InformacieSKA.sk

Prestavba objektu na Suchom mýte v Bratislave

Peter Žalman17.12.2014NázorPridať komentár
Prestavba objektu na Suchom mýte v Bratislave

Pôvodný stav objektu Suché mýto 4 - 6 v Bratislave - pohľad z Hodžovho námestia. Foto: archív M. Kropilákovej

Nedávno sme si viacerí všimli na budove architekta Ivana Marka a jeho spolupracovníkov na Suchom mýte v Bratislave lešenie. Čo sa dialo za plachtami? Zachová sa ráz tejto postmodernej budovy, ktorá sa medzičasm stala súčasťou súčasnej slovenskej architeltúry?

Téma prestavby objektu na Suchom mýte v Bratislave má niekoľko aspektov. Súčasná rýchla doba vytvorila vševedúcich investorov a tiež architektov, ktorí bez okolkov menia staršie budovy podľa ich želaní a názoru. Samotná budova ako súčasť celého bloku nevznikala jednoducho - od roku 1983 až po realizáciu v roku 1993 boli spracované rôzne návrhy. Nárožie na Suchom mýte bolo zvláštne a provokujúce, ale v postupnej dostavbe celého priestoru Mierového námestia tvorilo dôležitú etapu a tvorilo významný orientačný bod. Budova sa stala symbolom doby, architektúry prerodu 80. na 90. roky. Popisom a zaradením tvorby architekta Ivana Marka sa zaoberal M. Dulla v osobitej publikácii (1) a priestor dostala aj v publikácii o architektúre Slovenska XX. storočia (2).

Z textu vyberáme: Prestavba bloku medzi ulicami Suché mýto - Veterná, ktorý koncepčne vznikol v roku 1985 ako dostavba spojená s prestavbou dvoch funkcionalistických domov, bola ojedinelá urbanistická realizácia v Bratislave. Domy vytvárajú skutočný blok, majú naozaj uličnú fasádu a strechu, projektuje sa dokonca aj nárožie. Na prepracovanom projekte zo začiatku 90. rokov sa už objavuje postmoderná kulisovitosť. Zložité súvislosti miesta nachádzajú výraz v prestupujúcich sa formách, vrstvení fasádnych rovín, v strešných nadstavbách. Racionálna pravouhlá geometria staršieho návrhu ustupuje krivkám. Dom bol symbolom akejsi erupcie dovtedy obmedzovaných kreatívnych síl. Premena, ktoru prešiel koncept, sa netýkala len jeho vonkajšiej podoby, ale aj vnútornej náplne. Z pôvodného bytového domu s malými bytmi sa stalo sídlo banky.

Budova bola jednou z mála stôp tohoto hektického obdobia v Bratislave, ba aj na celom Slovensku. Trochu iný osud, ale s podobným koncom - likvidáciou - má aj ďaľšia postmoderná budova v meste - obchodný dom Ružinov (3).

Zhodou okolností odišiel architekt a dnes vidíme, že odišla aj jeho budova, zmizla za pričinenia jeho kolegov a neznalých inštitúcií, ktoré pokojne prikyvujú rýchlo sa meniacim vlastníkom a ich snahám po zmene za každú cenu. Aj za cenu straty identity mesta. Bratislava dávno opustila princíp kontinuity, pokojného, normálneho vrstvenia zástavby. Ivan Marko s kolektívom sa práve v 80. rokoch 20.storočia zaoberal prestavbou Obhodnej ulice - neďalekej zóny. Ich skice dokumentujú logické dodržiavanie mierky prostredia, dopĺňanie rôznych hmôt, vrstiev… Je zaujímavé, že mnohé mestá tieto princípy zdravého rozumu uplatňujú stále (Graz).

V Bratislave súčasnosti, určite minimálne posledného decénia, ale platí zásada: keď stavať, tak staršie zrovnať so zemou, alebo „vylepšiť“ a prestavať podľa svojej vôle. Vôle peňazí - tie sú predsa rozhodujúce. Žiaľ, aj pre časť architektov, ktorí bez problémov plnia „sny“ platiteľov. Je neveselé konštatovať, že 25 rokov po zmene spoločenských pomerov sme v oblasti dodržiavania autorských práv veľmi nepokročili, prešľapujeme a pošľapujeme. Pritom jeden z hlavných dôvodov vzniku Slovenskej komory architektov bola práva ochrana autorských práv architekta. Doba je zrejme zlá, stavia sa málo, investori tlačia cenu za návrhy a projekty dolu, postavenie architekta v spoločnosti stále klesá. Ale to najnebezpečnejšie je, že strácame dušu a nereagujeme ani na takéto jasné prešľapy. Nuž aj preto vznikol tento protest song. „Dokud se zpívá, ješte se neumřelo…“ Jaromír Nohavica

Dnešný stav objektu Suché mýto 4 - 6 v Bratislave. Foto: Martina Jakušová

V článku nehodnotím novovznikajúcu „vyžehlenú“ budovu architektúru. Aj sám som sa stretol s investorom, ktorý prirovnal kúpený projekt mojej budovy s kabátom - keď bude chcieť, vymení ho kedykoľvek. Poukazujem na zvláštny proces jej vzniku - bez diskusie, konzultácie s pôvodným autorom či autormi. Mimochodom, prefasádovanie a zmenu budovy projektovali „kolegovia“: vedúcim projektu je Ing. arch. Karol Kállay. Pokiaľ prevažuje princíp netolerancie, nemôže byť podľa mňa ani výsledok pozitívny.

Peter Žalman

Poznámky:

1. Matúš Dulla: Architekt Ivan Marko,  vydavateľstvo Meritum, Bratislava, 1995.

2. M. Dulla, H. Moravčíková: Architektúra Slovenska v XX. storočia, vydavateľstvo Slovart Bratislava, 2002, str. 243.

3. Obchodný dom Ružinov, autori: Ján Bahna, Ľ. Mihálik, F. Kalesný, P. Čížek, P. Minarovič, dokončené 1984, zbúrané 2008.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu