InformacieSKA.sk

Architektonické súťaže? Architektonická politika!

Peter Pásztor15.09.2014TémaPridať komentár
Architektonické súťaže? Architektonická politika!

prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD. 

Žijeme v dobe, v ktorej sa zrejme zámerne žongluje s pojmami a všetko sa akosi volá ináč: politikov nazývajú architektmi novej politickej kultúry, architektov nazývajú projektantmi (a ani do návrhu nového stavebného zákona sme sa nezmestili), projektom sa nazýva žiadosť o príspevok zo štrukturálnych fondov a ten náš ozajstný projekt, v ktorom je vlastne celá vízia obsiahnutá, je degradovaná do pozície prílohy, ktorej najzaujímavejšou časťou je výkaz výmer a rozpočet.

A tak je to aj so súťažami: pod súťažou bežný občan rozumie predovšetkým obchodnú súťaž v zmysle verejného obstarávania, trebárs aj na toaletný papier, a v lepšom prípade myslí nanajvýš na súťaž v niektorom športe – na architektúru si určite ani nespomenie a, žiaľ, nespomenú si na ňu ani investori... A keďže tých našich architektonických, či urbanistických súťaží už pomaly niet (česť výnimkám – a aj keď sú, tak v mnohých prípadoch je komora nútená svojim členom nedoporučiť v nich účasť kvôli ich nekorektnosti, čo samozrejme ešte neznamená, že by to niektorých zúfalcov z našich radov aj odradilo), tak reálne hrozí, že táto kategória vymrie a bude žiť už len v nostalgických spomienkach staršej generácie architektov.

Ako sa to stalo a kto je za takýto stav vecí zodpovedný? Odpoveď nie je jednoduchá a najmä vinník sa nám akosi stráca v hmle – v clone vytváranej neprestrelnou štruktúrou rôznych predpisov a zákonov, v ktorých sa už pomaly nedá vystopovať ani náznak zdravého rozumu a absentuje prirodzená hierarchia hodnôt (viď úvod tohto príspevku o miešaní dojmov s pojmami).

Podľa mňa je v tejto kauze tým najväčším (aj keď určite nie jediným) vinníkom štát. Vedenie tohto štátu napriek výzve Európskej únie nedokázalo sa za desať rokov začať seriózne zapodievať myšlienkou prijatia vlastnej architektonickej politiky. Jej návrh predkladá v pravidelných intervaloch na jej pracovný stôl každé nové vedenie komory – a reakcia je nulová. Jej podstatou je okrem iného aj pochopenie úlohy samotného štátu ako iniciátora zvyšovania kvality v oblasti zachovania a tvorby celého nášho kultúrneho prostredia – od opatrení v procese výchovy cez iniciovanie architektonických súťaží v štátnom sektore, ktoré by mohli byť príkladom aj pre sektor súkromný, až po vytvorenie systému oceňovania kvalitnej architektúry. V tomto monetaristicky orientovanom svete raného kapitalizmu sú to pojmy, ktoré asi nikoho z kompetentných (ktorých sme si zvolili v slobodných voľbách – tak nám treba!) nezaujíma.

Máme 25 rokov od nežnej revolúcie a takmer 22 rokov vlastnej štátnosti – čiže prežili sme roky, ktoré sú čo do dĺžky zrovnateľné s približne dvadsaťročným obdobím trvania 1. ČSR. Ak by sme mali napríklad hodnotiť architektonické prínosy týchto období iba pre Košice, tak sa veru dnes nemáme veľmi čím pochváliť. Veď si len pripomeňme to, čo nám v Košiciach zanechal vynikajúci architekt Oelschläger – skvelé Kino Fórum, Hasičskú kasáreň, Mestské kúpalisko – a to som spomenul len tie, ktoré vznikli na základe víťazstva v súťažiach a na popud a z prostriedkov verejnej správy! V tej dobe sa takýto postup považoval za štandard, pretože podobným spôsobom vznikli aj jeho ďalšie skvelé diela v Mukačeve, v Tornali, v Michalovciach, v Smolníku a inde. Štát a na jeho popud celá verejná správa pripravili v danom období podmienky pre vznik veľmi kvalitnej architektúry. A z histórie vieme, že v tomto prípade nezaostali ani súkromný investori – a tak na základe súťaže vzniklo aj Oelschlägerovo vrcholné dielo - Ortodoxná synagóga v Košiciach.

 

Počas 1. ČSR v architektúre prekvitalo súťaženie - aj vynikajúce dielo Kino Fórum (Slovan) od architekta Oelschlägera vzišlo zo súťaže

Nie som si istý, či vieme z posledného obdobia postaviť na scénu rovnako silných protihráčov, a už vôbec nie architektonické diela, ktoré by boli vznikli na základe súťaží, navyše z popudu štátu, resp. verejnej správy. Svetlou výnimkou boli len investície pre EHMK 2013 Košice (na druhej strane sa za 1. republiky žiadna udalosť tohto kalibru v Košiciach nekonala - tá výstava k dvadsaťročnici ČSR mala skôr regionálny význam, ale treba podotknúť, že to bolo iniciované a tiež aj z veľkej časti financované štátom). Všade inde víťazí v takzvaných „súťažiach“ riešenie najlacnejšie, v prevažnej miere s katastrofickým dopadom na svoje prostredie. Taká je dnešná slovenská realita.

Chce to zmenu, keďže pojmy architektúra a architekt sa už takmer úplne vytratili z povedomia ľudí. Je čas na opätovný apel u tých, ktorí sú za chod tohto štátu zodpovední. Je čas na záchranu nášho hmotného kultúrneho dedičstva, pretože ešte stále veríme, že jeho existencia pomáha pretvárať tento svet k lepšiemu! Skúsme všetci – každý zo svojej pozície - niečo pre zlepšenie tejto situácie urobiť. Ja totiž nie som schopný uveriť tomu, že Slovensko v súčasnej situácii nepotrebuje prijať svoju vlastnú architektonickú politiku.

Kým sa tak nestane, je podľa mňa zbytočné rozvíjať akékoľvek diskusie o náprave v oblasti architektonických súťaží.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu