InformacieSKA.sk

Nechcené súťaže?

Juraj Šujan15.09.2014TémaPridať komentár
Nechcené súťaže?

Ing. arch. Juraj Šujan

Keď ma kolega Števo Moravčík oslovil s príspevkom do tematického čísla o architektonických súťažiach, potešil som sa, že ideme v našom periodiku diskutovať na túto veľmi podstatnú tému. A hoci sa dá tušiť, že tým otvoríme Pandorinu skrinku, je to téma, ktorá si zaslúži našu pozornosť.

Uchádzať sa o prácu predkladaním svojich architektonických návrhov vo férovej súťaži je vo všeobecnosti najlepším spôsobom výberu riešenia a jeho autora - a to tak pre investorov, ako aj architektov. Investorom ponúka možnosť získať najlepší návrh porovnávaním ich kvalitatívnych stránok, architektom verejne prezentovať svoj odborný názor a príležitosť získať zákazku svojím talentom, erudovanosťou a skúsenosťami, nie najnižšou cenou projektu.

Zdalo by sa teda, že o  výhodnosti súťaží netreba nikoho presviedčať. Napriek tomu vo verejnej sfére je súťaží návrhov ako šafranu; väčšina obstarávateľov ako keby necítila potrebu transparentne hľadať najlepší návrh a volí iné metódy, ako sa vysporiadať s požiadavkami zákona. Privátni investori, najmä inštitucionálni developeri, pristupujú zväčša k vyzvaným súťažiam pragmatickejšie. Platí však, že touto transparentnou metódou sa na Slovensku vyberá len marginálna časť architektonických prác.

Nie všade je to tak. Napríklad v Rakúsku účasť na architektonických súťažiach a práca na projektoch nimi získaných tvorí podstatný diel chlebíka architektonických kancelárií, čo je tiež zjavne jednou z hlavných príčin výnimočnej kvality rakúskej architektúry. Prečo to tam funguje a u nás nie? Veď ide na prvý pohľad o kultúrne i veľkosťou porovnateľné susediace krajiny, členské štáty Európskej únie. Žiaľ, iba na prvý pohľad.

Fungovanie našej profesie nie je odtrhnuté od celkovej klímy spoločnosti. A tu si treba priznať, že žijeme v krajinke, kde sa zákony dodržiavajú, až keď zlyhajú všetky ostatné možnosti, kde sa zväčša hľadá spôsob, ako splniť ich literu, ale obísť jej zmysel, a kde si dokážeme navzájom strpčovať život častokrát mimoriadne tvorivým spôsobom. Príčiny asi poznáme. Spočívajú v mentálnej výbave, ktorú sme si priniesli z bývalého režimu, v tréningu bezohľadného podnikania z čias prvotnopospolného kapitalizmu deväťdesiatych rokov i vo vzájomnej podozrievavosti medzi obchodnými partnermi. A tak, ako je to v ostatných sférach spoločnosti, vo veľkej miere fungujeme aj medzi investormi a architektami či kolegami navzájom.

S obdobnou situáciou zápasia aj v iných postkomunistických krajinách. Česká komora architektov už v apríli 2011 prijala výzvu Vzpamatujme se! určenú politikom, zodpovedným úradníkom a verejnosti, v ktorej konštatuje, že situácia v zadávaní verejných zákaziek na architektonické služby je katastrofálna, pretože buď je o víťazovi rozhodnuté vopred a vyberá sa z úzkeho okruhu formálnych súťažiacich, alebo sa zákazky zadávajú na základe najnižšej ponukovej ceny. Preto sa vo výzve uvádza, že kvalita práce architekta je určujúca pre kvalitu výsledného diela a že uplatňovanie nenáležitých výberových konaní o najnižšiu cenu projektu vedie k mrhaniu verejnými zdrojmi, pričom riešením je súťaž návrhov, ktorej sa zodpovední činitelia vyhýbajú. ČKA na záver zdôrazňuje, že politikmi deklarovaný boj proti korupcii a klientelizmu nepriniesol takmer žiadny pokrok smerom k čistému súťaženiu.

Ako z toho von? V prvom rade treba navrátiť architektonické súťaženie jeho zmyslu, teda hľadaniu najlepšieho riešenia predmetu súťaže, resp. výberu jeho autora. V pripravovanom novom zákone o verejnom obstarávaní treba zásadne obmedziť byrokratické postupy pri vypisovaní súťaží, podmieňovanie účasti diskriminačnými ohraničeniami, vyžadovanie neprimeraných dokladov o splnení daňových a odvodových povinností či finančnom postavení súťažiacich. Treba zvýšiť kvalifikačné nároky na zloženie porôt na nadpolovičné zastúpenie hodnotenej profesie a dotiahnuť metodiku uzavretia zmluvného vzťahu s víťazom súťaže do vykonateľnej koncovky. A najmä – znížiť finančný prah pre povinné vypisovanie súťaží, aby sa stali bežným nástrojom obstarávania architektonických služieb, namiesto dnes obvyklých obchodných súťaží o najnižšiu cenu projektu. Mohlo by tomu pomôcť aj ustanovenie o povinnom výbere architektonických a urbanistických riešení a umeleckých diel súťažami návrhov, ktoré pre verejnú sféru presadzuje do stavebného zákona naša komora. Privátnu sféru by mohla povzbudiť osveta o výhodnosti súťaží pre investorov, o kvalite a efektívnosti ich investície v celom jej životnom cykle, ktorú sme aj v spolupráci s rakúskymi odborníkmi začali. Toto vnímam ako zásadné na zlepšenie ponuky súťaží.

Dôležité je však aj povzbudenie dopytu po súťažiach medzi samotnými architektmi. Som presvedčený, že podstatnejšie ako výška udeľovaných cien je kvalitné nastavenie všetkých parametrov súťaže, najmä jasné definovanie libreta, predmetu súťaže, primeraný rozsah súťažného elaborátu a lehota na jeho vypracovanie, nerozkošatené spektrum vhodne stanovených hodnotiacich kritérií, porota s prevahou nezávislých architektov, pri významnejších súťažiach so zahraničným zastúpením či anonymné hodnotenie návrhov. Len tak rozptýlime obavy z účelovosti vypísania súťaže či prihrávania cien kamarátom a dodáme architektom chuť zúčastniť sa súťaže. Tu vidím aj pretrvávajúcu úlohu komory pri overovaní súťažných podmienok.

Architektonické súťaže sa nedajú nanútiť. Ak spoločnosť necíti potrebu nimi získavať návrhy verejných budov a priestorov, investori nevidia dôvod ich vypisovať a architekti nemajú dôveru sa ich zúčastňovať, budú sa súťaže aj napriek legislatívnym zmenám iniciovaným orgánmi komory presadzovať ťarbavo a pomaly. Preto je dôležitá aj postupná zmena spoločenskej i stavovskej klímy. K nej by sme mali prispieť aj my, vlastnými postojmi, osvetou medzi investormi i propagovaním pozitívnych príkladov. Má to zmysel nielen pre presadenie sa architektov na základe kvality, ale aj pre celkovú úroveň našej stavebnej kultúry.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu