InformacieSKA.sk

Téma: Verejné obstarávanie v Holandsku má tiež medzery

Martina Jakušová15.11.2014TémaPridať komentár
Téma: Verejné obstarávanie v Holandsku má tiež medzery

Ing. arch. Tatiana Vitková Buijs

Problémy, ktoré architekti zažívajú pri uchádzaní sa o verejné zákazky, podľa všetkého netrápia len nás na Slovensku. Naše právne predpisy sú podobné tým európskym a jediným rozdielom je skôr kultúra podnikania. Ani v iných krajinách Európy to však nie je vždy ružové. Na naše otázky k rozhovoru o verejnom obstarávaní v oblasti architektúry nám odpovedala architektka Tatiana Vitková Buijs, ktorá žije a pracuje v Holandsku. 

Aké máte skúsenosti s  verejným obstarávaním pri svojej práci?

Takmer všetky väčšie projekty, na ktorých pracujem alebo som v posledných 15 rokoch pracovala, sú výsledkom vyhratých európskych tendrov. V Holandsku je „tender management“ veľmi úspešný biznis, ktorý nás architektov doslova ničí a verejným obstarávateľom často len poskytuje alibi na to, aby podľa pravidiel vybrali svojho kandidáta.

Verejné obstarávanie v oblasti architektúry je väčšinou užšia súťaž, do ktorej sa ateliéry buď kvalifikujú v prvom verejnom stupni tendra na základe rôznych výberových podmienok (dvojkolový tender), alebo sú priamo vyzvané investormi (jednostupňový tender, je však možný len v prípade menších projektov – max. honorár približne 200 000 eur). Bežnejšie je dvojstupňové obstarávanie, a to aj pri menších zákazkách.

Všetko je to spojené s obrovskou byrokraciou a papierovaním. Už len v prvom stupni, teda v kvalifikačnom kole dvojstupňového tendra, musia ateliéry preinvestovať veľké sumy - priemerne 50 až 80 hodín, čo je okolo 6000 eur, v druhom stupni ide o  podstatne vyššie cifry. Dvojstupňový tender rozlišuje v prvom stupni takzvané knock-out kritériá (vyraďovacie kritériá) a kvalitatívne kritériá.

Knock-out kritériá sú jednak formálne – veľké množstvo rôznych potvrdení o bezúhonnosti, členstvách v profesijných organizáciách, poisteniach, ročnom obrate, počte zamestnancov atď., a jednak profesionálne. Pod profesionálne kvalifikačné podmienky patria napríklad – skúsenosti ateliéru s  projektom podobného objemu a typu, s certifikátmi Breeam alebo Leeds atď. Sem patria zároveň aj kritériá, ktoré musí uchádzač minimálne spĺňať – teda ak ateliér niektorú z podmienok nespĺňa, nemôže sa kvalifikovať. Keďže je väčšinou viac ateliérov, ktoré spĺňajú tieto kritériá, je súčasťou kvalifikačného kola aj kvalitatívna časť, v ktorej ateliéry musia dodať množstvo obrazového a písomného materiálu ilustrujúceho špecifické skúsenosti pri vlastných realizovaných projektoch. Hlavne písomná časť je pre nás architektov, ktorí sa ľahšie vyjadrujeme kresbou ako písaným slovom často veľmi zaťažujúca. Nie je výnimkou, že ateliéry sú nútené najímať si na to profesionálnych „textwriterov“.

Kvalitatívna časť je bodovo hodnotená a spravidla päť najvyššie bodujúcich ateliérov postupuje do druhého kola tendra.

Druhý stupeň má tiež dve časti. Kvalitatívnu časť, čiže súťaž – projekt, prezentáciu, víziu atď. a cenovú ponuku. V tendrových podmienkach investor vopred uvedie, aké sú jeho hodnotiace kritériá. V zásade ide vždy o „ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku“, čo je kombinácia kvality a ceny. Investor vopred určí, podľa akého vzorca bude hodnotiť a čo váži viac - či cena alebo prezentácia. Najčastejšie je to pomer ceny ku kvalite 40 % ku 60 %, hoci opak tiež nie je výnimkou.

Druhý stupeň je pre ateliéry väčšinou už naozaj veľká investícia. Nestáva sa zriedka, že musíme v druhom stupni dodať kompletný úvodný projekt i s profesiami a rozpočtom. Preinvestovaných 40 000 eur nebýva výnimkou. Pár prehratých tendrov za sebou položí aj väčšie podniky.

Na celej situácii je nepríjemné aj to, že napriek obrovskému papierovaniu sa ani tu nedá vylúčiť subjektívny hodnotiaci faktor a tým ani možná manipulácia výsledkov.

Existujú však aj „osvietení“ investori, ktorí v druhom kole určia fixnú cenu za projekt a kandidáta vyberú na základe pohovorov s kľúčovými osobami.

Sú procesy verejného obstarávania nastavené správne, umožňujú pružné riešenie potrieb obstarávateľa a dostatočne chránia aj autora diela?

V Holandsku sa nedá hovoriť o univerzálnych procesoch obstarávania. V posledných rokoch vzniklo množstvo podnikov, ktoré sa profesionálne venujú verejnému obstarávaniu. Podmienky každého tendra a každého investora sú iné.

Vo všeobecnosti však konštatujem, že ide predovšetkým o zbytočne preinvestované obrovské sumy, či už pre investora, ktorý si musí najať drahý tendrový manažment (komplikovaný európsky zákon o obstarávaní spôsobuje, že ani obrovské štátne organizácie na to nemajú vlastné kapacity), ale hlavne pre architektov, ktorí preinvestujú nemalé čiastky, pretože sa iným spôsobom nedostanú k robote vo verejnom a poloverejnom sektore (školy, nemocnice, múzeá...).

Viacerí odborníci tvrdia, že aj keď zákon o VO má všetky potrebné nástroje na to, aby mohlo obstarávanie prebehnúť po všetkých stránkach správne, žiaľ, v praxi sa tieto nástroje nevyužívajú správne. Stretávate sa s podobnými problémami, podeľte sa prosím s Vašimi skúsenosťami a názormi na tieto problémy.

Už som sa k tomu vyjadrila pri predchádzajúcich otázkach. Keďže pri hodnotení kvalitatívnej časti tendra (čiže počas súťaže či prezentácie) ide o subjektívny názor, nie je možné vylúčiť určitý stupeň manipulácie. Často sa stáva, že už v prvom stupni sú podmienky nastavené tak, že sú ako ušité na vopred vyvoleného kandidáta. Toto sa však, samozrejme, ťažko dokazuje.

Stretávate sa s tým, že sa aj pri obstarávaní duševného diela rozhoduje len na základe ceny a nie kvality?

Stáva sa to, ak sú hodnotiace kritériá nastavené tak, že cena zaváži viac ako kvalita. Pri pomere ceny ku kvalite 60 % ku 40 % sa zlý projekt len ťažko kompenzuje. Často to nie je možné aj preto, že keďže to v poslednej dobe kvôli kríze majú mnohé ateliéry ťažké a potrebujú získať robotu na prežitie, idú do tendrov s ponukami pod cenu.

Architektonický/urbanistický koncept je len zlomkovou položkou v porovnaní s cenou realizácie diela. Aj samotná nevhodne realizovaná realizácia obstarávaná len na základe ceny a nie kvality však môže výslednému dielu ublížiť. Ako vnímate tento problém?

Súhlasím – tomuto sa dá predísť len objektívnym kvalitatívnym filtrom v prvom kole verejného obstarávania.

Verejný obstarávateľ – často mesto či obec – niekedy nemá dostatočné kapacity na to, aby mal aj dostatočne odborne podkutých pracovníkov na verejné obstarávanie, a tak sa zvyknú robiť pri obstarávaní chyby. Ako by sa mala táto situácia riešiť?

Už som sa k tomu vyjadrila vyššie. V Holandsku sú na organizovanie VO a pre manažment súťaží špecializované agentúry. Komplikovaný európsky zákon o obstarávaní spôsobuje, že ani obrovské štátne organizácie na to nemajú vlastné kapacity, o menších subjektoch ani nehovorím. Optimálne riešenie to však tiež nie je, pretože tieto služby sú drahé a z hľadiska vlastného obratu majú tieto firmy záujem o prekomplikovanie celého procesu.

Verejný obstarávateľ niekedy na účely obstarania duševného diela využíva služby špecializovaných agentúr, máte s nimi skúsenosti?

Už som sa k tomu vyjadrila vyššie. Len ja mám skúsenosti s minimálne 20 rôznymi agentúrami, ktoré všetky nám viac či menej a rôznym spôsobom zbytočne prirábajú robotu a komplikujú proces.

Čo by mohla, resp. mala SKA robiť pre zlepšenia stavu v tejto oblasti?

Možno by bolo dobre zostaviť vlastné modelové podmienky, ktoré by na jednej strane poskytovali možnosti na objektívne posúdenie pre investorov a na druhej strane by aj chránili architektov pred neproporčnými investíciami pred získaním zákazky. Tieto podmienky by mohli byt voľne dostupné verejným obstarávateľom. Keďže SKA je stavovská organizácia, možno by sa podarilo presadiť tieto podmienky aj ako limitujúce. V Holandsku toto nie je možné, pretože stavovská organizácia nereprezentuje ani len polovicu aktívnych architektov.

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu