InformacieSKA.sk

Téma: Pripravuje škola študentov pre prax dostatočne?

Beata Polomová05.02.2015TémaPridať komentár
Téma: Pripravuje škola študentov pre prax dostatočne?

Prvé, čo mi napadne pri otázke, či Fakulta architektúry STU v Bratislave pripravuje dobre svojich študentov do praxe, je otázka - pre akú prax? Projekčnú, azda najťažšiu po škole, či vedeckú,  obchodnú, manažérsku, reklamnú, pre prácu v zahraničí...? Veď uplatnenie z tejto školy je pomerne široké, ako ukazuje samotná prax. A to je dobre.

Iste, prednostne by mala škola plniť vzdelávacie ciele, aké sa uvádzajú v profiloch absolventa na fakultných stránkach. Štúdium je zostavené tak, aby okrem iného absolvent spĺňal požiadavky na výkon povolania architekt v rámci slobodného pohybu osôb v krajinách EÚ. Niekomu sa môžu zdať niektoré uvedené ciele, ako sú kultúrny, spoločenský, široký vedomostný odborný rozhľad, osobnostná vyspelosť so schopnosťami riadiť pre našu profesiu ambiciózne, ale konkurenciu škôl musíme vidieť v európskom kontexte.  Netreba sa ani pýtať, či príprava do širokej praxe postačuje. V zásade áno. Učíme umeniu i vede, vieme sa vyhraniť od príbuzných profesií. Áno, o jednotlivostiach môžeme diskutovať. Minulý rok fakulta otvorila k azda najdôležitejšiemu predmetu vnútornú rozpravu. Ku Dňu učiteľov prebehla celodenná konferencia o metodike výučby ateliérov. Odzneli mnohé názory a pozývam k ich prečítaniu na internetových stránkach.

Prirodzene, škola s univerzálnou prípravou a na druhej strane prax s konkrétnym problémom sú odlišné. Z určitého uhla pohľadu sa nedajú nahradiť, ani ich nechceme nahradiť , či príliš prepletať.  Nedá sa všetka prax predcvičiť a ani všetkých študentov výborne naučiť teóriu.  Objavovanie a zvládanie „iného sveta“ po skončení FA STU patrí tak trochu k životu čerstvého absolventa – architekta, priebojnej profesie, na akú sme sa ho snažili pripraviť. Na okraj môžem povedať, že ten dnešný vstup je úplne iný ako náš nástup do projekcie začiatkom 80. rokov minulého storočia. Je pestrejší, človečenskejší a hlavne ťažší. Skúsim pripojiť pár poznámok na zamyslenie zo strany pedagóga:

  • Škola má mladému človeku dať školskú bázu - čo sa v praxi tak rýchlo, a možno vôbec, nedá dobehnúť. A to je nastavenie odborného myslenia budúceho architekta - viacvrstvové a pritom komplexné rozmýšľanie o úlohe. Nie v 2D, nie len v 3D, ale i v rovine významov, zmysluplnosti a dopadov diela, pričom nezáleží na rozsahu zadania. Nastavenie zodpovednosti za celistvý prístup k úlohe v architektonickej, urbanistickej i krajinárskej dimenzii sa overuje na rôznych typoch zadaní a štruktúr počas štúdia, spoliehajúc sa na ich synergetický efekt.
  • Na druhej strane, spolupráca s praxou pri riešení ateliérov je pre študentov veľmi prínosná. Mám to overené veľakrát v priamej aj nepriamej výučbe a rada zadávam takéto konkrétne úlohy. Investori dostanú variantné návrhy, študenti sa podučia komunikácii s nimi a dotknú sa limitov aj rutiny praxe, ktorou sa však spoločne nedáme zmiasť. Ak sa podarí pripraviť zo semestra aj verejnú výstavu in situ, o to väčšiu zmysluplnosť svojich prác študenti vidia.
  • Z debaty čerstvých architektov vyplýva, že by privítali na škole viac exkurzií. Hlavne pri projekte bakalárskej práce je lákavé získať poznatky z rozostavaných stavieb o konštrukciách či technickej infraštruktúre alebo z prebiehajúcej obnovy pamiatok. Nuž, nedá sa inak, len súhlasiť. Snažíme sa zrealizovať aspoň jednu exkurziu na predmet, alebo robiť sústredenia v teréne. Niekedy nás brzdia financie, niekedy organizačné prekážky.
  • Je tu aj nemalá skupina študentov, ktorí popri škole brigádujú v ateliéroch projektujúcich architektov. Vidia pozitívne i náročné sivislosti praxe, môžu zistiť, či ich aktívna participácia neodradí od pozície architekta – projektanta, či ich baví byť architektom “drobností” alebo byť tímovým hráčom. O to viac potom sledujú predmety a informácie týkajúce sa príslušnej legislatívy a jej aplikácie v praxi.
  • Poznáme aj tienisté stránky pedagogiky: nezáujem študentov, slabé práce i vedomosti, absencie na prednáškach, kde sa okrem teórie podáva na tácke aspoň v ukážkach aj prax, alebo študenti s permanentným postojom „Alenky v ríši divov“…  A kam po škole?  Ešteže je štúdium tak univerzálne, že sa štrbinka osobnostnej istoty pri poctivom postoji k sebe  nájde.
  • Napriek akejkoľvek dobrej snahe pedagógov je výsledok u študenta individuálny. Kto sa chce naučiť, ten sa naučí. Priblíži sa praxi v jej širokom spektre, vyhľadáva akcie navyše (workshopy, súťaže, študijné pobyty, konferencie), vediac, že pedagógovia mu poradia už len preto, lebo chce vedieť. Vždy ma teší, ak si s istotou a radosťou dovolím u študenta budovať a posilňovať jeho odborné sebavedomie. Človek si vtedy uvedomí, že všetky chvíle, mnohokrát aj nadčasové, venované konkrétnym mladým ľuďom sa nestratia. Takže zhrniem: Kto naozaj má záujem a aspoň trochu vie, čo chce, toho škola „do jeho“ praxe pripraví dostatočne, vrátane odolnosti voči rizikám, sklamaniam a vrátane schopnosti adaptácie.

Ing. arch. Beata Polomová, PhD., pracuje v Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok Fakulty architektúry STU V Bratislave od r. 1998.

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu