InformacieSKA.sk

SKA pracuje na zlepšení procesov verejného obstarávania

Imrich Pleidel16.12.2014ÚvodníkPridať komentár
SKA pracuje na zlepšení procesov verejného obstarávania

Vážení čitatelia,

v minulom čísle Informácií SKA sme sa v venovali téme verejného obstarávania v oblasti architektúry a územného plánovania. Ukázalo sa, že téma je nielen široká, ale aj plná bolestivých skúseností. Okrem samotnej diskusie však budeme musieť pokračovat v konkrétnych krokoch, z ktorých mnohé boli naznačené v príspevkoch a rozhovoroch  (napríklad vo vyjadreniach J. Šujana, Š. Moravčíka, R. Turčana a ďalších). Veľmi zaujímavý je aj rozhovor s kolegyňou T. Vitkovou-Buijs. Nie je teda všetko zlato, co sa na západ od nás blyští... Aspoň v tom máme miernu výhodu, ze metódy a legislatíva sa u nás v mnohom ešte tvoria a predsa len máme akú-takú možnosť do nich vstupovať. Nespornou výhodou je aj to, že máme v európskom kontexte v podstate unikátnu vyhlášku č. 158/2006 o súťažiach návrhov v oblasti urbanizmu, architektúry, územného plánovania  a inžinierskeho staviteľstva a že naša komora zastrešuje všetkých profesionálne činných architektov ako zodpovedných projektantov. Takže až tak celkom zle na tom po legislatívnej stránke nie sme.

K uverejneným pripomienkam, námetom a postrehom, často oprávnenene kritickým, by som si dovolil pripojiť ešte zopár ďalších. V súčasnom systéme verejného obstarávania chýba to, čo v histórii bolo prirodzené a prinieslo veľa príkladov nadčasových urbanistických a architektonických riešení - možnosť zabezpečenia kontinuálneho a konzistentného prístupu v tvorbe najmä verejného priestoru jedným tvorcom alebo kolektívom počas dlhšieho časového obdobia. V súčasnosti je totiž v našom prostredí prakticky vylúčené, aby vznikli riešenia v rozsahu napr. diel J. Plečnika v Ľubľane alebo na Pražskom hrade. Sú s tým spojené aj otázky dôvery a preverených schopností tvorcu schopného obsiahnuť riešenia realizované často v priebehu aj niekoľkých dekád. Samozrejme, otvárajú sa tým aj otázky možného zneužívania, takéto prípady poznáme tiež. Na druhej strane sme svedkami takmer celoplošného vysúťažievania jednotlivých nenadväzujúcich zákaziek projektantmi hlavne na základe ceny, ktorí často iba po prvej návšteve miesta prinesú riešenia akoby samé osebe. Výsledok pripomínajúci puzzle, avšak z viacerých krabíc... Nezriedka sa tiež stáva, čo napokon bolo akcentované vo viacerých príspevkoch, že za podseknutú cenu projektant nedokáže, resp. nie je schopný zabezpečiť riadne plnenie, čo sa odzrkadľuje nielen na samotnej kvalite stavby, ale často to končí finačnými konzekvenciami vyplývajúcimi z navýšenia prác či dokonca škôd. Príkladov je až-až, možno aj o tom by sme mali hovoriť a poukázať na takéto efekty a defekty v priamej či verejnej diskusii s kompetentnými na úrovni štátu a verejnej správy.

Okrem krokov, ktoré sme už vykonali smerom k Úradu verejného obstarávania aj pri  osobných rokovaniach s predsedníčkou Ing. Zitou Táborskou a ďalšími zástupcami v súvislosti s úpravou zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní týkajúcou sa najmä súťaže návrhov, iniciujeme v tomto období aj návrh na vypracovanie metodického pokynu - pravidiel na výpočet predpokladanej hodnoty zákazky podľa rovnomenného (!) § 5 uvedeneho zakona a i. Do budúcnosti uvažujeme s prípravou ukážkových modelových súťaží organizovaných komorou na vybrané témy v jednotlivých regiónoch. Naším zámerom je jasne poukázať na rozdiel medzi obstarávaním "mačky vo vreci" cez výber najlacnejšieho dodávateľa projektu v podstate neznámeho obsahu a obstarávaním riešenia pomocou súťaže návrhov. Myšlienka je zatiaľ v zárodku, ale bez širšej propagácie a osvety, ktorú spomína v minulom čísle Informácií SKA aj Roman Turčan, to nepôjde. Aby výsledok súťaže nesmeroval len “do šuplíka”, musia byť splnené najmenej tri podmienky: dobré zadanie, peniaze na ceny či odmeny a porotu a podľa možnosti rozhľadeného a spolupracujúceho verejného obstarávateľa. O zabezpečení financií máme určitú predstavu - predovšetkým cez sponzorov, ale bude treba o tom ďalej hovoriť v našich orgánoch aj na Valnom zhromaždení SKA. Verím, že takéto konkrétne kroky by boli podstatne účinnejšie, ako diskusie na rôznych konferenciách a seminároch, hoci aj na nich sa musíme zúčastňovať a znova a znova vysvetľovať, že architektonické a urbanistické súťaže sú v konečnom dôsledku verejným záujmom.

Ing. arch. Imrich Pleidel, predseda SKA

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu