InformacieSKA.sk

Autorský zákon chráni dielo vo všetkých etapách

Štefan Moravčík12.04.2015TémaPridať komentár
Autorský zákon chráni dielo vo všetkých etapách

O probléme

K napísaniu tohto príspevku ma podnietila informácia od architekta Jozefa Chrobáka, že v spore o autorstvo sa na súde stretol s nasledujúcou argumentáciou. Právnik protistrany tvrdil, že výsledná podoba architektonického diela zhmotneného stavbou nie je architektonickým dielom, ale je to rozmnoženina architektonického diela. Inými slovami − to, čo vznikne v priebehu tvorivého procesu "na papieri", si zaslúži ochranu v zmysle autorského zákona, ale fyzicky zrealizované dielo už nie.

O zákone

Takýto pokus o argumentáciu bol pravdepodobne pokusom účelovo použiť fragment z § 5, ods. (17) autorského zákona, vytrhnutý, bez kontextu. Citujem túto časť zákona vcelku:

Vyhotovenie rozmnoženiny diela je prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu diela alebo nepriamo z inej rozmnoženiny diela dočasne alebo trvalo, a to akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme; rozmnoženinu diela možno vyhotoviť najmä vo forme tlačenej, fotografickej, zvukovej alebo zvukovo-obrazovej rozmnoženiny, stavbou architektonického diela, alebo vo forme inej trojrozmernej rozmnoženiny, alebo v elektronickej forme zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie.”

Podčiarknutím je zvýraznená formulácia, u ktorej sme sa stretli so snahou o jej zneužitie vytrhnutím z kontextu paragrafu, ktorého je súčasťou.

Tu treba upozorniť na dva zásadné fakty:

  1. Použitý odsek autorského zákona sa venuje vyhotoveniu rozmnoženiny diela. Odsek popisuje spôsob, akým rozmnoženina môže vzniknúť.
  2. Rozmnoženina (kopírovanie) architektonického diela logicky najprirodzenejšie môže vzniknúť tak, že jestvujúce architektonické dielo, ak sa niekomu páči, tak je odkopírované, “odkukané” a postaví sa ďalšia taká istá stavba bez súhlasu autora (žiaľ, nie je to v praxi zriedkavý prípad).

Takže rozmnoženina architektonického diela vzniká najzrejmejšie aj stavbou architektonického diela (vlastne vytvorením kópie architektonického diela). Môžeme tiež povedať úplne presne v zmysle úvodnej vety z citovaného odstavca, že je to ”prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo z originálu.”

Citovaný § 5 ods. (17) autorského zákona o vyhotovení rozmnoženiny diela je teda v poriadku. (Iba účelové používanie samotných fragmentov paragrafu bez kontextu v poriadku nie je). V tomto odseku autorského zákona venovanom téme vyhotovenia rozmnoženiny (akéhokoľvek) diela textácia uvádza, že rozmnoženina môže vzniknúť (sa dá vyhotoviť) okrem iných spomenutých možností aj “stavbou architektonického diela”, čo je absolútne logické.

V iných textáciách zákona sa stretávame už s konkrétnym znením, že architektonické dielo býva vyjadrené nielen výkresmi, ale štandardne je vyjadrené aj stavbou. Príklady:

  • § 18 ods. (8) písm. a)architektonické dielo vyjadrené stavbou…”
  • § 19 (Právo na odmenu pri ďalšom predaji) ods. (8) “Právo na odmenu podľa odseku 1 sa nevzťahuje na architektonické dielo vyjadrené stavbou ani na dielo úžitkového umenia…”
  • § 20 ods. (6) “Vlastník alebo iný užívateľ stavby, ktorá je vyjadrením architektonického diela, môže vykonávať na stavbe bez súhlasu autora len také stavebné úpravy a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jej udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania a ktoré neznižujú hodnotu architektonického diela a nezasahujú do autorských práv.”
  • § 23 ods. (2) “Ak ide o architektonické dielo vyjadrené stavbou…”
  • § 24 ods. (3), bod a)architektonické dielo vo forme projektovej dokumentácie stavby alebo konštrukcie stavby,” (tu sa už implicitne uvádza, že architektonické dielo môže byť vyjadrené buď dokumentáciou alebo samotnou konštrukciou stavby).

Architektonická tvorba

Predchádzajúci odstavec bol zameraný na citácie zo zákona. Som si vedomý, že ľudia, ktorí sa priamo nevenujú architektonickej tvorbe, vrátane právnikov, môžu mať pri výklade určitých ustanovení zákona nejasnosti. A hoci aj v dobrej vôli, ich interpretácia jednotlivých slovíčok bez kontextu môže byť chybná. Preto musí byť aj úlohou nás architektov pomôcť vysvetliť a objasniť neprofesionálom špecifiká v oblasti architektonickej tvorby, ktoré nemusia byť pri pohľade zvonka ihneď zrejmé. Na druhej strane architektonická tvorba nemá iný charakter ako akékoľvek iné druhy umenia, ktoré spadajú pod autorskú ochranu. Najbližšie sú výtvarné umenie a sochárstvo (tak to bolo vždy aj v dejinách umenia).

O tvorivej integrite autora

Nik iný ako tvorivý architekt alebo autor v inej tvorivej oblasti, ktorý celý sa celý svoj profesionálny život v praxi venuje tvorbe, nevie presnejšie, čo je podstatou tejto tvorby. Vie, kam celé úsilie smeruje a čo je záverečným výsledným dielom, v našom prípade z pohľadu architekta (aj z pohľadu objednávateľa diela). Nik iný ako samotný autor (ani v iných druhoch umenia) nemá právo vstupovať do tvorivého procesu, určovať, akú formu, tvar, materiál a iné atribúty bude výsledné dielo mať a kedy dielo bude pokladať za dokončené. Toto je základný predpoklad tvorivej autorskej osobnostnej integrity. Toto všetko určuje autor. Dokonca v niektorých prípadoch autor nepokladá dielo dokončené ani po jeho materiálovom zhmotnení (pri architektúre naprílad po kolaudácii stavby) a požaduje jeho fyzické úpravy, aby bol s výsledkom stotožnený. A na toto všetko má právo, vrátane odmietnutia svojho autorstva, ak dielo nebude upravené podľa jeho požiadaviek, predstáv a tvorivého zámeru...

Tu by tento príspevok mohol aj skončiť. Ďalej pripojím len niektoré úvahy a analógie.

Analógie

Môžeme použiť analogické porovnania s príbuznými umeleckými druhmi. Najbližším je asi sochárstvo. Nikto nespochybňuje, že záverečná hmotná podoba sochárskej plastiky je dielom. Či je to už komorná plastika alebo monumentálne dielo v exteriéri. Či je z bronzu, hliny, kameňa, betónu, alebo je tvorená zložitou technicko-inžinierko-stavebnou konštrukciou. Či ju sochár vytvoril vlastnými rukami alebo s tímom spolupracovníkov a remeselníkov, alebo dielo vzniklo ako profesionálna dodávka špecializovanej firmy, napr. Socha slobody v New Yorku alebo mnohé iné monumentálne sochárske diela i u nás, ktorých vytvorenie nie je vo fyzických silách jednotlivca. Podobne je to aj pri architektonickom diele. Je obvykle také rozsiahle, že jeho vytvorenie nie je vo fyzických silách jednotlivca, je podmienené tímovou prácou pri jeho realizácii. Je to však realizácia predstavy architekta, jej zhmotnenie a materializácia. Až konkrétna fyzická forma, hmota a materiál, bezprostredne vnímateľné ľuďmi a v kontexte s okolitým prostredím sú imanentnými vlastnosťami architektonického diela. Bez materializácie nemôže architektonické dielo vplývať na ľudí a na prostredie. Architektúra je to, čo nás obklopuje, čoho sa môžeme dotknúť. Tieto hmotné objekty tvoria naše dejiny i naše hmotné kultúrne (i nekultúrne) prostredie. Možno tu je najzrejmejší paradox, ak by sme chceli tvrdiť, že konečný, v materiáli zhmotnený výsledok nie je dielom (?!). To by sme museli negovať všetky výsledky hmotnej kultúry (terminus technicus), ktorá nás obklopuje a žiť v imaginárnom, virtuálnom, nehmotnom svete.

Materializácia diela je dôležitá pre každý typologický druh umenia. Aj v maľbe je dôležité, či autor obraz namaľoval na plátne, dreve, či je dielo vyhotovené hrubými plastickými, pastóznymi ťahmi štetca, ktoré môžeme ohmatať, alebo je namaľované tenkými, hladkými transparentnými lazúrnymi vrstvami. Pri sochárskej tvorbe takisto dielo nie je kompletné, ak nemá svoju materiálnu podobu, textúru, štruktúru... Samozrejme, chránené sú všetky fázy tvorby, od prvej vnímateľnej škice až po konečné zhmotnené dielo. V architektúre to takisto nemôže byť inak!

Určite nie každá stavba je architektonickým dielom. Dielom môže byť iba výsledok tvorivej intelektuálnej činnosti. Výsledok tejto činnosti je automaticky chránený už v prvotnej tvorivej fáze, už v "najvšeobecnejšom architektonickom zobrazení tvorivej myšlienky autora". Tvorivý proces však pokračuje ďalej. Má mnoho ďalších etáp a stupňov. A častokrát trvá dlho, nezriedka sú to roky. Proces prebieha od prvotnej fázy a zachytenia myšlienky cez jednotlivé ďalšie stupne postupného precizovania, spresňovania a spodrobňovania až po jeho materiálové spredmetnenie a realizáciu − pokým sa dielo urodí a vznikne jeho konečná fyzická, hmotná podoba − výsledné dielo, podobne ako v sochárstve či v maliarstve. A všetky tieto etapy podliehajú autorskej ochrane.

Podľa § 15 ods. (2) “Autorské právo sa vzťahuje na dokončené dielo, na jeho jednotlivé vývojové fázy a časti vrátane názvu diela a mien postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela”. Tieto jednotlivé fázy nie je možné nejakým spôsobom zvonku oddeliť. Všetko kontinuálne na seba nadväzuje. Jedine autor má právo určiť, kedy je dielo hotové a čo je záverečným výsledkom jeho snaženia. Akú bude mať podobu, tvar, materiál...  A či aj zhmotnený výsledok netreba ešte ďalej korigovať, upraviť, ak nezodpovedá predstavám autora.

Ad absurdum

Ak by boli zničené všetky “papiere” (dokumentácia) architektonického alebo iného diela a zachovalo by sa iba dielo fyzicky zhmotnené v podobe stavby, skulptúry či maľby, prestalo by byť samo o sebe dielom?

Toto všetko bolo napísané, aby sme si uvedomili, že architektonická tvorba má mnoho podôb a etáp a že autorský zákon chráni dielo vo všetkých jeho etapách, vrátane jeho konečného spredmetnenia vo forme stavby. A že originálna cieľová stavba nie je rozmnoženinou diela, ale jeho finálnou podobou, zhmotnením diela.

Test nakoniec. Ktoré objekty na nasledujúcich obrázkoch nie sú dielami v zmysle autorského zákona? Odpovedá si každý sám :-)

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu