InformacieSKA.sk

Poobhliadnutie sa za súťažou v Leopoldove

Pavol Paňák17.12.2014SúťažePridať komentár
Poobhliadnutie sa za súťažou v Leopoldove

V minulom čísle Informácií 8/2014 sme Vás informovali o výsledkoch súťaže na návrh budovy Mestského úradu s priľahlými verejnými priestormi v centre mesta. Pozrime sa na túto úspešnú súťaž očami predsedu poroty, Ing. arch. Pavla Paňáka:

Leopoldov je mladé mesto. Vzniklo na osnove pôvodnej dediny ako sídlo staviteľov protitureckej pevnosti z polovice 17. storočia. Obvyklá skladba dôležitých architektúr, ktorá charakterizuje historicky rastlé mestá a ktorá tieto mestá významne identifikuje, absentuje. Je tu zastúpená bývalou pevnosťou (väznicou z polovice 19. storočia), areálom železničnej stanice zo záveru 19. storočia a barokovým, neskôr klasicisticky upraveným kostolom zo začiatku 18. storočia. V takomto kontexte má stavba novej radnice osobitný význam pre identitu mesta a jeho komunity - takej, ktorá pochádza z jeho kľúčových stavieb.

Ďalšou dôležitou okolnosťou je veľkosť Leopoldova a jeho mierka. Počtom obyvateľov, charakterom jeho stavieb i jeho urbánnej osnovy je Leopoldov kdesi na rozhraní malého mesta a veľkej dediny. Toto sú dôležité sprievodné okolnosti, ktoré okrem samotných súťažných podmienok spoluvytvárali komplexný nárok na súťažné zadanie, ale aj na jeho posudzovanie.

Porota pri svojom posudzovaní jednotlivých návrhov sledovala ich kvalitu v rozhodujúcich kritériách, ktoré boli obsiahnuté v súťažných podmienkach. Posudzovala, ako návrh reaguje na širšie urbanisticko-architektonické súvislosti určeného miesta novej radnice, ako zhodnocuje či zvyšuje jeho potenciál a osobitosti. Posudzovala, či prezentovaný výraz svojou formálnou a materiálovou koncepciou napĺňa primeranú mieru reprezentácie sídla správy mesta a zároveň demokratické okolnosti jeho podstaty, výraz, ktorý architektonickými prostriedkami vyjadrí identitu inštitúcie na tomto mieste v tomto meste. Či má primeranú ambíciu zaradiť sa medzi rozhodujúce stavby Leopoldova, ktoré majú tvoriť jeho mestskú typologickú významovú hierarchiu. Porota posudzovala logiku navrhovaných dispozičných väzieb, kvalitu funkčno-priestorovej organizácie s dôrazom na primerané priestorové charakteristiky patriace takejto inštitúcii. Porota posudzovala tiež, ako súťažiaci narábali s potenciálom možného vzájomného spolupôsobenia oboch kľúčových verejných funkcií – radnice a knižnice.

Dôležitou okolnosťou práce poroty bolo posudzovanie realizovateľnosti návrhu v súvislosti s predpokladaným investičným nákladom. Preto sa okrem plošných a objemových údajov jednotlivých návrhov posudzovali ich konštrukčné a materiálové charakteristiky, objemová celistvosť, náročnosť vonkajších úprav, zmysluplnosť návrhu vzhľadom k budúcim nákladom na chod úradu. Zvažovali sa aj okolnosti a podmienky práce úradu počas stavby jeho nového sídla.

Napriek rozmanitosti návrhov je možné zoskupiť koncepty do niekoľkých skupín so spoločnými znakmi ich hmotovo-priestorového usporiadania. Rozhrania medzi týmito skupinami oscilovali od zreteľných po neurčité. Pri riešení tejto úlohy boli možné a aj boli zastúpené viaceré stratégie.

Boli tu koncepty silnej figúry – nárožia dominujúceho korpusu, s rôzne kultivovaným zbytkovým priestorom riešeného územia, ďalej koncepty viacerých možností duality vzťahu objemu stavby. resp. stavieb a vlastného predpriestoru, polonádvoria či nádvoria, koncepty sústredené na monolitnosť nového objemu, ale aj koncepty rozdrobenia hmôt vytvárajúce vlastnú priestorovú mikroštruktúru a pod. Mnohé návrhy boli akýmisi krížencami týchto stratégií. Vo svojom výraze návrhy prezentovali širokú škálu od patetickej monumentality po neambicióznu civilnosť. Súťažnými podmienkami ponúknutá možnosť narábať s jestvujúcimi domami na riešenom pozemku od ich zachovania až po ich bezozbytkové nahradenie novou architektúrou bola využitá vo viacerých podobách.

Zdanlivo nie rozsiahly program bol vlastne zložitou úlohou nachádzania vyvážených rozhodnutí v predom spomenutých aspektoch. Súťažné návrhy preukázali celkovo veľmi dobrú úroveň. Počtom oboslaných návrhov (51 súťažných tímov) sa súťaž na Leopoldovskú radnicu radí medzi najviac oboslané súťaže nielen v ére samostatného Slovenska, ale aj v povojnovom Československu. Na novú radnicu sa u nás naposledy súťažilo pred vyše 16 rokmi v Martine. To okrem iného odráža stále zanedbateľný podiel verejných investícií na nové verejné inštitúcie a z toho prameniaci zúfalo malý podiel architektonických súťaží. Najmä z tohto prostého faktu pochádza nahromadený tvorivý potenciál – hlad po súťažiach, zjavný v počte súťažných návrhov i v rozmanitosti ich tvorivých koncepcií.

Ing. arch. Pavol Paňák

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu