InformacieSKA.sk

ÚVO: Zákon umožňuje vybrať architekta na základe kvality

Martina Jakušová16.09.2014TémaPridať komentár
ÚVO: Zákon umožňuje vybrať architekta na základe kvality

Súťaže návrhov na obstaranie spracovateľa projektovej alebo územnoplánovacej dokumentácie tak, ako ich upravuje zákon o verejnom obstarávaní, sa stále realizujú pomerne zriedka. Obce sa často obávajú komplikovaného a pridlhého procesu a nejasností, ktoré sa so súťažami návrhov podľa našej praxe spájajú, a preto nevyužijú súťaž návrhov, ale zadajú zákazku napriamo. Všetci vieme, že to nie je pre spoločnosť ideálne riešenie. Aby sme objasnili problémy spojené so súťažami návrhov, stretli sme sa s odborníčkami z Úradu pre verejné obstarávanie - Ing. Katarínou Brtáňovou, riaditeľkou odboru metodiky, a Ing. Evou Blanárikovou tiež z tohto odboru, za komoru sa rozhovoru zúčastnili architekti Juraj Šujan a Štefan Moravčík.

Slovenská komora architektov dlhodobo vyzýva mestá a obce a štátny sektor k tomu, aby hľadali spracovateľov projektovej alebo územnoplánovacej dokumentáciu súťažou návrhov. Napriek tomu sa súťaže stále realizujú pomerne vzácne. V čom vidíte príčinu?

K. Brtáňová: Ťažko povedať. Myslím, že proces súťaže návrhov nie je natoľko prísny a striktný, aby to malo vyhlasovateľov odrádzať, vyhlasovateľ si môže sám určovať veľa podmienok súťaže tak, aby vyhovovala jeho potrebám. V súčasnosti sme zaznamenali väčší počet súťaží návrhov na informačné technológie - vyhlasovateľ nemá jasnú predstavu o podrobnostiach hľadaného riešenia a preto si dáva predložiť ideový návrh na riešenie informačného systému. Práve na takéto činnosti - a práve architektúra je jednou z nich - je nástroj súťaže návrhov optimálny - vyhlasovateľ si na základe kvality predložených návrhov vyberie ten, ktorý si nechá dopracovať.

E. Blanáriková: Podľa môjho názoru je za tým časové hľadisko a snaha zjednodušiť si proces hľadania dodávateľa. Súťaž návrhov si z formálneho hľadiska vyžaduje určitý čas - najprv prebehne súťaž a až následne sa pristúpi k spracovaniu samotného projektu či dokumentácie. To už hovoríme spravidla o približne roku navyše a to predstavuje pre obce a mestá vážny problém hlavne v prípade, ak je zákazka viazaná na čerpanie z eurofondov a časovo ohraničená. Realizovať súťaž návrhov tak, ako ju upravuje zákon o verejnom obstarávaní, je povinné len pri nadlimitných zákazkách. Samozrejme, súťaž návrhov sa môže použiť aj pri podlimitných zákazkách, no verejný obstarávateľ ju zvyčajne v tomto prípade nevyužije. Niekedy sa stáva, že pri podlimitnej zákazke obec vyhlási súťaž návrhov v inej forme, než ju upravuje zákon o verejnom obstarávaní, a potom nastáva problém, že víťaz súťaže ako autor návrhu si nárokuje spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie, čo považujeme za veľký problém.

J. Šujan: Súťaž návrhov ako metóda verejného obstarávania je zaujímavá práve preto, že umožňuje vybrať buď najlepší návrh, alebo spolu s ním aj priamo autora konceptu, ktorý ho dopracuje až do realizácie za rešpektovania jeho autorských práv.

Súťaž návrhov je stále pomerne málo známa, preto komora architektov šíri osvetu najmä medzi komunálnymi samosprávami a odkazuje ich aj na metodické usmernenie úradu, upresňujúce jej procesný postup. Obstarávatelia sa vyhýbajú súťaži návrhov buď preto, že sa obávajú zložitosti tohto procesu či jeho neúmernej dĺžky - čo často zaznieva pri našich rozhovoroch s vypisovateľmi, alebo sa jednoducho stránia takejto príliš transparentnej metódy. Hodnota nadlimitnej zákazky je v slovenských pomeroch pre projektové práce privysoká (nadlimitná zákazka v oblasti služieb je pre samosprávu v súčasnosti nad 207-tisíc eur - pozn. red.), preto vypísanie súťaže návrhov je málokedy povinné zo zákona a zostáva na dobrovoľnom rozhodnutí starostu či primátora. Časové predĺženie prípravy zákazky však pri súťažiach návrhov v skutočnosti nenastáva: ak sa súťaž vypíše v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre verejné obstarávanie z mája 2007 tak, že súťaž návrhov je súčasťou postupu vedúceho k zadaniu zákazky na poskytnutie architektonických služieb, potom ňou získa nielen najlepší návrh odovzdaný v súťaži, ale aj spracovateľa dokumentácie, s ktorým sa následne v rokovacom konaní dohodnú obchodné podmienky a uzavrie sa zmluva. Takýto postup ušetrí množstvo času i možných problémov pri ďalších krokoch, keďže jednotlivé projektové stupne už netreba samostatne obstarávať.

Porovnávať polmaratón a modernú gymnastiku rovnakou metódou je nezmysel, a tak sa pri behu hodnotí čas a pri gymnastike technika a estetický dojem. Ak by sme tieto formy súťaže vymenili, vyhral by najladnejšie hopkajúci, hoc aj posledný maratónec a gymnastka, ktorá prebehla po kladine najrýchlejšie. Obchodná súťaž a súťaž návrhov vedú k iným výsledkom a všetky argumenty hovoria, že v oblasti architektúry je možné vybrať toho najlepšieho iba súťažou návrhov. 

Európsky parlament a rada prijala smernicu 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní, ktorú musíme prijať do dvoch rokov. Pripravuje sa nový zákon o verejnom obstarávaní. Aké sú v smernici odlišnosti od nášho dnešného zákona a čo považujete za dôležité ukotviť v novom zákone?

K. Brtáňová: V súčasnosti pracujeme na novom zákone o verejnom obstarávaní. Európska smernica v princípe neobsahuje zásadné odlišnosti od dnešného stavu nášho zákona. Slovenská komora architektov bude mať určite tiež možnosť sa k nemu vyjadriť v pripomienkovom konaní.

J: Šujan: Štvrtá hlava súčasného zákona o súťažiach návrhov je dobre koncipovaná; problém vidíme v spomínanom privysokom finančnom prahu na povinnosť vypísať súťaž návrhov, ale aj v tom, že zákon predpisuje len tretinu porotcov – odborníkov v predmete súťaže. Jednak je pomerne vágne určené, kto takýmto odborníkom je, no hlavne kvôli odbornosti a kvalite posúdenia súťažných návrhov je potrebné, aby porotu tvorila nadpolovičná väčšina odborníkov rovnakej kvalifikácie, teda architektov. Treťou vecou, ktorú vnímame ako potrebnú, je zakotviť postup z metodického usmernenia z roku 2007 priamo do zákona alebo do vyhlášky podobne, ako po vydaní slovenského usmernenia postupovali v Českej republike. Nadobudlo by tak vyššiu právnu silu. Zvýšeniu účasti v súťažiach návrhov by pomohlo, ak by sa zjednodušili pomerne prísne podmienky - napríklad preukazovanie plnenia finančných a daňových povinností, či finančného postavenia súťažiacich. 

K. Brtáňová: Európska smernica upravuje postup pri súťaži návrhov len pri nadlimitných zákazkách. Či sa táto hranica zníži, je na jednotlivých členských štátoch. Zatiaľ sa v novom zákone o tom neuvažuje - možno sa to zmení po pripomienkovom konaní. Čo sa týka podmienok účasti a preukazovania osobného postavenia, dnes ho pri súťaži stačí preukázať čestným vyhlásením a len víťazi musia zdokladovať všetky požadované skutočnosti.

Práve neistota, či bude víťaz súťaže podľa hodnotenia poroty schopný preukázať osobné postavenie (ak nie, znamenalo by to zmarenie súťaže), viedla v poslednom čase niektorých vyhlasovateľov k tomu, aby určil ako víťazov aj tých, ktorí skončili na ďalších miestach. Tak sa ale potom stáva, že po skončení súťaže návrhov sa v priamom rokovacom konaní rokuje o podmienkach zmluvy a predovšetkým o cene s viacerými "víťazmi". Ako zabezpečiť, aby sa zohľadnilo rozhodnutie poroty o kvalite návrhu aj v samotnom rokovacom konaní, ktoré vedie k podpisu zmluvy na zákazku - aby zákazku realizoval skutočne ten najlepší, určený porotou?

K. Brtáňová: Je vecou obstarávateľa, či určí jedného alebo viacerých víťazov. Ak ich určí viacero, má povinnosť rokovať so všetkými. Závisí teda len na obstarávateľovi, ako si navolí súťažné podmienky. Nesmie však meniť podmienky už v začatom procese - napríklad ak by v súťažných podmienkach určil, že sa víťazom stáva len jeden, ale po vyhodnotení súťažných návrhov ho nadchnú aj iné návrhy, už s inými účastníkmi nesmie rokovať.

Pripúšťa zákon takú možnosť, že sa rokuje najprv s účastníkom, ktorý skončil podľa hodnotenia poroty ako najlepší, a až v prípade, že nezdokladuje osobné postavenie alebo sa nedohodnú na podmienkach zmluvy, sa pristúpi k rokovaciemu konaniu s ďalším z účastníkov? To by mohlo zabezpečiť preferenciu toho najlepšieho spomedzi víťazov...

E. Blanáriková: Zákon takýto postup rokovania umožňuje pri verejnej klasickej súťaži. Víťazom je tam jeden uchádzač a až keď nesplní podmienky, nasleduje rokovanie s nasledujúcim v poradí. Ale v súťaži návrhov musí obstarávateľ už pri vypísaní súťaže v súťažných podmienkach určiť, či hľadá jedného, alebo viacerých víťazov. Ak určil, že hľadá jedného víťaza, môže rokovať jedine s ním, ak určil víťazov viacerých, musí rokovať so všetkými.

J. Šujan: Súťaž návrhov, kde porota určí poradie podľa kvality, sa v súčasnosti chápe ako akési prvé kolo, potom však nasleduje druhé kolo - rokovacie konanie, kde sa už nezohľadňuje poradie, ktoré určila porota. V rokovacom konaní sa rokuje o podmienkach zmluvy a tu už nerozhoduje porota, ale iná komisia zostavená z hľadiska verejného obstarávania. Tá častokrát berie všetkých ocenených v súťaži ako rovnocenných bez ohľadu na poradie cien, udelené porotu - a ďalej vyberá podľa najnižšej ceny zákazky. To je konkrétny problém z praxe, s ktorým sa stretávame. 

Š. Moravčík: Mieša sa súťaž návrhov so súťažou o najnižšiu cenu. Najlacnejšia cena projektu nie je v prípade architektúry či urbanizmu najlepšie riešenie pre spoločnosť. Cena projektu je len zlomok z ceny realizovaného diela, a preto sa tu na kvalite šetriť nemôže. Za najnižšiu cenu sa môže vybrať návrh, ktorého následná realizácia môže spoločnosť významne finančne poškodiť - a nielen finančne.

E. Blanáriková: Súčasný zákon má nástroje, aby sa pri výbere dodávateľa zohľadňovala kvalitatívna stránka. V zákone sa uvádza, že kritériom pri súťažnom dialógu môže byť len ekonomicky najvýhodnejšia ponuka. Pri súťaži návrhov sa takáto podmienka neuvádza, a tak má obstarávateľ pri priamom rokovacom konaní možnosť rozhodovať sa na základe viacerých kritérií. Nemusí to byť len ekonomicky najvýhodnejšia ponuka, ale povedzme aj kvalita estetického či technického riešenia a podobne a môže zohľadniť kvality, na základe ktorých sa porota rozhodla o poradí návrhov.

Môže teda obstarávateľ určiť v rokovacích kritériách pre priame rokovacie konanie, že väčšinovým kritériom bude rozhodnutie poroty o kvalite návrhu a podmienky zmluvy ako napríklad cena budú mať menšinový vplyv na výsledok rokovania?

E. Blanáriková: Myslím, že áno. Aj keď sa obstarávateľ rozhodol, že určil troch víťazných v súťaži návrhov, má k dispozícii hodnotenie poroty, ktoré môže v priamom rokovacom konaní zohľadniť istým percentom či bodmi.

Kedy si má obstarávateľ určiť kritériá rokovacieho konania, kde majú byť zakotvené, aby nemohol byť prípadne obviňovaný, že mení pravidlá už počas procesu súťaže? Architekt, ktorý vstupuje do súťaže, by mal mať informáciu, ako sa naloží s výsledkami poroty pri rokovacom konaní...

K. Brtáňová: Obstarávateľ si môže vybrať a hneď na úvod zverejní, či vyhlasuje súťaž návrhov, ktorá hodnotením poroty končí, alebo či súťaž návrhov vedie k výberu dodávateľa, čiže sa realizuje priame rokovacie konanie.

E. Blanáriková: Zákon to neupravuje, ale bolo by vhodné, aby pri súťaži návrhov, ktorá bude pokračovať priamym rokovacím konaním, vyhlasovateľ už v súťažných podmienkach určil pravidlá, ako sa bude postupovať pri priamom rokovacom konaní.

Š. Moravčík: Komora má záujem, aby súťaže prebiehali čestne, čoho podmienkou sú práve jasné pravidlá. Preto by sme radi iniciovali aj to, aby sa povinnosť určiť pravidlá rokovacieho konania už v súťažných podmienkach dostala aj do zákona.

_________________________________________

Riešenia problematických oblastí súťaží návrhov:

- ukotviť v zákone povinnosť nadpolovičnej väčšina odborníkov v porote súťaže návrhov (dnes je to podľa zákona o verejnom obstarávaní len tretina)

- znížiť limit na povinnosť realizovať výber dodávateľa projektových prác (dnes je podľa zákona nutné realizovať súťaž návrhov len pre nadlimitné zákazky, t.j. nad 207-tisíc eur)

- určiť povinnosť obstarávateľa určiť kritériá rokovacieho konania v súťažných podmienkach (toto dnes zákon neupravuje)

_________________________________________

 

Ďalším z praktických problémov súťaží návrhov je, ako zabezpečiť, aby nebol porotca a súťažiaci v blízkom vzťahu - čo nariaďuje aj samotný zákon o verejnom obstarávaní. Porota je síce známa už od vyhlásenia súťaže, no aj tak sa môže stať, že sa súťaže zúčastní niekto z jeho kolegov či rodiny, na čo porotca môže prísť až po ukončení hodnotenia a po otvorení obálok s neanonymnými údajmi o autorských kolektívoch. Čo má vyhlasovateľ robiť v takom prípade, keď sa zistí, že súťažil niekto z blízkych porotcovi alebo keď nebodaj tento tím získal cenu či odmenu?

J. Šujan: Porotcovia v anonymnej súťaži nemôžu vedieť, kto sa jej zúčastnil. Súťažný poriadok komory túto otázku upravuje v opačnom garde, teda tak, že účastníkom v konkrétnej súťaži nesmie byť blízka osoba, spoločník, zamestnanec, či zamestnávateľ člena poroty, spracovateľa súťažných podmienok, či overovateľa za komoru. Je teda na súťažiacom, aby si overil, či medzi porotcami nie je niekto z jeho blízkych či kolegov. 

Napriek tomu sa stáva, že sa súťaže zúčastní architekt, ktorý si možno aj nechtiac neuvedomil, že je v blízkom vzťahu s niektorým z porotcov, čo má v takomto prípade robiť vyhlasovateľ?

K. Brtáňová: Toto skutočne nie je v zákone nikde ošetrené a malo by sa to rozumne vyriešiť.

J. Šujan: Trochu to rozšírim. Predpokladám, že po schválení nového zákona o verejnom obstarávaní by sa mali novelizovať aj vykonávacie vyhlášky, čiže aj Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie z marca 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o  obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty. Na základe praxe, ktorú vy na úrade a my na komore evidujeme, by sa v novej vyhláške upravili takéto veci, ktoré sú nejasné - vrátane aj pred chvíľou spomínaného postupu priameho rokovacieho konania po súťaži návrhov. 

Pri súťažiach návrhov sme sa stretli aj s ďalším praktickým problémom - po hodnotení poroty je architektonická obec zvedavá na výsledky hodnotenia, no obstarávateľ sa ich obáva zverejniť, pretože býva obviňovaný, že zverejnením rozhodnutia poroty by uprednostnil v rokovacom konaní jedného z víťazov pred ostatnými, no ak hodnotenie neuvedie, býva obviňovaný z netransparentnosti. Pritom vo vestníku musí vyhlasovateľ do niekoľkých dní od rozhodnutia poroty uviesť výsledky súťaže návrhov aj s poradím určeným porotou, takže verejnosť sa aj tak dozvie, ako porota rozhodla. Prečo by teda vyhlasovateľ nemohol uviesť výsledky hodnotenia poroty aj pred ukončení priameho rokovacieho konania?

J: Šujan: Architektonická obec je zo súťaží vypísaných podľa občianskeho zákonníka zvyknutá, že ich výsledky bývajú zverejnené bezprostredne po rozhodnutí poroty a následne sa usporiada aj výstava súťažných návrhov. Nevidíme žiaden problém v tom, aby sa po ukončení hodnotiaceho rokovania poroty zverejnili výsledky súťaže návrhov spolu s informáciou, že proces hľadania zhotoviteľa zákazky bude pokračovať priamym rokovacím konaním. Podľa našich skúseností od rozhodnutia poroty po podpis zmluvy prebehne zvyčajne niekoľko mesiacov, počas ktorých odborná verejnosť kontaktuje vyhlasovateľa aj našu komoru so snahou dozvedieť sa výsledky - a to, že sa niekoľko mesiacov od rozhodnutia poroty o súťaži mlčí, vníma ako netransparentné konanie obstarávateľa.

K. Brtáňová: Súhlasím, nie je žiaden dôvod, aby vyhlasovateľ nezverejnil po rozhodnutí poroty výsledky súťaže návrhov.

Práve dlhý čas medzi vyhlásením výsledkov súťaže návrhov a podpisom zmluvy s dodávateľom robí vyhlasovateľovi veľa starostí - hlavne ak je zákazka časovo limitovaná poskytnutím prostriedkov z eurofondov. Myslíte, že je možnosť v novom zákone o verejnom obstarávaní skrátiť tieto lehoty?

K. Brtáňová: Samotné postupy nie sú až také dlhé alebo komplikované, problémy nastávajú až pri námietkach. Vo verejnom obstarávaní víťazí jeden a zvyčajne všetci ostatní namietajú. Námietkové konanie musí byť umožnené aj v budúcnosti, nie je však dnes zrejmé, či sa v novom zákone budú upravovať lehoty a postupy, ktoré s ním súvisia. Žiaľ, z titulu revíznych postupov však nevidím veľký priestor na skrátenie tohto procesu.

V akej fáze je momentálne príprava nového zákona o verejnom obstarávaní a akou formou by sa mohla komora architektov do nej zapojiť?

K. Brtáňová: Zákon by mal byť pripravený do konca roka, aby mohlo v priebehu budúceho roka prebehnúť pripomienkové konanie, do ktorého môže Slovenská komora architektov vstúpiť.

J. Šujan: Komora by mala záujem vstúpiť do procesu prípravy zákona skôr - už ako člen pracovnej skupiny, kde by predložila svoje návrhy - veď napokon štát vždy rozhodne, čo z predkladaných riešení prenesie do zákona a čo nie... Komora má pripravené podnety na zlepšenie procesu súťaže návrhov vypracované advokátskou kanceláriou do podoby legislatívneho textu.

K. Brtáňová: Určite by teda bolo vhodné v blízkej dobe predložiť tieto materiály Úradu pre verejné obstarávanie, v súčasnosti ešte nič nie je v súvislosti s prípravou zákona zmeškané. 

foto: BMW Guggenheim Lab, Stuart Grout, Bryan Allison

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu