InformacieSKA.sk

Ad: Architektonická politika

Anton Reitzner16.12.2014NázorPridať komentár
Ad: Architektonická politika

Ing. arch. Anton Reitzner 

Nedá mi nereagovať na príspevok profesora Petra Pásztora k téme architektonických súťaží Architektonické súťaže? Architektonická politika! uverejnený v septembrovom čísle Informácií SKA. Páči sa mi. Obzvlášť trefné je porovnanie s Prvou česko-slovenskou republikou. Súhlasím, i keď si myslím, že v pozadí ostáva niečo nedopovedané.

Súhlasím, že sa pojmy architekt a architektúra vytratili z povedomia ľudí, stratili na vážnosti, ba schytali nálepky trpených nevyhnutností, čo ťahajú investorom peniaze z vrecka. Ak to ale chceme zmeniť, mali by sme si pomenovať a upratať škodné. Až potom môžeme požadovať od verejnosti, aby si nás vážila o niečo viac, aby sa architekti dostali do stavebného zákona a aby sa na nás klienti obracali s požiadavkami na stavby s aspoň troškou pridanej hodnoty v porovnaní s čisto stavbárskymi projektmi.

Nie je možné, aby sme ako architekti požadovali od samospráv, územných celkov či štátu súťaže, keď nevieme čestne súťažiť sami medzi sebou. Podliezať honorár nie o 20 či 25 percent, ale na 20 či 25 percent odporúčaného honoráru nie predsa žiadna súťaž. Čo teda ponúkame klientovi za takúto nízku cenu? Určite nie všetko. Je toto konkurenčné prostredie? Nie.

Nie je možné, aby sme bez mihnutia oka odovzdávali klientom „realizačné štúdie pre stavebné povolenie“. To nám stoja takéto projekty za to, že klient za nás už v živote neutrúsi dobré slovo? Stačí nám prezentácia odvážnych štúdií v časopisoch, alebo si budeme vážiť aj poctivé projekty vyexpedované so všetkými náležitosťami, dotiahnuté do realizácie? Pre architekta ako tvorivého remeselníka je uznanie dôležitou časťou profesijného života, ale jeho ego nemôže prevalcovať potreby klienta a stavebníka.

Nie je možné, aby architekti žiadali uznanie od verejnosti, keď dominantnými témami Valného zhromaždenia Slovenskej komory architektov nie sú stavebný zákon, riešenie vzťahu architekta a stavebného projektanta, architektonická politika, štatút SKA či architektonické súťaže – ale licitovanie výšky ročného poplatku do komory. Našťastie sa o tieto spory nikto iný nezaujíma.

Nie je možné, aby sa architekti podpisovali pod nelegálne stavby v košickom Mestskom parku, aby tvorili ako nesvojprávne figúrky v rukách lokálnych mečenášov a aby súčasne viedli mladých architektov na Fakulte umení TU v Košiciach. To sú profesijné vzory? Vrcholom absurdnosti je, keď sú tieto stavby nielen že nominované na uznávané architektonické ocenenie komory, ale ho aj vyhrajú.

Nech sú už moje pripomienky akokoľvek naivné, neviem si pomôcť: v pozícii architekta sa cítim čoraz menej pohodlne – minimálne v kontexte košického regiónu. Architektonická politika je potrebná, už včera bolo neskoro. Bolo by ale fajn aspoň maličkými písmenami niekde pod čiarou v nej spomenúť poctivosť, slušnosť a férovosť. Všetci, ktorí robíme túto prácu s aspoň štipkou lásky a zanietenia, sme čoraz viac skeptickí pri hľadaní každodennej motivácie.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu