InformacieSKA.sk

Téma: Verejné obstarávanie

Katarína Viskupičová15.11.2014ÚvodníkPridať komentár
Téma: Verejné obstarávanie

Ing. arch. Katarína Viskupičová

Vážení kolegovia, ako ste postrehli v  čísle 6 nášho časopisu INFORMÁCIE, zaoberali sme sa témou SÚŤAŽE A SÚŤAŽENIE, ktorá zaujala a vyvolala diskusiu. Ďalšou našou témou, ktorej sa venuje toto číslo, je VEREJNÉ OBSTARÁVANIE. Tematicky ladenými číslami Informácií chceme rozprúdiť na našej webstránke diskusie k  témam,  ktoré ovplyvňujú výkon nášho povolania a ku ktorým nie je možné vyjadrovať sa raz za dva roky na Valnom zhromaždení. Všetky podnety sa následne spracovávajú v jednotlivých výboroch a predstavenstvo navrhne ďalší postup, ktorý má zlepšiť pozíciu architekta pri výkone svojho povolania.

Newslettrom sme vás informovali aj o nasledujúcich témach ďalších čísiel Informácií, ktoré môžeme spoločne riešiť. SKA - to sme my všetci a len spoločne môžeme dosiahnúť pozitívny výsledok.

Na základe dodaných príspevkov v Informáciách 6/2014 o súťažení môžeme konštatovať, že autori jednoznačne nesúhlasia s bežným spôsobom, ako sa doteraz architektonické služby a projekty obstarávajú – keď je kritériom cena.

Ako členovia SKA preferujeme SÚŤAŽ NÁVRHOV, a to nielen pri zákazkach financovaných z verejných prostriedkov. Napriek tomu vieme, že táto prax nie je bežná, a stále mnohí z nás získavajú zákazky cez proces obchodnej súťaže, ktorý má často negatívny vplyv na proces projektovania, a najmä na  výsledok - realizáciu architektonického diela .

Mnohí z nás sú ochotní za nízku cenu odviesť neprimeranú kvalitu nielen v návrhu, ale i v celom projekte. Ide o profesionálnu hrdosť, ktorá nedovolí mnohým znížiť kvalitu návrhu. Horšie je to v prípade samotného projektu, keď architekt ako nositeľ zákazky nie je schopný finančne zvládnuť subdodávateľov projektu. Takémuto neprimeranému tlaku sa musíme jednoznačne brániť a to odvolaním sa na Výkladové  stanovisko k § 43 zákona o verejnom obstarávaní, resp. na ďalšie výkladové stanoviská ÚVO.

Zároveň musíme preferovať uplatnenie  Smernice o verejnom obstarávaní 2014/24/EÚ, ktorú pripravovala aj ACE (Architektonická rada Európy) a v ktorej sa zohľadňujú špecifiká tvorivých povolaní a architektonického povolania. Tento legislatívny dokument majú členské štáty EÚ do dvoch rokov od uverejnenia implementovať do svojej legislatívy. Smernica podporuje  súťaž návrhov a určuje samostatné obstarávanie pre projekt a dodávku.

Obdobne, ako sa nesprávne súťaží o najlacnejší projekt, v ktorom sa návrh ani nespomína, tak následne sa súťaží o ekonomicky najvýhodnejšiu dodávku diela - v nesprávnom preklade našich úradov a  agentúr o najlacnejšiu dodávku, resp. v obchodnej súťaži o najnižšiu cenu na realizáciu diela. Častokrát sa to deje formou elektronickej  aukcie, kde sa vysúťaží cena, pri ktorej nie je možné dosiahnuť ani priemernú kvalitu diela. Architekt je v mnohých prípadoch (ak je vôbec prizvaný ako autorský dozor) tlačený do zámeny materiálov, ktoré nezodpovedajú kvalite či vzhľadu, ale len rozmeru a cene.

Projekty financované príspevkom z EÚ mnohokrát zabezpečujú agentúry, ktorých úlohou je podať projekt – čiže spracovať administratívnu časť a často aj zorganizovať súťaž na dodávku diela – väčšinou sú to osoby oprávnené na obstarávanie, ale nie dostatočne vzdelané na zabezpečovanie a posudzovanie architektonických služieb či dodávky architektonického diela.

Aby sa zúčastnilo súťaže čo najmenej uchádzačov, kladú na budúcich zhotoviteľov diela už v predkole nároky, v ktorých neobstoja ani firmy schopné realizovať samotné dielo so svojimi zamestnancami – musia dokladovať napríklad finančný obrat firmy, počet zrealizovaných diel podobného  charakteru  a pod.

Týmto predkolom sú schopné prejsť len firmy, ktoré často nemajú vo výrobnej sfére okrem stavbyvedúcich žiadneho zamestnanca a gro firmy tvorí manažment, ktorý zadáva zákazku menšej firme a tá často ďalšej menšej firme. Nakoniec zistíme, že architekt spolupracuje so živnostníkmi, v lepšom prípade s malou firmou.

Tak z vysúťaženého balíka peňazí po odpočte povinného zisku takejto firmy ostane už len zlomok financií na realizáciu diela. Zo 100% plánovaných prostriedkov je vysúťažená dodávka architektonického diela  50 % a dodávu ju ďalšia firma za ešte nižšie percento – za dumpingové ceny. Často sa dodávatelia sami dostávajú do patovej situácie. Cieľom potom je nie zrealizovať dielo v požadovanej kvalite a štandarde, ale vyhľadať čo najviac prác naviac, ktoré nie sú obsiahnuté v rozpočte. Samozrejme, za to je zodpovedný spracovateľ projektu.

Často sa aj stáva, že sa zamieňajú materiály za iné, pretože za také nízke ceny, ako sú vysúťažené, ich nie je možné dodať. Tu sa dodávateľ spolieha na nepresnosť opisu položiek vo výkaze výmer, často bez súvisu s grafickou dokumentáciou.

Príčinou tejto situácie je výber dodávateľa obchodnou súťažou, kde sa preferuje ekonomicky najvýhodnejšia ponuka.

Pojem ekonomicky najvýhodnejšia ponuka neznamená najlacnejšia, ale požiadavka, aby dielo bolo dodané v požadovanej kvalite a realizovali sa najlepšie komplexné riešeníia, ktoré budú mať všetky atribúty pre využívanie diela na určený účel v čo najdlhšej dobe za pri čo najmenších prevádzkových nákladoch. To však môže posúdiť len odborník v celkovom komplexnom hodnotení.

Tento nesprávny postup výberu má predovšetkým vplyv na kvalitu architektúry a v krátkej dobe začnú objavovať chyby. Architekti ako účastníci sa môžeme stať súčasťou kolotoča, v ktorom začne objednávateľ obvinovať dodávateľa a dodávateľ projektanta - často môže takáto situácia končiť aj súdnym sporom.

K téme verejného obstarávania v oblasti architektúry a urbanizmu sme oslovili viacerých členov komory mailom či pozvánkou na spoločné stretnutie. Názory si môžete prečítať v ďalších článkoch a budeme radi, ak sa zapojíte aj Vy ostatní a vyjadríte svoj názor.

Súťaže a súťaženie

Tému Súťaže a súťaženie z Informácií 6/2014 a názory architektov, ktoré v nej odzneli, môžeme zrhnúť do nasledovných požiadaviek:

  • presadiť povinné súťaže návrhov do stavebného zákona, do zákona o verejnom obstarávaní a súvisiacich právnych predpisov (vrátane vhodného, nižšieho finančného limitu, po prevýšení ktorého je súťaž návrhov povinná – pozn. red.)– presadzovať túto formu v praxi vo verejnej i v privátnej sfére,
  • odborné vypísanie súťažných podmienok, nastavenie parametrov súťaže, spolupráca členov poroty – zástupcov SKA pri vypisovaní podmienok a s tým súvisiace odmeňovanie pre odborných spracovateľov súťažných podkladov,
  • obmedziť byrokratické postupy pri vypisovaní súťaží, ako je vyžadovanie neprimeraných dokladov od uchádzačov, súhlas s  dokladmi v medziach zákona – autorizovaný architekt, plnenie záväzkov voči štátu či komore,
  • zvýšiť odbornosť poroty pri vyhodnocovaní súťaže návrhov – zabezpečiť väčšinové zastúpenie odborníkov na danú problematiku v porote,
  • prehodnotiť výšku odmeňovania súťažných návrhov úmerne rozsahu požadovaného rozsahu návrhu,
  • poskytovať služby SKA pri organizovaní súťaží a vytvoriť tím odborníkov, ktorí budú metodicky pomáhať a zabezpečovať súťaže návrhov pre samosprávy (nečakať, kým štát vymenuje agentúry často zastúpené neodborníkmi v oblasti, ktorú obstarávajú),
  • do záväzných podkladov súťaže návrhov vopred stanoviť výšku honoráru, za ktorú má byť víťazný návrh zapracovaný do  ďalších stupňov  projektu,
  • porota sa pri vyhodnocovaní má držať vopred stanovených podmienok,
  • zaoberať sa výzvou EÚ zaoberať sa architektonickou politikou na štátnej úrovni a dôrazne presadzovať návrh opatrení, ktoré SKA pravidelne predkladá,
  • vzťahy architektúry a prostredia uviesť do vzdelávacieho a výchovného procesu na úrovni všetkých stupňov vzdelávania,
  • prezentovať a propagovať dobre zvládnuté súťaže, napríklad Európske hlavné mesto kultúry 2013 Košice, Trenčín –mesto na rieke či príklady zo Žiliny, pozývať na prezentácie ľudí zo štátnej a verejnej správy. 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu