Aktivity pracovnej skupiny pre legislatívu 2013 - 2015

Aktivity pracovnej skupiny pre legislatívu 2013 - 2015

Jednou z oblastí, ktorými sa intenzívne zaoberá predstavenstvo komory, je sledovanie vývinu legislatívy upravujúcej výkon architektonickej profesie, predkladanie vlastných úprav a pripomienkovanie aktuálnych návrhov právnych predpisov. Legislatívny proces je veľmi zdĺhavý, preto je potrebná kontinuita názorov predstaviteľov komory na zásady zákonov, rámujúcich pôsobenie architektov. Predstavenstvo preto zriadilo stálu pracovnú skupinu, ktorá dlhodobo pôsobí v stabilnom zložení Jan Komrska, Bohumil Kováč, Marta Kropiláková, Imrich Pleidel a Juraj Šujan; v uplynulom volebnom období ju posilnil aj Kornel Kobák. Dôkladnou znalosťou diania v príslušných direktoriátoch Európskej komisie nám výdatne pomáha zástupkyňa riaditeľky nášho úradu Oľga Miháliková. Počas uplynulého obdobia sme sa okrem priebežne pripravovanej legislatívy (rezortné vykonávacie vyhlášky, autorský zákon, či zákon o fonde na podporu umenia) zamerali na tri zásadné legislatívne návrhy, a to nový stavebný zákon, novelu zákona o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a nový zákon o verejnom obstarávaní.

Nový stavebný zákon

Ťažiskom našej pozornosti bol nový stavebný zákon. V názoroch naň sa predstavy naše a gesčného ministerstva vo viacerých zásadných bodoch dlhodobo odlišujú. Pre základnú informáciu skúsim vymenovať aspoň najpodstatnejšie body našej agendy. Máme predstavu, že stavebný zákon by mal byť základným kódexom územného plánovania a výstavby, nielen kuchárkou pre procesy prerokúvania územných plánov a stavebného povoľovania. Zmyslom úpravy územného plánovania by podľa nás malo byť nastolenie a udržanie územného poriadku. Tomu by sa mali podriadiť jeho nástroje a procesy. Územnoplánovacia dokumentácia by mala mať smernú časť, ktorá stanoví urbanistickú koncepciu územia (priestorové usporiadanie), a záväznú časť definujúcu regulatívy jeho využitia a priestorového usporiadania. Zákon by mal zároveň stanoviť minimálne požiadavky na obsah a rozsah územných plánov a okruh povinnej a obcou voliteľnej regulácie. Následne by malo ministerstvo vydať všeobecne platnú jednoduchú a zrozumiteľnú metodiku spracovania územnoplánovacej dokumentácie.

Sme názoru, že treba priamo v zákone právne zadefinovať účastníkov výstavby, teda investora, generálneho projektanta a generálneho dodávateľa stavby a vzťahy medzi nimi, stupne projektovej dokumentácie vrátane realizačného projektu a smerne určiť ich základný obsah, stanoviť koncentrovanú, jednoduchú a zrozumiteľnú kategorizáciu stavieb v závislosti od ich základných priestorových parametrov, prevládajúcej funkcie a polohovej hodnoty v území, vylúčiť z okruhu jednoduchých stavieb budovy na bývanie, zásadne zjednodušiť kategorizáciu stavieb a procesy ich umiestňovania a povoľovania, najmä, stanoviť procesne a okruhom dotknutých osôb zjednodušené územné konanie v územiach so schváleným územným plánom zóny. V tejto súvislosti navrhujeme aj stanoviť správny poplatok pri odvolaní sa účastníkov konaní tak, aby spolupôsobil pri znižovaní počtu neodôvodnených a špekulatívnych odvolaní v územných, stavebných a kolaudačných konaniach.

Zákon o územnom plánovaní a výstavbe začalo opätovne pripravovať Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v auguste 2012. Odvtedy sekcia výstavby a pracovná skupina ministerstva za účasti našich zástupcov pripravili postupne už dvanásť verzií návrhu zákona. V takejto mäteži (ide o zhruba dvestostranový text paragrafového znenia bez dôvodovej správy) je ťažké sa vôbec orientovať. Napriek tomu sme dôsledne pripomienkovali každú z nich, navrhovali úpravy i priamo textáciu pre nás podstatných častí zákona. V súčasnosti ministerstvo vyhodnocuje medzirezortné pripomienkové konanie, v ktorom sme aj my opätovne uplatnili naše pripomienky, a pripravuje verziu na rokovanie vlády. Návrh zákona čaká ešte strastiplná púť cez vládu a jej legislatívnu radu, výbory a plénum Národnej rady SR. Bude dôležité naďalej sledovať jeho vývoj.

Novela zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch

V nadväznosti na úpravu kompetencií autorizovaných osôb v návrhu stavebného zákona a na potrebu transpozície príslušnej európskej legislatívy pripravuje ministerstvo aj novelu zákona o autorizovaných architektoch a stavebných inžinieroch. Tento zákon by mal podľa našich predstáv poskytovať dlhodobú stabilitu na výkon našej profesie. Mal by byť preto dostatočne všeobecný a vo svojich ustanoveniach aj nadčasový. Vzhľadom na to sme za všeobecné, smerné, ale aj veľmi jednoznačné definovanie jednotlivých autorizácií architektov, krajinných architektov, územných plánovačov a stavebných inžinierov. Zároveň považujeme za potrebné striktne vymedziť tieto profesie navzájom tak, aby nedochádzalo k nežiadúcemu zamieňaniu si výkonov, najmä stavebných inžinierov za architektov. Na túto tému sme v uplynulom období viedli náročný dialóg so SKSI, pričom naše názory sa naďalej čiastočne neprekrývajú.

Zákon o verejnom obstarávaní

Tretím zásadným zákonom, ktorým sme sa intenzívne zaoberali, je zákon o verejnom obstarávaní. Tak, ako mnohí kolegovia, aj ja som sa v čase jeho prijatia a zavádzania do praxe spočiatku domnieval, že musíme vyňať architektonické služby spod jeho kurately a aj vo verejnej sfére posilňovať úlohu klasických architektonických súťaží podľa občianskeho zákonníka. Časom som však pochopil, že proces verejného obstarávania je jednotný a pre subjekty financované z prostriedkov štátneho rozpočtu, obecných rozpočtov a dnes aj z eurofondov povinný a nie je možné dosiahnuť, aby sa mu jedna profesia vyhla.

Preto sa treba sústrediť skôr na to, aby sa architektonické návrhy a projektové riešenia získavali pre ne najvhodnejšou metódou verejného obstarávania - súťažou návrhov, ktorá sa približuje klasickým architektonickým súťažiam, aby táto metóda bola v legislatíve čo najkvalitnejšie upravená a aby sa obstarávateľom zamedzilo vyberať architekta obchodnou súťažou o najnižšiu cenu projektu, elektronickou aukciou či najnovšie prostredníctvom elektronického trhoviska. Toto všetko sú, samozrejme, legitímne metódy obstarávania, vhodné sú však len na kúpu tovarov, ktoré sa dajú jednoznačne definovať množstvom a svojimi materiálovými charakteristikami. Na obstaranie výkonov tvorivej povahy sú z princípu úplne nezmyselné. Nehovoriac o tom, že zohľadňujú len najnižšiu cenu projektu, nie celkovú efektivitu investície. Tu je potrebná aj súčinnosť architektonickej obce, aby architekti tieto metódy nevyhľadávali a dobrovoľne sa ich nezúčastňovali. V novom zákone navrhujeme precizovať ustanovenia o súťažiach návrhov, znížiť finančný limit pre ich povinné vypísanie, zrušiť možnosť vypisovať súťaže návrhov bez udeľovania cien, pri ekonomických parametroch uprednostňovať kritérium dlhodobej efektívnosti návrhu, zvýšiť odbornosť poroty požiadavkou na nadpolovičné (nie tretinové ako v súčasnosti) zastúpenie odborníkov rovnakej, nie len rovnocennej kvalifikácie.

Pre zlepšenie príslušnej legislatívy na následné dohodnutie zákazky po súťažiach návrhov dlhodobo presadzujeme niekoľko zásadných opatrení:

  • definovanie možnosti uzavretia zmluvy s víťazom súťaže návrhov rokovacím konaním priamo v zákone (doteraz bola upravená len metodickým usmernením ÚVO, ktoré sme iniciovali v roku 2007),
  • upresnenie postupu na rokovanie len s víťazom, nie s viacerými hierarchicky umiestnenými kolektívmi naraz,
  • uvedenie kritérií získania zákazky priamo v súťažných podmienkach,
  • pripustenie aj cenníkov, honorárových poriadkov či iných publikovaných pomôcok na stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky.

Zmyslom týchto opatrení je, aby súťaže návrhov slúžili na výber optimálneho návrhu podľa vopred určených kvalitatívnych kritérií, nie následného zjednávania ceny projektu, a aby obstarávatelia mohli (a pri splnení podmienok zároveň aj museli) jednoduchým postupom dohodnúť a uzavrieť zmluvu o dielo s víťazom súťaže.

Stručný prehľad ťažiskových aktivít pracovnej skupiny dáva tušiť, že problematike prípravy rezortných legislatívnych predpisov sme venovali náležitú pozornosť. Je to zároveň práca, ktorej výsledok vieme ovplyvniť len do tej miery, do akej sú príslušné vládne inštitúcie ochotné akceptovať naše argumenty v konfrontácii s názormi ostatných pripomienkujúcich strán. Ako pochopili už v krajinách s dlhšou právnou tradíciou, nie je to hľadanie najlepšieho možného legislatívneho návrhu, ale skôr damage limitation, teda zabránenie väčším škodám. A touto optikou treba vnímať aj jej výsledky. Napriek tomu má zmysel aj naďalej venovať príprave rezortnej legislatívy našu plnú pozornosť.

Ing. arch. Juraj Šujan je členom predstavenstva SKA a predsedom pracovnej skupiny pre legislatívu. 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu