InformacieSKA.sk

Porota kládla dôraz na koncepčnú stránku diela

Broňa Tarnócy31.07.2014CE.ZA.ARPridať komentár
Porota kládla dôraz na koncepčnú stránku diela

Foto: autorka

O nomináciách a víťazoch v tohtoročnom ročníku architektonickej súťaže CE∙ZA∙AR 2014 rozhodovala medzinárodná odborná porota. Prečítajte si výber z ich výrokov, komentárov a vzájomných dišpút, ktoré odzneli pri posudzovaní prihlásených diel, a prezrite si medailóny jednotlivých porotcov.

„Ako silnú vnímam tému rekonštrukcií. A to nielen stavieb z dávnej histórie, ale i stavieb z dôb nedávno minulých. Práve takéto stavby nám ponúkajú stále žiadanejšiu možnosť vrátiť sa do unikátnych lokalít v samotných centrách našich miest a obcí a prepojiť súčasné požiadavky na moderný život s našimi kultúrnymi a spoločenskými koreňmi. Povedal by som, že útek z mesta je minulosťou. Dnes sa usilujeme predovšetkým o šikovný návrat,“ vyjadruje svoj osobný odkaz tohtoročnej ceny Osamu Okamura, predseda poroty.

Architekt Martin Jančok k výberu nominácií vysvetľuje: „Reprezentujú len výber toho, čo bolo prihlásené do tejto súťaže. Nie je to teda kompletný výber najkvalitnejších diel, ale dá sa povedať, že zahŕňa väčšinu výnimočných diel, ktoré vznikli na slovenskej architektonickej scéne za uplynulé dva roky. Každé z nominovaných diel je príkladom určitých architektonických kvalít, ktoré sme chceli ako porota vyzdvihnúť. Tie sa týkali nielen realizácie samotného diela, ale aj jeho vzťahu k prostrediu, v ktorom sa nachádza, alebo okolností jeho vzniku. Hľadali sme netriviálnu architektúru mimo rámca rutiny a štandardných riešení, s nápadom, jasným názorom a koncepciou. Vyhýbali sme sa dizajnérskym exhibíciám a obvyklým architektonickým klišé. Výberom nominácií sme sa snažili zostaviť rôznorodú mozaiku príkladov a ideí, ktoré reprezentujú odlišné prístupy a postoje svojich tvorcov. Naším cieľom bolo pomenovať kvality nominovaných diel a komunikovať ich smerom k verejnosti. To bolo pre nás podstatnejšie ako výber víťaza v jednotlivých kategóriách,“ objasňuje M. Jančok základný odkaz poroty pre verejnosť.

Úroveň prihlásených diel hodnotí i architekt Peter Vitko: „Architektonická, výtvarná a stavebno-technická úroveň prihlásených diel odzrkadľuje finančnú silu investorov, tvorivý potenciál autorov a profesionálnu zdatnosť realizátorov. Videli sme diela priemerné i vynikajúce, skromné i opulentné, ale vždy to boli práce s  jasným autorským názorom a profesionálne zvládnutým remeslom.“ Nežná časť poroty, architektka Marlies Breuss, dodáva: „Porota kládla dôraz na koncepčnú stránku diela, sociálny aspekt i na trvalú udržateľnosť architektúry. Hľadali sme odpovede na otázky, ako môže architektúra vychádzajúca z nízkeho rozpočtu obohatiť náš každodenný život, uspokojiť pestrú paletu klientov, skultúrniť urbanistické zásahy, znovu začleniť už existujúce budovy do hodnotného konceptu mesta a uviesť ich opäť do plnohodnotného života.“

 

Marlies Breuss, Arch. DI. M. Arch.

Študovala klavír a kompozíciu, absolvovala architektúru na Technickej univerzite vo Viedni a postgraduálny master program na Southern California Institute of Architecture of Los Angeles (SCI Arc, M. Arch. II). V rokoch 1995 až 2001 pôsobila ako odborná asistentka na Ústave bytovej výstavby a dizajnu Technickej univerzity vo Viedni. Má za sebou workshopy v Turíne a Paríži a od roku 1996 je lektorkou na Technickej univerzite vo Viedni. Vystavovala napríklad v Buenos Aires, Petrohrade, Ríme, Helsinkách, Šanghaji, Paríži, Miláne, Pärnu, na Kréte, v Bratislave, Bukurešti, Tel Avive, Tchaj-pej, Ľubľane, Záhrebe, Krakove, Prahe, New Yorku... Marlies sa intenzívne venuje aj prednáškovej činnosti. Filozofia jej tvorby by sa dala v krátkosti zhrnúť takto: „Architektúra je spojenie človeka, miesta, technológie a filozofie. Zbierame detailné informácie o špecifickom charaktere miesta, analyzujeme používateľské programy, preskúmame nové technológie a z tejto analýzy vyvinieme kontextuálny koncept. Naša architektonická stratégia spočíva vo vrstvení komplexností. Budovy generujeme s novou programovou interpretáciou, krajinnou kontinuitou, urbánnym kontextom a diferencovanými priestorovými sekvenciami.“ Medzi jej najvýznamnejšie diela patria: Rakúske veľvyslanectvo v Bangkoku, Thajsko; kreatívny cluster Wirtschaftspark Breitensee, ateliéry Breitensee studios, bytový dom Urban Topos, podkrovné byty Urban Reflections a Roof Transformations (všetko vo Viedni), ďalej bytový dom  22tops vo Wolfsbergu v Rakúsku a bytový dom Zhengzhou Quarter v Zhengzhou v Číne.

Ing. arch. Martin Jančok (architekt, Slovenská republika), foto: Marek Wurfl

V roku 2004 absolvoval Fakultu architektúry STU v Bratislave. V rokoch 2002 až 2009 pôsobil v architektonickom ateliéri zerozero. V rozšírenom tíme zerozero untd sa podieľal aj na realizácii expozície Pavilónu Českej a Slovenskej republiky na 11. bienále architektúry v Benátkach. V roku 2010 založil vlastné štúdio PLURAL. Je laureátom ceny CE∙ZA∙AR 2011 v kategórii Interiér za kníhkupectvo Alexis (spolu s Alešom Šedivcom) a CE∙ZA∙AR 2012 v kategórii Exteriér za Letný pavilón SNG (tiež spolu s Alešom Šedivcom). Jeho súčasným najdôležitejším projektom je revitalizácia Žilinskej neologickej synagógy a jej transformácia na kunsthalle – Nová synagóga, ktorý získal ocenenie Bauwelt Advancement Award 2013. Od roku 2012 je doktorandom na Fakulte architektúry STU v Bratislave.

DPLG. Maxime Enrico  (architekt, Francúzsko), foto: LAN

Architektonický ateliér LAN architecture (Local Architecture Network) založili v roku 2002 dvaja sympaťáci: Umberto Napolitano a Benoito Jallono. Pochádzajú z krajiny Galského kohúta a vyznávajú striedmosť, racionalitu, funkčnosť a flexibilitu. Počas len šiestich rokov tvorivej činnosti si vybudovali výbornú reputáciu a vyhrali množstvo súťaží doma aj v zahraničí. V súčasnosti pracujú na viac ako 15 projektoch vo viacerých krajinách. Ich diela rešpektujú kontextové, programové a špecifické vlastnosti územia, architekti sa snažia nájsť ich nové využitie so silným sociálnym a urbanistickým zámerom. Členom ich tímu je od roku 2012 architekt a projektový manažér Maxime Enrico, ktorý pracoval pre svetové architektonické ateliéry MVRDV, BIG (BIG – Bjarke Ingels Group), DK Architects a OAL-Edouard Francois.

 

Ing. Arch. MgA. Osamu Okamura (architekt, Česká republika), foto: Zuzana Vajdová

Narodil sa v Tokiu v Japonsku. Pôsobí ako architekt, je programovým riaditeľom medzinárodného festivalu a konferencie pre obývateľnejšie mestá reSITE a jedným z vedúcich redaktorov architektonického časopisu ERA21. Vyučuje Project Presentation na Architectural Institute v Prahe a Visegrad Intercity Seminar in Architecture na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Externe prednáša na Syracuse University Strasbourg a na International Institute for the Study of Culture and Education Dolnosliezskej univerzity vo Vroclave. Je nezávislým nominátorom Ceny Európskej únie za súčasnú architektúru – Ceny Miesa van der Rohe – za Českú republiku, členom Zboru expertov Európskej ceny za mestský verejný priestor a odborným poradcom Metropolitnej ozvučnej dosky Rady hlavného mesta Prahy v otázkach rozvoja mesta. Je oficiálnym certifikátorom Registra umeleckých výstupov (RUV) českých vysokých škôl pre segment Architektúra a členom dotačnej komisie Ministerstva kultúry ČR pre oblasť profesionálneho výtvarného umenia. Vyštudoval Fakultu architektúry ČVUT v Prahe a odbor Konceptuálna tvorba na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Absolvoval študijný pobyt na Ecole d’Architecture de Nantes vo Francúzsku. Žije a pracuje v Prahe.

Mag. art. Ivan Ostrochovský, Artd.  (producent, režisér, Slovenská republika)

Absolvoval magisterské štúdium na Katedre dokumentárnej tvorby FTF VŠMU a pokračoval doktorantúrou na Katedre audiovizuálnych štúdií. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Ivan Ostrochovský je spolumajiteľ spoločnosti sentimentalfilm a Punkchart films. Ako režisér má na svojom konte množstvo známych filmov. Jeho film Menšie zlo (2005) získal prémiu SFZ, ÚSTT a Literárneho fondu v kategórii Filmová a televízna dokumentárna tvorba, filmu Vietor (2004) bola udelená Cena Ekotopfilmu, za dokumentárny film Ilja (2010), získal cenu Vojtecha Jasného a IGRIC 2011. Bol koproducentom filmu Nesvadbovo (2010) Eriky Hníkovej (Forum, Berlinale 2011) i filmu Až do mesta Aš (2012) Ivety Grófovej (otvárací film sekcie Na východ od Západu, MFF Karlove Vary 2012). Jeho celovečerný režijný debut Zamatoví teroristi, ktorý spolurežíroval s Pavlom Pekarčíkom a Petrom Kerekéšom, získal na MFF Karlove Vary 2013 cenu FEDEORA. Film bol v medzinárodnej premiére uvedený v sekcii Fórum prestížneho Berlinale, kde získal cenu čitateľov denníka Tagesspiegel.

 

Ing. arch. Peter Vitko (architekt, Slovenská republika)

Po ukončení štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave pôsobil takmer desať rokov ako  architekt v ŠPTÚ Bratislava. V roku 1991 založil so svojím kolegom Kornelom Kobákom dodnes úspešne fungujúci architektonický ateliér AVK ARCHITEKTI. Portfólio ateliéru obsahuje štúdie a projekty interiérov, rodinných víl, bytových, občianskych, priemyselných a inžinierskych stavieb, exteriérov, rekonštrukcií objektov a tiež rôzne stupne územnoplánovacej dokumentácie. Autorsky sa Peter Vitko podieľal na návrhu mnohých obytných, administratívnych, dopravných a priemyselných objektov, urbanistických a interiérových návrhov. K najvýznamnejším bratislavským prácam ateliéru AVK ARCHITEKTI patrí bytový dom na Kováčskej ulici, kancelárska budova Reding 1 a administratívne centrum Reding Tower 2 na Račianskej ulici, administratívna budova Tronet, autosalón Volvo – Landrover, mestské vily na Timravinej ulici, Železničná stanica Filiálka, Dulovo námestie, z mimobratislavských diel spomeňme mestský blok na Sadovej ulici v Trenčíne a Železničnú stanicu v Štrbe. Peter Vitko patrí medzi špičku slovenskej architektonickej scény. Práce architektonického ateliéru AVK ARCHITEKTI boli ocenené mnohými významnými slovenskými cenami. 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu