InformacieSKA.sk

Občianske a priemyselné budovy: Kasárne Kulturpark Košice

Broňa Tarnócy09.10.2014CE.ZA.ARPridať komentár
Občianske a priemyselné budovy: Kasárne Kulturpark Košice

Sošku za víťazstvo v kategórii Občianske a priemyselné budovy získali autori Irakli Eristavi, Pavol Šilla, Gabriel Boženík, Marcel Benčík, Milan Vlček a Silvia Šillová za Kasárne Kultupark Košice. Areál pôvodných rakúsko-uhorských kasární z 19. storočia sa podarilo premeniť na nové multižánrové kultúrne centrum. Architektonické riešenie vychádza z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. Budovy jasnej organizácie, geometrie, proporcií a konštrukcie, ktoré ohraničujú park so storočnými stromami, boli zrekonštruované a doplnené novými programami a aktivitami. Vstup novej funkcie, programov, aktivít, vstup nových ľudí do pôvodne uzavretého areálu je riešený účelne a civilne, rešpektujúc pôvodné objekty i stromy v parku. Tri hlavné rekonštruované historické objekty sú doplnené o sieť ôsmich nových pavilónov menšej mierky, ktoré vytvárajú novú architektonickú vrstvu a slúžia na expanziu programov a udalostí z „kamenných“ budov do námestia a parku. Stratégiu lokalizácie nových objektov predurčuje mriežka. Mriežka je odpoveďou na striktnú, geometrickú povahu vojenského komplexu rakúsko-uhorskej armády. Odpoveďou na systém je opäť len systém. Zásahy do vnútorného priestoru objektov sú vedené vstupom nových programov so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukciu a nastolený systém. Ide o priestorové doplnenia a priestorové vybratia. Pôvodné budovy sú hlavnými figúrami na šachovnici. Majú svoju hodnotu, vážnosť, jednoducho kaliber. Nová štruktúra – plejáda figúr s nižším kalibrom – obsadzuje nové pozície. Ich vizuálna prepojenosť, príslušnosť k jednotnému geometrickému systému, až fraktálna podobnosť zabezpečujú jednoznačnosť a identifikovateľnosť vstupu nového v starom prostredí. Celý projekt má silný environmentálny rozmer, najmä čo sa týka využitia alternatívnych zdrojov energie a minimalizovania prevádzkových nákladov, čo by malo prispieť k trvalej udržateľnosti nového kultúrno-spoločenského komplexu.

„Je naozaj nutné všetko z minulosti zbúrať? Alebo môže práve revitalizácia pôvodných historických objektov a ich doplnenie o novú architektonickú vrstvu budovať pocit kontinuity a kultúrnej identity našich miest?“

Irakli Eristavi

Český architekt Osamu Okamura, ktorý bol zároveň predsedom poroty, vidí v ocenenom diele viaceré kvality: „Kasárne Kulturpark Košice jsme vyzdvihli jako následováníhodný příklad chytré revitalizace brownfieldu v samém centru města, který vychází z dané historické struktury vojenských kasáren, otevírá jej však nově městu velkorysým veřejným prostorem a přidává střídmě pojatou současnou architektonickou vrstvu, podporující nové kulturní využití komplexu budov. Z naší návštěvy bylo jasně patrné, že si kavárna, knihovna i dokonale hladké plochy pro skejt nebo bajk již dokázaly získat oblibu obyvatel Košic, kterým přinesly novou kvalitu moderního městského kulturního i sportovního života. Za zmínku jistě stojí, že tohoto unikátního výsledku bylo dosaženo pomocí veřejné architektonické soutěže, kterých je bohužel na Slovensku zatím pomálu, přitom u veřejných zakázek by měly být téměř povinností."

 

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu