InformacieSKA.sk

Téma: Výkon povolania architekta - urbanistu

Michal Gaj05.02.2015TémaPridať komentár
Téma: Výkon povolania architekta - urbanistu

Téma výkonu povolania architekta – urbanistu ponúka položiť si otázky o zmenách v dnešnom svete, o očakávaných, predvídateľných alebo čiastočne predvídateľných zmenách, postavení a úlohe prislúchajúcej súčasnému, ale aj budúcemu človeku, a tiež o zmysle a pretrvávajúcich hodnotách života, ktoré musí mať architekt – urbanista pri výkone svojho povolania na pamäti.

Filozofický prístup k práci architekta – urbanistu

Myslenie a tvorivosť urbanistu by mali byť prameňom múdrosti a harmonicky sa vyvíjajúcej životnej dynamiky, v zhode so zákonitými procesmi vývoja spoločnosti v jej krajinnom prostredí. Mali by sledovať oslobodzujúcu a obnovujúcu silu, a prispieť k vytváraniu sveta, v ktorom vývoj v každej jeho fáze dosiahne životu zodpovedajúcu plnosť.

Ani zákonom stanovený obsah, ani vyhláškami daný obsah, ani metodikami vymýšľané štandardné postupy na to nepostačujú. Urbanistická tvorba je beh na dlhé trate s mnohými prekážkami, s potrebou dlhoročného tréningu a skúseností. Ani tie nestačia, tu treba predovšetkým zodpovedný prístup a jeho spoločenská podpora.

Spoločenské ohodnotenie

Radosť z nízkej ceny trvá oveľa kratšie ako sklamanie zo zlej kvality. Inak povedané, radosť zo získania zákazky najnižšie ponúkanou cenou sa môže premeniť na sklamanie a trápenie vyplývajúce z vlastného rozhodnutia, ktoré, naviac, poškodzuje náš profesijný stav stratou spoločenskej vážnosti.

V súčasnom období urbanistická disciplína práce architekta a v rámci nej predovšetkým územnoplánovacia tvorba rezonujú v právnom spoločenskom kontexte čoraz výraznejšie. Odraz nespornej spoločenskej dôležitosti tejto práce však nenachádza odozvu v jej spoločenskom ohodnotení. Naopak, úsilie pripravovateľov zákonných územnoplánovacích noriem, obstarávateľských subjektov na komunálnej či štátnej úrovni a pochopiteľne aj subjektov súkromného sektora akceleruje smerom k dosiahnutiu najnižšej (ne)možnej ceny a čo najjednoduchšiemu presadeniu rozvojového zámeru.

A tak sa postupne okliešťuje a „zjednodušuje“ forma a obsah dokumentácie, najnovšie vraj nie sú potrebné ani prieskumy a rozbory – najdôležitejšia fáza prípravy zodpovednej koncepcie. Nezmyselne sa uplatňuje inštitút verejnej súťaže s jediným kritériom – najnižšou cenou. Dokonca sa ide tak ďaleko, že najnižšia cena sa dosahuje aj prostredníctvom elektronickej aukcie! Ako príklad spomeňme mesto Nová Dubnica. Náš ateliér sa nedávno odmietol zúčastniť takejto potupy, nepochopenia a hanobenia nášho profesijného stavu. Aj za cenu, že sme tak stratili šancu pokračovať v približne 20-ročnom úsilí postupne a zmysluplne napĺňajúcej sa koncepcie územného rozvoja tohto mesta. V rámci našej iniciatívy o nápravu nepomohla ani komora, ani nezáväzné vyjadrenie Úradu pre verejné obstarávanie, že architektonické diela nie sú tovarom a pre elektronické aukcie sú nevhodné.

Na druhej strane, vážime si mnohých našich obstarávateľov a súkromných investorov, ktorí pochopili dôležitosť práce architekta - urbanistu, presvedčiac sa o poctivom, zodpovednom prístupe založenom na dôslednej argumentácii pri tvorbe, vysvetľovaní a obhajobe navrhnutej koncepcie na základe precízne zhodnoteného potenciálu územného rozvoja. To však vyžaduje plné nasadenie a veľa času.

Nedávno ma priateľ, kolega venujúci sa v súčasnosti len architektúre objektov, zaskočil priamou otázkou: Dá sa vyžiť z urbanizmu a územného plánovania?

Dá, hovorím mu. Ale za predpokladu, že ho robí ten, čo ho hoci ako autorizovaný architekt však nemá ako hlavnú či jedinú činnosť a prostriedok obživy. Niekto, kto nie je na nej finančne závislý, pretože je zabezpečený iným svojim hlavným zamestnaním. Veď možností je veľa. A tak autorizovaný architekt plne zameraný len na náročné zabezpečenie práce v ateliéri a zvládnutie nákladov s ňou spojených nemá veľa šancí konkurovať 

Celok a jeho detail

Riešenie urbanistickej štruktúry je nesporne dôležitým predpokladom pre správne, celkovej priestorovej koncepcii zodpovedajúce riešenia jej detailov. Paradoxne, sa v praxi stretávame s nezáujmom mnohých obstarávateľov o riešenia územného plánu zóny. Sú pre nich finančnou a aj pracovnou príťažou, pretože sa snažia riešiť často neriešiteľné problémy právneho charakteru vyplývajúce z vlastníckych vzťahov. Dotýkajú sa konkrétnych parciel jednoznačne identifikovateľných na podklade katastrálnej mapy. A tak sa (stále v relácii najnižšej ceny) čoraz viac presúva úroveň zonálnych regulatívov do polohy územného plánu obce, resp. mesta, kam nepatria. A opäť na podklade katastrálnej mapy... A tak sa záväzná úroveň územného plánu zóny nahrádza nezáväznou úrovňou urbanistickej štúdie. Nie, nechcem tým znevažovať poslanie urbanistickej štúdie. Urbanistická štúdia je príležitosťou na overenie detailných koncepcií územného rozvoja, na overenie vhodnosti zamýšľaných zmien a doplnkov územného plánu, ktoré sa v praxi často dejú „naostro“ (nie v našom ateliéri), bez overenia účinku na organizmus celku. (Ne)pochopiteľne mnohí z kolegov architektov riešiacich urbanistický detail či objekt nadväzne na územný plán realizujú tento postup v záujme investora a udržania si zákazky a nekomunikujú so spracovateľom územného plánu. To je ale už otázka morálky architekta, etiky našej profesie a nášho spoločenského poslania, ale aj spoločnosti vo vzťahu k zodpovednej úlohe našej profesie, ktorá svoje diela signuje pečiatkou so štátnym znakom.

Prácu architekta treba chápať celistvo a synergicky, v širokom spektre jeho činností a pôsobenia – od interiéru cez stavebné objekty a súbory, urbanogénne štruktúry, vrátane krajinno-ekologického dosahu. Urbanizmus a územné plánovanie pritom ako najširšie koncipovanú priestorovú dimenziu práce architekta možno považovať za jadro, resp. dôležité východisko pre nadväznú tvorivú prácu kolegov architektov, objavnejšie riešenia relatívne menších priestorových dimenzií, s relatívne odlišným prístupom k ich pochopeniu a formovaniu. Zakaždým tvoríme priestor v priestore, ktorého zákonitosti je potrebné rešpektovať, aby bol celok zmysluplný.

Prioritou pracovných postupov urbanistu je cielená snaha o interpretáciu takých regulačných mechanizmov, ktoré by potenciálnu sebazničujúcu kultúrnu aktivitu optimalizujúco usmernili, spomalili, korigovali. V tomto zmysle urbanistický rozmer práce architekta treba považovať za východiskový až určujúci pre narábanie s detailom v rámci riešení verejného aj neverejného priestoru.

Kultúrnu krajinu, sídelnú aglomeráciu, mesto, považujem za dom - obydlie pre niekoľko tisíc obyvateľov. Pri jeho stavbe a formovaní sa úplne prirodzene uplatňujú a prejavujú veľmi podobné tvorivé postupy ako pri dome. Aj mestá, tak ako domy, majú svoje dvory, záhrady, vstupné, úložné, oddychové a pracovné priestory, svoje centrálne obytné priestory – námestia, komunikačné koridory, energetické siete, majú podobné prevádzkové diagramy, vedno sú súčasťou bezhraničného organického celku. Sám svoje pracovné zameranie nevymedzujem v ohraničujúcej polohe architekta – urbanistu. Prácu architekta chápem v neohraničenej polohe tvorby priestoru. Takto ma ju naučili chápať moji učitelia, prof. Belluš, prof. Hruška, prof. Alexy. Ich učenie som si potvrdil v praxi.

Výkon povolania architekta – urbanistu je charakterizovaný prácou v tvorivom tíme so širokým profesijným zastúpením. V ňom architekt či tvorivá skupina architektov zastáva vedúci post s pečaťou vlastnej, autorskej odbornej filozofie formujúcej výslednú koncepciu. Toto je podstatné konštatovanie. Smeruje k vážnemu zamysleniu, ako je možné, že územný plán ako jedna z kategórií komplexne náročnej práce architekta – urbanistu nie je spoločensky uznaná za autorské dielo?! Je považovaný len za verejný dokument, listinu.

Pritom paralela tvorby územného plánu s tvorbou objektového architektonického diela je zrejmá. V nej je architektonická štúdia či návrh v postavení ako pri tvorbe územného plánu koncept územného plánu - pripravovaný a riešený v podstate na úrovni viacvariantnej štúdie, s atribútmi autorského počinu. Spracovanie územného plánu, rovnako ako spracovanie projektovej dokumentácie sú následne len technickou záležitosťou. Ale aj tu sa vyskytnú riešenia detailov autorskej podstaty.

Obraz relativity vzťahov pri tvorbe architektonického problému – priestorového detailu, elementu kultúrnej krajiny až krajinného celku - je neodškriepiteľný. Je nezmyselné odčleňovať a hľadať hranice medzi kategóriami, ktoré bezhranične tvoria jednotu časopriestoru. V tejto súvislosti ma veľmi mrzí, že Slovenská komora architektov vedome spoločensky nepropaguje diela z oblasti urbanizmu a územného plánovania tým, že im nedáva miesto, ignoruje a nehodnotí ich v rámci súťaže CE.ZA.AR. Akoby tieto ani nepatrili do oblasti práce architekta! 

Ing. arch. Michal Gaj je autorizovaným architektom a konateľom ARCH.EKO – Ateliéru architektúry, urbanizmu a ekológie, s. r. o. Je dvojnásobným laureátom Ceny Dušana Jurkoviča, za urbanistické aj architektonické dielo.

 

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu