aj dvakrát v roku) zákona o verejnom obstarávaní sa nám to ale nezdá – je to určite najčastejšie menený zákon našej legislatívy!

Skúsme s tým teda niečo urobiť, použime k tomu príklady z iných krajín a využime pomoc iných komôr v ACE. Skúsme sa do toho vložiť všetci, nielen úrad, predstavenstvo a výbor pre legislatívu – a aj v mimobratislavských regiónoch! Očakávame však, že predstavenstvo vypracuje pre túto oblasť osobitnú komorovú stratégiu. A veríme, že táto stratégia nebude mať iba obranný charakter, ale bude mať ambíciu dostať problémy architektúry na celospoločenskú a politickú scénu. A najmä veríme, že sa tak udeje v rekordne krátkom čase – rozhodne skôr, než nás elektronické trhovisko, kam naše služby určite nepatria, stiahne ku dnu! Lebo potom už komoru potrebovať asi nebudeme...

 

Martin Drahovský a Peter Pásztor, Košice

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu