InformacieSKA.sk

Partneri CE∙ZA∙AR 2014 sa zhodujú: Máme stále viac dobrej architektúry

Broňa Tarnócy15.09.2014CE.ZA.ARPridať komentár
Partneri CE∙ZA∙AR 2014 sa zhodujú: Máme stále viac dobrej architektúry

Úvodné foto: Ľubomír Dait

Rastúcu pozíciu súťaže  CE∙ZA∙AR sa tento rok neprejavil iba rekordným počtom prihlásených diel, ale aj záujmom partnerov súťaže, ktorí ju podporili. Na naše otázky o súčasnej úrovni architektúry a svojom vzťahu k nej odpovedajú hlavní partneri súťaže CE∙ZA∙AR 2014:

Ing. arch. Klára Bukolská, architektka, VELUX

Zsolt Szabó, obchodný a marketingový manažér, Laufen CZ, s. r. o.

Ing. Juraj Slezák, vedúci technického oddelenia, KNAUF Bratislava, s. r. o.

Ing. Branislav Moško, zakladateľ spoločnosti Smart Light

Ing. Boris Hrbáň, partner v spoločnosti Imagine Development

Cena za architektúru CE∙ZA∙AR 2014 zaznamenala tento rok rekordný počet prihlásených diel, prevažne od mladých architektov. Ako vnímate súčasnú architektonickú scénu?

Z. Szabó: Už dávno predtým, ako som vstúpil do svojho odboru, som bol veľkým fanúšikom architektúry. Dnes, po pätnástich rokoch pôsobenia v nej môžem povedať, že ma fascinuje ešte viac. Ak naša spoločnosť môže byť v akejkoľvek podobe prospešná pre pozitívny vývoj, je to pre nás nielen príjemná povinnosť, ale aj úžasné potešenie. Verím, a to nielen vzhľadom k rekordnému počtu prihlásených diel na CE∙ZA∙AR 2014, že práve jeho formát pozitívne ovplyvňuje a motivuje architektov, aby prekonali svoju skromnosť a mali chuť prihlásiť a ukázať svoje práce. A možno sa tak stať i predmetom diskusie alebo kritiky. Verím, že ich to motivuje k tomu, aby sa neustále zlepšovali vo svojej profesii a v komunikácii s klientom.

J. Slezák: Veľmi priaznivo. Akoby nabrala druhý dych, resp. dych správnym smerom. I keď cesta k európskemu štandardu je strastiplná, teší ma záujem širokej verejnosti o dianie okolo nej a aj záujem architektov o neštandardné riešenia, ktoré sú komponované nielen citlivo s ohľadom na prostredie, ale idú aj ruka v ruke so zámerom architekta, pochopením, resp. s ohľadom na tých, ktorí dané stavby budú užívať. To umožňuje uplatnenie rôznych inovatívnych a špeciálnych produktov a systémov, ktorými naša firma disponuje.

B. Moško: Pozitívne. Určite sa situácia v posledných 10 rokoch zlepšila, mnohé diela sú kvalitnejšie, funkčnejšie... Koniec koncov, svedčí o tom i rekordný počet prihlásených diel na CE∙ZA∙AR 2014. Ľudia sa začínajú o prostredie, v ktorom sa dennodenne pohybujú, či už doma alebo v práci, viac zaujímať. Akoby začali architektom viac dôverovať. A to je podstatné. Architekt si dôveru zaslúži, právom mu patrí.

B. Hrbáň: Nedovolím si hodnotiť architektonickú scénu, ale to, čo hovoríte v otázke, mi pripadá v podstate ako jej hodnotenie – viac kvalitnej architektúry, viac mladých architektov. Je to nesmierne pomalý a náročný proces, ale myslím si, že slovenská architektonická scéna sa vyvíja k lepšiemu. Určite aj vďaka cene CE∙ZA∙AR,ktorú udeľuje Slovenská komora architektov. Príklady priťahujú, dobré príklady ukazujú cestu. Čím viac ich bude, tým lepšie.

Na architektúru budem vždy pozerať zo svojho individuálneho uhla pohľadu, na základe svojich potrieb, finančných možností i doby, v ktorej žijeme... Viete mi povedať, čo podľa vás od architektúry treba očakávať? A čo od architekta?

K. Bukolská: Predstavte si, že by sme hodnotili budovy podľa toho, aká je ich schopnosť zlepšiť náš život. Záleží na každom z nás, v čom to zlepšenie vidíme: estetika, pohodlie, zdravie... Architektúra dokáže zahrnúť všetko.

Z. Szabó: Od architekta v prvom rade očakávam empatiu a schopnosť komunikovať s klientom - aby pochopil jeho potreby a možnosti a následne mu pomohol nájsť správne a pre neho maximálne vhodné riešenie. A od architektúry? Že aj to najbežnejšie zadanie, ktoré vznikne z dialógu medzi architektom a klientom, bude mať v rámci možností punc originality, invencie a zároveň pokory voči danému prostrediu. A popritom sa nestratí rukopis architekta. Ten pomôže v orientácii na trhu a spojenie „design by architect xy“ sa stane akousi značkou, vyhľadávanou a ocenenou zárukou kvality.

B. Moško: V prvom rade aby architektúra vznikala s ohľadom na prostredie a potreby klienta. V druhom, nie však menej podstatnom, s dôrazom na vzťahy ako v rámci diela samotného, tak aj medziľudsky. Spoločnosť by sa mala na architekta spoľahnúť, dať mu dôveru a ten by ju mal zužitkovať v komunikácii s developerom, ktorý by mal byť už v dnešnej dobe naklonený architektúre pre ľudí, teda funkčnej architektúre, v ktorej by bolo radosť žiť či pracovať.

B. Hrbáň: Od architektúry by som očakával, že bude kultivovať prostredie, v ktorom všetci žijeme, a to bez ohľadu na to, či napr. ja konkrétne som alebo nie som jej zadávateľom. Od architektov zase to, aby túto úlohu zvládli s citom, s rešpektom k prostrediu, k okoliu a k ostatným architektom. 

J. Slezák: V prvom rade, aby bola architektúra zodpovedná k životnému prostrediu a k potrebám svojich užívateľov. Aby budovy dokopy vytvárali funkčné celky s funkčnými vzťahmi.

Je podľa vás architektúra záležitosťou luxusu?

K. Bukolská: Architektúra je záležitosťou vkusu. Je množstvo príkladov ekonomických stavieb s veľmi kvalitnou architektúrou. Architektúra je o formovaní priestoru a svetla a aj s minimom prostriedkov, ako finančných, tak i výrazových, je možné dosiahnuť krásny cieľ.

Z. Szabó: Nie. Je to záležitosť potreby bez ohľadu na výšku rozpočtu.

J. Slezák: Nie. Ani by nemala byť. Vždy existuje istá cesta, ktorá je schodná pre tých, ktorí majú viac či menej finančných prostriedkov. Dôležité je komunikovať s architektom, vypočuť si jeho názor a pochopiť zámer. Pretože práve on je kľúčom ku kvalitným a funkčným riešeniam priestorov, v ktorých sa vám bude nielen príjemne vstávať, pracovať, ale kam sa budete i radi vracať.

B. Moško: Určite nie. Dajú sa spraviť pekné veci a vôbec to klienta nemusí stáť veľa. Dovoliť si dobrú a kvalitnú architektúru už nie je luxus. Naopak! Dobrý architekt vie často klientovi pomôcť znížiť rozpočet, na základe dlhoročných skúseností mu vie poradiť pre neho ideálne riešenie.

B. Hrbáň: Myslím, že vnímať architektúru ako niečo, čo je určené len pre zákazníkov, ktorí si môžu dovoliť luxus, je úplne zvrátené. Samozrejme, časť architektonickej produkcie sa v tomto segmente určite nachádza, ale tak je to aj s oblečením, autami, reštauráciami a pod. Kvalitu a krásu dokážu architekti vložiť aj do tých najmenších, najjednoduchších a najobyčajnejších zadaní. Architektúru preto vnímam určite nie ako luxusnú, ale ako bežnú potrebu, ktorá sa v istej podobe dotýka doslova každého, aj keď nie každý môže byť práve jej zadávateľom.

Aké sú vaše srdcové architektonické diela, ktoré by ste nám vedeli odporučiť, a prečo?

K. Bukolská: Ťažko vybrať a na nič pritom nezabudnúť. Inšpiruje ma napríklad námestie. Práve tu je po čase fungovania vidieť, že architektúra dokáže spojiť viac kultúr a keď je verejný priestor dobrý, nikto ho nedemoluje. Taktiež tu badať jednu vec, ktorú u nás ešte nemáme: humor v architektúre . Druhým dielom, ktoré by som vybrala, je Sunlighthouse v Rakúsku. V tomto dome je skvele vyriešené denné svetlo s prevahou horného osvetlenia. Je zaujímavé na vlastnej koži zažiť, že ak je vonku zamračené, vnútri máte pocit, že je tam viac svetla ako v exteriéri.

Z. Szabó: Z blízkeho regiónu napríklad Vila Tugendhat. Fascinuje ma jej nadčasovosť, aktuálnosť, detail a v neposlednom rade odvaha a dôvera v architekta. 

B. Moško: Mám rád architektúru, z ktorej sála génius loci..., ktorá nielen lahodí oku, ale tiež má v sebe a v prostredí okolo seba niečo, čo vás chytí za srdce. Som zástancom priestorov kvalitných, funkčných, šitých na mieru, ktoré berú ohľad na okolité prostredie a na tých, ktorí v nich žijú alebo pracujú. 

B. Hrbáň: Pre nás je súčasťou diela vždy aj jeho okolie, prostredie, do ktorého je vsadené a ktoré spoluvytvára. Takže z tohto pohľadu ma viac priťahuje a fascinuje architektúra, ktorá dokáže vytvoriť, ba dokonca posilniť jedinečnú atmosféru nejakého konkrétneho miesta. Preto sú to často práve malé a na prvý pohľad nevýznamné architektonické zásahy, ktoré ma najviac potešia.

Foto: Ľubomír Dait

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu