InformacieSKA.sk

Už sa vám to niekedy stalo?

Marta Kropiláková12.04.2015ÚvodníkPridať komentár
Už sa vám to niekedy stalo?

Kráčate pokojne po ulici, vnímate jej siluetu, míňate známe miesta a zrazu stuhnete. Vidíte pred sebou dom, ktorý dôverne poznáte, veď ste jeho autorom. Zbadáte, že niečo sa s ním deje. Je obohnaný lešením, zahalený plachtou. Že by búračka? Načo je tam potom lešenie? Nič o tom neviete. Keďže ste profík, viete, kam sa obrátiť. Idete rovno na stavebný úrad. „Nie, nebojte sa, dom sa nejde búrať! Iba sa prestavuje. Niečo vo vnútri a fasáda zvonku. Vydali sme k tomu stavebné povolenie.“ Namietate, že ako autor dokončenej stavby ste k zámeru jej zmeny neboli nikým oslovený. Neobrátil sa na vás ani vlastník, ani osoba (architekt?), ktorá projekt zmeny pripravila a, napokon, ani stavebný úrad. „Veď sa nič nezákonné nestalo!“ vyhlási referent stavebného úradu. „Stavebnému úradu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu povinnosť ani kompetencia žiadať od stavebníka, aby mu k stavebnému konaniu preukázal získaný súhlas od autora stavby na jeho zmenu!“ Zvýšený a podráždený hlas referenta vás prinúti trochu sa nad vecou zamyslieť. Ozaj, ako by to vlastne fungovalo, keby pri súčasnom množstve „papierov“ ku konaniam mal pribudnúť ešte ďalší, a to pri povoľovaní zmeny každej, akejkoľvek stavby! Ale červík, ktorý sa vám usadil v hlave, vŕta ďalej. A je tá vaša stavba naozaj taká ako každá, akákoľvek iná stavba? Uvedomíte si, koľko tvorivých znakov ju charakterizuje a tiež aký záujem a ohlas vyvolala po jej dokončení! A výsledkom vašich úvah je napokon presvedčenie, že vaša stavba spĺňa práve to, čo je v autorskom zákone zadefinované ako architektonické dielo. Vzťahuje sa na ňu práve tento terminus technicus z autorského zákona. (Viac o autorskoprávnej ochrane architektonického diela sme písali v Informáciách SKA 3/2014 - pozn. red.) Vašu stavbu teda možno chrániť ako autorské architektonické dielo! Nahliadnete do autorského zákona a zistíte, že vzťah medzi autorom diela (vami) a jeho užívateľom (vlastníkom stavby) je tam skutočne zadefinovaný. V § 20 sa uvádza toto: „Nadobudnutím vlastníctva veci, ktorej prostredníctvom je dielo vyjadrené (vo vašom prípade stavby) nie je dotknuté autorské právo, najmä osobnostné právo podľa § 17.“ Ešte zrozumiteľnejšie je to vyjadrené o pár riadkov ďalej: „Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.“ Vydýchnete si s úľavou, že zákon tak presne definuje, čo sa môže a čo nie.

Tak bol vo vašom prípade uplatnený, či porušený autorský zákon? Ako je to teda s tou ochranou? Nájdete to v § 56, kde je ustanovené: „Autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä zákazu neoprávneného zásahu“ a ďalej „náhrady ujmy podľa osobitného predpisu.“ Osobitným predpisom sa rozumie občiansky zákonník. A ten v prípade, že sa s vlastníkom nedohodnete, povedie obe strany pred súd. Kruh sa uzatvoril. Ako autor architektonického diela ste sa tak práve dozvedeli, že vysporiadanie práv medzi vami a vlastníkom stavby má čisto súkromnoprávnu povahu. A to je dôvod, pre ktorý stavebný úrad pri výkone svojich kompetencií (stavebné povolenie na zmenu dokončenej stavby), ktoré sú založené na verejnoprávnych predpisoch, nemôže do vzťahov medzi stavebníkom a autorom architektonického diela zasahovať.

Inakšie povedané: ak nebývate práve v tom meste, kde je zrealizované vaše architektonické dielo, ak nekráčate okolo neho práve v čase, keď už sú na ňom viditeľné vami neodsúhlasené zásahy a ak vás ani žiadny z priamych aktérov (vlastník stavby, stavebný úrad alebo nebodaj sám autor pripravovanej zmeny) vopred neoboznámi so zámerom zmeny, tak ochrana vášho autorského práva sa stáva čisto hypotetickou záležitosťou. Ak nič o veci neviete, nemôžete konať. Žiadny súkromnoprávny vzťah nemôže ani vzniknúť. Jednoducho ste z hry vonku a o vami neodsúhlasenej stavbe sa môžete dozvedieť až po jej zrealizovaní alebo aj nikdy.

A aká je pri tom pozícia našej profesijnej komory? Disciplinárny senát komory môže byť (ale aj nemusí byť) kýmkoľvek informovaný o nenadviazaní vzťahu autora architektonického diela s iným autorizovaným architektom – autorom zamýšľanej (zrealizovanej) zmeny. Ak sa tak stane a disciplinárny senát vyhodnotí konanie autora v procese ním pripravenej zmeny ako porušenie etického poriadku, môže mu udeliť sankcie. Aj keby však senát mal príležitosť posúdiť prípad ešte pred rozhodnutím stavebného úradu, svojím výrokom nijako nemôže ovplyvniť rozhodovanie stavebného úradu o osude architektonického diela. A v prípade, ak zmenu dokončenej stavby pripraví osoba autorizovaná v profesijnej komore stavebných inžinierov, nemá Slovenská komora architektov žiadnu možnosť takúto osobu ani len disciplinárne stíhať.

Ochranu architektonického diela ako realizovanej stavby teda autorský zákon v § 20 presne definuje. Tým, že ju vymedzuje len do súkromnoprávnej sféry, sa de facto potvrdzuje, že ochrana architektonického diela nie je verejným záujmom. Zákon (stavebný) voči zákonu (autorskému).

Nateraz platí, že ochrana architektonických diel nie je verejným záujmom. Je ním iba v prípade takých stavieb, ktoré sú vyhlásené za kultúrne pamiatky. Čoraz častejšie sa stáva, že sa pri novodobých stavbách, ktoré spĺňajú pojmové znaky architektonického diela v zmysle autorského zákona a sú nositeľmi kultúrnych hodnôt, zhmotnenými svedkami doby ich vzniku, nemajúc zatiaľ miesto v zozname kultúrnych pamiatok, povolí ich zbúranie a nenávratne zmiznú z nášho prostredia. Temer rovnako nenávratne sa menia aj hodnotné novodobé stavby následkom zásadných rekonštrukčných zásahov, zdôvodňovaných najmä zvyšovaním úžitkovej hodnoty stavby. A ani ich žijúci autori nie sú podľa žiadneho verejnoprávneho predpisu prizývaní ako dotknutí účastníci ku konaniam, ktorými sa overujú a napokon povoľujú zmeny stavieb. Príbehy autormi neodsúhlasených zásahov do dokončených architektonických diel z nedávnej minulosti sú známe. Aj takí vynikajúci a spoločnosťou uznaní architekti, ako sú Jozef Chrobák, Ferdinand Milučký či Ivan Matušík, boli vystavení náporu zásahov do ich diel, ktoré sú už teraz neformálnou súčasťou kultúrneho dedičstva, či už to „zoznam“ potvrdí alebo nie. Títo architekti museli vynaložiť kus svojho majstrovstva a umu nielen pri ich vytváraní, ale aj (či najmä) pri dodatočnej ochrane pred ich zmenami. Predpokladom bolo, že sa o zámere zmien vôbec dozvedeli. Kde inde, ako na stavebnom úrade, ktorý jediný je príslušný podľa verejnoprávnych predpisov rozhodovať o zmene stavby, teda aj architektonického diela, môže byť jeho autor informovaný o zámere zmeny predtým, ako by bola bez jeho súhlasu povolená a zrealizovaná?

Jedno voči druhému. Stavba voči architektonickému dielu, pamiatky voči „nepamiatkam“, vlastníci voči autorom architektonických diel, stavebný úrad voči architektom, architekt voči architektovi, zákon voči zákonu. Vymenované vzťahy vyvolávajú otázky, ktoré treba vedieť vysloviť.

Úplne kľúčovou prvotnou otázkou je otázka, čo možno označiť ako architektonické dielo. Koho kompetenciou je posúdiť, či je konkrétna stavba architektonickým dielom? Odpoveď z istého metodického usmernenia vás opäť privádza pred súd. „To, či sú v konkrétnom prípade splnené pojmové znaky diela v zmysle autorského zákona, je otázkou právnou, ktorá je na posúdení súdu a je tak sama o sebe vylúčená z odborného posúdenia.“ Až vás pritom strasie! Ako tomu rozumieť? Kto sú tie kompetentné osoby na súdoch, ktoré rozhodujú o splnení „pojmových znakov diela v zmysle autorského zákona"? A akú právnu pôsobnosť má Register architektonických diel, ktorý vedie naša profesijná komora? V § 54 autorského zákona sa predpoklad autorstva dáva do súvisu práve s uvedeným profesijným registrom. Bolo by teda možné, aby sa stavebné úrady v rámci svojich kompetencií opierali o Register architektonických diel?

Vieme vylúštiť rébus, čo je architektonické dielo? A ak áno, vedeli by sme pre každé také dielo novodobej architektúry, ktoré (zatiaľ) nespadá pod ochranu štátnej pamiatkovej starostlivosti, zriadiť účinný nástroj na jeho ochranu ? Na ochranu pred čím alebo pred kým? Pred neodsúhlasenými zásahmi? Pred ignoranciou vlastníkov komunikovať s autormi dokončených diel? Pred oprávneným záujmom vlastníkov zlepšovať úžitkové vlastnosti architektonických diel? Pred neschopnosťou niektorých architektov rešpektovať etický poriadok profesijnej komory, v ktorej sú autorizovaní?

Možno považovať za účinný nástroj na ochranu novodobých architektonických diel nachádzajúcich sa v našich obciach a mestách, územný plán zóny, ktorý sa na taký účel doposiaľ využíva málo, resp. sa nevyužíva vôbec? Ak sa tak už aspoň v jednom prípade stalo (zóna Karfíkových domov vo Svite), znamená to verejnoprávne potvrdenie ochrany autorského architektonického diela, ktoré je záväzné pre všetky dotknuté strany. Žiaľ, obce a mestá nemajú dosť prostriedkov na to, aby obstarávali dokumentácie pre relatívne stabilizované zóny, v ktorých vznikajú alebo sa menia mnohé novodobé architektonické diela.

Môže byť alebo mala by sa stať ochrana novodobých architektonických diel riadne legalizovaným verejným záujmom? Otázok viažúcich sa k téme architektonického diela a jeho ochrany je veľa. Rozhodnutie, či sa na ne majú hľadať a nachádzať odpovede práve teraz, v dobe hospodárskej stagnácie a konkurenčných a existenčných tlakov dotknutých strán, je vecou každej z nich. Pre vás a pre všetkých autorizovaných architektov je to vecou zásadnou.

Pokojné a inšpiratívne čítanie o téme želá

Marta Kropiláková

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu