InformacieSKA.sk

Verejné investície bez súťaže návrhov?

Ľudovít Urban15.09.2014TémaPridať komentár
Verejné investície bez súťaže návrhov?

Pri hľadaní koncepcie umiestnenia výškových dominánt v obraze mesta Košice neprebehla súťaž návrhov

Ing. arch. Ľudovít Urban

Veľkú časť investícií v každej krajine zabezpečuje štát alebo komunálny sektor. Regulácia výberu optimálneho návrhu pre štát alebo komunitu je v našich podmienkach zabezpečená zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon je všeobecne platná norma a zdalo by sa, že nieto z neho úniku. Na druhej strane reálny život prináša všetky možné varianty spôsobu výberu najvhodnejšieho návrhu investície postavenej z peňazí nás všetkých. Pozrime sa na niektoré z nich.

Výber bez súťaže

Aj napriek existencii zákona nie je vylúčené, že výber najlepšieho návrhu z hľadiska prevádzky, nákladov a architektonických hodnôt je možné realizovať bez akejkoľvek súťaže. Príkladov je nespočetne veľa, dokonca aj pri významných stavbách, ako sú štadióny, nemocnice, letisko a most v Bratislave. Už dlhšie sa hovorí o potrebe výstavby vládnej štvrte a mediálneho centra v Bratislave. Doposiaľ nepadla žiadna zmienka o výbere lokality alebo možnosti usporiadania súťaže, ktorú zrejme z časových dôvodov nebude možné usporiadať.

Mimoriadne aktuálna je správa o výsledku výberového konania na dodávateľa úprav slovenských futbalových štadiónov, na ktoré vyčlenila vláda nemálo prostriedkov z našich daní. Odsuniem úvahy o správnosti tohto rozhodnutia a zoberiem ho ako fakt, veď mandát našich budúcich predstaviteľov môže napokon všetko zmeniť. Zaujíma vôbec niekoho, ako budú tieto štadióny vyzerať, ako efektívne a zmysluplne sa vynaloží množstvo peňazí a akú stopu necháme v našich mestách na štadiónoch? Zaujíma niekoho skutočnosť, že stavebné firmy sa zúčastnia výberového konania, kde jediný známy údaj je počet štadiónov?

 

Výber bez súťaže návrhov

Je nemálo príkladov, keď jediným parametrom na výber návrhu a ani nie architekta, ale projektanta je cena. Takto prebehol výber mnohých stavieb a zámerov, pritom nešlo o bezvýznamné témy – urbanistická koncepcia výškového zónovania významného slovenského mesta, nábrežie Dunaja či jedno z našich letísk. V tejto schéme výberu sa hľadá projektant na základe predloženej štúdie, ktorá veľakrát nedosahuje kvalitu ročníkového projektu na stavebnej priemyslovke.

Výber so súťažou návrhov

Tu ide o pomerne prehľadný spôsob výberu koncepcie investície štátu alebo mesta. Nebyť zväzujúcich a zmätočných formálnych pravidiel, ktoré je potrebné splniť. Požiadavky na doloženie čestných prehlásení o čestných prehláseniach sú veľakrát labyrintom a ich splnením si nemôže byť istý žiaden predkladateľ návrhu. A úspech – nie získanie ocenenia, ale uzavretie zmluvného vzťahu s vypisovateľom – nemusí byť zaručený ani v prípade najlepšieho umiestnenia. Tak vznikajú zvrátenosti – prezentácia výsledkov súťaže bez možnosti definovania pozitív jednotlivých návrhov alebo výstava súťažných návrhov bez uvedenia autorov návrhov. Takýto postup by vraj podľa výkladu zákona mohol uprednostniť niektorého zo súťažiacich po legitímnom rozhodnutí poroty.

Výklad zákona o verejnom obstarávaní, kde súťaž návrhov je len vsuvkou bez definovania vzťahov medzi verejným obstarávaním a súťažou návrhov, je v prípadoch sporov veľmi široký. Už len možnosť podania námietky podlieha povinnému zloženiu kaucie, pričom definovanie jej výšky v prípade súťaže návrhov má niekoľko nejasne určených možností. Úrad pre verejné obstarávanie môže veľmi jednoducho námietku neprijať kvôli nesprávne definovanej výške kaucie a samotná kaucia prepadá v prospech úradu.

Rokovanie vypisovateľa s ocenenými účastníkmi súťaže by bolo zbytočné v prípade, ak by sa dali jasne definovať ceny našich služieb stanovené podľa výšky a druhu investície.

 

Výber v anonymnej architektonickej alebo urbanistickej súťaži

Ako nedávna minulosť potvrdila, výber najlepšieho návrhu pre štátnu alebo komunálnu sféru je možný aj bez zákona o verejnom obstarávaní normálnou, čistou a prehľadnou anonymnou súťažou. Pokiaľ sa takáto súťaž vypísala, vyhodnotila a uzavrela - vypisovateľ si teda musel byť istý, že takýto postup nebol v rozpore s platnou legislatívou.

Ako ďalej?

Zo všetkých týchto možností je zrejmé, že rozhodnutie vypisovateľa ako štátnej alebo komunálnej inštitúcie o spôsobe výberu najlepšieho návrhu, na základe ktorého sa vynakladajú verejné prostriedky na investíciu, je plne závislý iba od jeho vôle. Aj napriek striktným pravidlám sa môžu predstavitelia štátu a komunálnej sféry pri spravovaní investícií správať tak, ako sa sami rozhodnú. Nesnažme sa nahovárať si, že takýto stav je normálny, z čoho vyplýva potreba byť aktívny.

Na Valnom zhromaždení Slovenskej komory architektov sme sa pokúsili predložiť niektoré body do uznesenia, ktoré by podľa nás mohli mnohé deformácie odstrániť. Žiaľ, priebeh rokovania komory nedovolil dostať sa k bodom, ktoré by mohli niečo riešiť. Pokúsim sa teda touto formou iniciovať diskusiu o záležitosti, ktorá sa nás bytostne týka, a predkladám text navrhnutých bodov, ktoré nedostali priestor na Valnom zhromaždení:

 

Pripraviť právnu argumentáciu s cieľom zaviesť cenník projektovej a inžinierskej činnosti Slovenskej komory architektov a iniciovať rokovania so zástupcami výkonnej moci a zákonodarného zboru, vedúce k zavedeniu cenníka projektovej a inžinierskej činnosti.

Zdôvodnenie:

Ak predpokladáme, že cieľom našej činnosti je nielen vytvárať kultúrne hodnoty, ale aj zabezpečiť dôstojné podmienky na prácu a život, vyplýva z toho potreba stanoviť ceny našej činnosti. Honorárový poriadok Slovenskej komory architektov bol v roku 2005 nahradený metodickým odporúčaním, v ktorom nie sú zakotvené žiadne cenové relácie ani odporúčania na stanovenie ceny. Prvá časť metodického odporúčania, článok 1 hovorí:

„Odmena za poskytovanie odborných činností vo výstavbe je výlučne vecou dohody medzi autorizovaným architektom a objednávateľom výkonov. Neexistuje nijaká štandardná suma ani minimálna sadzba odmeny.“

Jediným usmernením pre nás, architektov SKA, na stanovenie honorára - a vlastne na základe prvej časti, článku 1 metodického odporúčania ani nie legálnym, je sadzobník pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností UNIKA.

Pripraviť právnu argumentáciu a rokovať so zástupcami výkonnej moci, štátnej správy a zákonodarného zboru s cieľom dosiahnuť povinnosť vypísať súťaž návrhov resp. verejnú architektonickú alebo urbanistickú súťaž na riešenie stavieb a urbanistických problémov, ak je investorom štátna alebo komunálna inštitúcia.

Zdôvodnenie:

V každom rozvinutom štáte je podiel štátnych a komunálnych investícií nad 50 % celkového investičného objemu. Z toho veľkú časť tvoria stavby, kde je nevyhnutné angažovanie architekta. Najlepší spôsob výberu optimálneho riešenia je verejná architektonická alebo urbanistická súťaž, respektíve súťaž návrhov. Štátny a komunálny sektor rieši výber architekta a projektanta takmer výlučne formou verejnej obchodnej súťaže, v rámci ktorej je jediným kritériom na vyhodnotenie ponúk najnižšia cena. Z takto definovaných súťaží môžeme uviesť niekoľko príkladov: Mestský dom v Senci, rekonštrukcia Múzea holokaustu v Seredi, Koncepcia umiestnenia výškových dominánt v obraze mesta Košice, Územný plán zóny River park – Lanfranconi, letisko Poprad. Veľakrát sa verejná obchodná súťaž vypisuje iba na projektanta dokumentácie pre stavebné povolenie či realizačný projekt bez možnosti ovplyvniť koncepciu návrhu.

Pripraviť právnu argumentáciu a vytvoriť pre ceny a odmeny v súťažiach cenník ocenených a odmenených návrhov v závislosti od predpokladaného typu a rozpočtu stavby, respektíve veľkosti a zložitosti riešeného územia.

Zdôvodnenie:

Výška cien a odmien v súťažiach schvaľovaných SKA je neadekvátna riešeniu problému a benefitu, ktorý získa vypisovateľ súťaže overením problému v mnohých súťažných variantoch. Ceny a odmeny schvaľovaných súťaží sú neporovnateľne nižšie ako ceny a odmeny súťaží v krajinách Európskej únie.

Poveriť zástupcov SKA na vyvolanie rokovaní s centrálnymi štátnymi inštitúciami a zástupcami Magistrátu hl. mesta SR o pripravovaných investíciách s cieľom riešiť aktuálne plánované investície súťažami.

Zdôvodnenie:

V tlači sa sporadicky objavujú správy o investičných zámeroch centrálnych štátnych organizácií: vládna štvrť, nové centrum RTVS, národný futbalový štadión. V poslednej dobe sme boli svedkami argumentácie na nevypísanie súťaží z dôvodu údajného nedostatku času: Starý most v Bratislave, Zimný štadión, Letisko M. R. Štefánika v Bratislave a ďalšie. Existuje dôvodné podozrenie, že aj v prípade týchto uvažovaných investícií bude argument na nevypísanie súťaže rovnaký: všetko je už rozhodnuté, už nie je čas.

Dovolím si ešte poznámku na záver k výberu poroty. Rozhodnutie poroty o výsledku súťaže je vždy subjektívne, ale súčasne aj nespochybniteľné. Na druhej strane porota svojím rozhodnutím berie na seba veľkú zodpovednosť. Musí si byť vedomá skutočnosti, že keď pri svojej práci dodržala po odbornej a etickej stránke všetky podmienky súťaže, vybrala tak pre vypisovateľa návrh, ktorý spĺňa jeho požiadavky a predstavuje v danej chvíli najlepšie možné a realizovateľné riešenie. Práca poroty by mala byť spätne vyhodnotená, v závislosti od ďalšieho priebehu investície, ktorý môže veľmi úzko súvisieť so správnosťou jej rozhodnutia.

Ing. arch. Ľudovít Urban je jedným zo zakladateľov ateliéru BOGÁR KRÁLIK URBAN, Ateliér architektúry a designu.

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu