InformacieSKA.sk

Téma: Architektonické súťaže a obstarávanie

Peter Purdeš15.11.2014TémaPridať komentár
Téma: Architektonické súťaže a obstarávanie

Ing. arch. Peter Purdeš

V poslednej dobe sa intenzívnejšie medzi vedením a radovými členmi SKA rozoberá téma architektonického súťaženia. V Informáciách 6/2014 som si prečítal článok kolegu architekta Moravčíka Súťaže ako synonymum kvality? Ten úvodník je napísaný tak, aby podnietil členskú základňu reagovať a následne hľadať cestu, ako zlepšiť postoj investorov zastupujúcich hlavne štátne a samosprávne inštitúcie k architektonickým súťažiam. Pripájam k téme niekoľko mojich poznámok.

Plne sa stotožňujem s názorom, že za zlomkovú cenu investor dostane na stôl riešenia, ktoré by nedokázal zaplatiť, ak by ich objednal priamo. Hľadajú sa pri tom najlepšie riešenia pre investora, čo je základným cieľom tejto formy obstarávania. Navyše je tu podľa môjho názoru zabezpečená aj väčšia transparentnosť výberu konkrétneho projektanta, čo je tiež cennou devízou pre úradníka, starostu, ministra. Súťažnú porotu predsa musí podľa ustanovení zákona tvoriť aspoň jedna tretina s rovnakou alebo rovnocennou odbornou kvalifikáciou. Obstaranie, kde je najhlavnejším kritériom cena, nemusia predsa vyhodnocovať odborníci, ale postačia úradníci s kalkulačkami.

Prečo je aj napriek tomu tak málo architektonických súťaží?

Z vlastnej skúsenosti viem, že čo nie je jasne stanovené zákonom, to sa obchádza. Národnou tradíciou je na Slovensku obchádzať aj to, čo zákonom stanovené je. Platný zákon o verejnom obstarávaní v § 104 určuje povinnosť uplatniť súťaž návrhov v prípade, že ide o súťaž návrhov s udeľovaním cien alebo odmien účastníkom, alebo ak sú splnené príslušné podmienky pre jednotlivých verejných obstarávateľov, a to konkrétne pre štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby a združenia právnických osôb. Je to v prípade sumy vyššej ako 130 000 pre štát a 206 000 eur pre ostatných. Kto určil túto sumu? Myslíme si, že zákazky s nižšou hodnotou si to nevyžadujú? Za 206 000 eur sa dnes dajú nielen projektovo obstarať, ale aj zrealizovať napr. dva rodinné domy. Prečo zákon vôbec stanovoval túto sumu? Počítal s tým, že to bude len taká doplnková „vynútená“ forma obstarávania. V princípe by mal zákon vyhlasovateľovi stanoviť to, že v podstate všetky obstarania v oblasti architektúry, územného plánovania a možno aj stavebného inžinierstva by sa mali zo zákona obstarávať formou súťaže návrhov. Tá suma v oblasti architektúry a územného plánovania by sa mala začínať na oveľa nižšej úrovni. K výške sumy sa vyjadriť neviem, ale niekedy sa môže obstarávať dokumentácia v sume 10 000 eur a dopad výsledku duševnej činnosti architekta môže byť na formovanie prostredia veľmi významný.

Preto odporúčam, aby komora „tlačila“ a lobovala za takú zmenu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by transparentne určila, že obstaranie v oblasti architektúry a územného plánovania bude povinné s tým, že naopak budú určené výnimky, kedy nebude potrebné, aby obstarávateľ použil túto formu v zmysle predmetného zákona.

Toto je podľa môjho názoru základný problém, ktorý treba doriešiť. Inak sa budeme naďalej urazene tváriť a vysvetľovať náš úprimný úmysel na záchranu stavu architektúry na Slovensku všetkým obstarávateľom od ministerstva až po starostu v nejakej malej obci. Keď budú jasne nastavené pravidlá v zákone, budeme sa čudovať, ako rýchlo pochopia všetci kompetentní, ktorých sa tento zákon dotkne, čo treba zabezpečiť a ako obstarať architektonické dielo, resp. územnoplánovaciu dokumentáciu.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu