InformacieSKA.sk

Súťaženie o najlepšie výsledky v štátom podporovanej bytovej výstavbe

Ján Komrska25.06.2014SúťažePridať komentár
Súťaženie o najlepšie výsledky v štátom podporovanej bytovej výstavbe

Ing. arch. Jan Komrska, CSc., foto: autor

Dňa 22. mája 2014 sa vyhlásili výsledky 16. ročníka verejnej neanonymnej súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie, ktorej vypisovateľom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Dlhodobým zámerom súťaže je vyzdvihnúť kvalitné a hospodárne riešenia bytovej výstavby a podporovať tak rozvoj bytovej výstavby na Slovensku. V porote má svoje zastúpenie aj Slovenská komora architektov, ktorá ma vyzvala prijať miesto porotcu súťaže. Po prvom roku práce v porote pripájam subjektívne hodnotenie prínosov súťaže a náčrt problémov, ako aj otázky a námety, ktoré vo mne vyvolávajú výsledky štátnej podpory cenovo dostupného bývania. 

Hromadná výstavba bytov v období pred rokom 1989 bola plne v réžii štátu. Podliehala prísnym kritériám a cenovým limitom. Najdôležitejším kritériom pri výstavbe bola ale minimalizácia rozsahu práce na stavenisku. Pri plnení tohto cieľa nevadila ani neefektívnosť spôsobená tým, že do celostenového prefabrikátu muselo byť zabudované viacej ocele len kvôli jeho preprave z výrobne na stavenisko a zamontovaniu do budovy. To, čo sa nehospodárne minulo, sa muselo ušetriť na úkor pestrosti foriem výstavby. Po páde totality sa situácia diametrálne zmenila a z extrému štátneho dirigizmu sa výstavba dostala do stavu blížiacemu sa anarchii. O pestrosť veru núdzu nemáme. Štát prenechal výstavbu bytov voľnej trhovej súťaži a následkom toho sú tu nielen víťazi, ale žiaľ, aj priveľa porazených. Na strane porazených sú oklamaní klienti tiežpodnikateľov, divokou expanziou znivočená štruktúra a priestor územia obcí a prímestskej krajiny a nakoniec často aj architektúra.

Možno teda privítať, že štát po revolúcii začal s podporou výstavby obecných nájomných bytov, ktorá by mala byť prínosom vo väčšom poriadku v území a v poskytnutí vyššej kvality výstavby. Rozsah podporovanej výstavby a podnecovanie ku jej vyššej kvalite sa ale zatiaľ ťažko môže zrovnávať so stavom vo vyspelých európskych krajinách a ostáva dúfať, že sa situácia bude postupne zlepšovať.

Štát má schválenú koncepciu štátnej bytovej politiky a v roku 1997 prijala vláda návrh na vyhlásenie celoštátnej súťaže, do ktorej môžu obce prihlasovať svoje realizácie „progresívneho, cenovo dostupného technického riešenia bytov v bytových aj rodinných domoch, bývania pre spoločensky neprispôsobivých občanov a obnovu bytového fondu“ (podľa publikácie Odboru koncepcie bývania a mestského rozvoja Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR: 15 rokov súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie, január 2014).Vyhlasovateľ v tejto  publikácii stručne zhodnotil význam doterajšieho pätnásťročného súťaženia a v apríli 2014 vyhlásil výsledky 16. ročníka súťaže. Súťaž sa výrazne odlišuje od iných, v architektonickej obci známejších súťaží a je namieste sa zamyslieť nad jej významom z pohľadu architektov. Oboznámme sa najprv s faktami:

  1. Vyhlasovateľom súťaže je ministerstvo, ktoré má na starosti výstavbu. Porotu s deviatimi členmi menuje minister, po jednom zástupcovi má Fakulta architektúry STU, Stavebná fakulta STU, Slovenská komora architektov, Slovenská komora stavebných inžinierov, Zväz stavebných podnikateľov Slovenska, Združenie miest a obcí Slovenska a Štátny fond rozvoja bývania, zvyšní dvaja sú z Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
  2. Účastníkom súťaže je obec, ktorá prihlasuje do súťaže realizovanú stavbu. Stavba už pred súťažou prešla hodnotením ekonomickej efektívnosti a základnej technickej kvality, ktoré boli podmienku získania štátnej podpory.
  3. V súťaži je hodnotená predovšetkým práca obcí ako investorov a až sekundárne kvalita práce dodávateľov stavieb a projektantov.
  4. Stavby sú pri hodnotení rozdelené do kategórií: A − bytové domy s úsporným riešením bytov, B − rodinné domy, C − formy bývania odlišného štandardu a D − obnova bytového fondu v bytových domoch a prestavba nebytových priestorov na byty.
  5. Kritériá hodnotenia stavieb zahŕňajú aspekty komplexnej kvality od urbanistických a architektonických cez ekologické, stavebnotechnické, ekonomické až po prevádzkové.
  6. Práca poroty sa začína individuálnym štúdiom projektovej dokumentácie prihlásených stavieb. Následne porota spoločne navštívi hodnotené stavby na viacdňových pracovných cestách. Od 16. ročníka sa zaviedlo dvojkolové hodnotenie a z 27 prihlásených stavieb porota navštívila len zhruba polovicu. Je to však citlivá otázka, starostovia obcí, ktorých návrhy nepostúpili do druhého kola, sa môžu domnievať, že ich návrhu porota nevenovala dostatočnú pozornosť. Spoločné výjazdy poroty dávajú príležitosť ku diskusiám porotcov o kvalite návrhov. Konečné hodnotenie návrhov prebieha na záverečnom rokovaní poroty a výsledky sa slávnostne vyhlasujú na konferencii, na ktorú sú pozvaní všetci zúčastnení.
  7. Odmeny súťažiacim sú zabezpečované sponzorsky, keď je prostriedkov dostatok, sú odmeňovaní aj dodávatelia a projektanti, ak menej, ako napr. v roku 2014, odmenia len obce.
  8.  Organizačno-technickú podporu poskytuje súťaži Ústav vzdelávania a služieb, s.r.o., Bratislava, ktorý vytvára podmienky pre činnosť poroty.

 

Po skúsenosti pôsobenia v porote z poverenia komory si dovolím vysloviť presvedčenie, že účasť architektov v porote má zmysel. Zo zloženia poroty je jasné, že architekti sa nemôžu presadiť v hlasovacej matematike, ale len citlivou a presvedčivou argumentáciou. Ako účastník troch porôt nemám pocit, že by bol hlas architekta ignorovaný, aj keď sa v hlasovaní napokon rozhodne o ocenení aj návrhov spornej architektonickej úrovne.

Pripájam subjektívne hodnotenie prínosov súťaže a náčrt problémov, ako aj otázky a námety, ktoré vo mne vyvolávajú výsledky štátnej podpory cenovo dostupného bývania. Je zrejmé, že okrem koncepcie štátnej bytovej politiky je potrebná aj štátna architektonická politika. Kritériá súťaže majú ku nej dosť blízko, chýba v nich však systém hodnotenia komplexnej architektonickej kvality pred realizáciou stavby. Hodnotenie hotových stavieb je výborné, ale nestačí.

Kritériá súťaže sú naozaj komplexné, chýba azda len aspekt zadržiavania zrážkovej vody území. Požiadavky na nízku energetickú náročnosť stavieb a riešenia so zadržiavaním zrážkovej vody nemajú primeranú váhu v porovnaní s posudzovaním veľkosti vynaložených nákladov.

Všeobecným problémom obecnej (mestskej) výstavby je absolútny nedostatok obecných pozemkov, a to najmä v centrách sídelných útvarov. Novobudované stavby bytových domov sú často na okraji, kde sa podarilo obstarať pozemok, a nemôžu teda plniť centrotvornú úlohu v urbanistickej kompozícii obce. Absentujúci aktívny parter s vybavenosťou alebo s rozšírením obytnej plochy bytu do exteriéru a neprimeraná výška zástavby sú takmer neodmysliteľnou charakteristikou väčšiny stavieb.

Obecná výstavba, samozrejme, musí podliehať kontrole efektivity vynaložených nákladov. Systém verejného obstarávania ako-tak primerane vyhovuje nákupu tovaru od podnikateľov, ktorých náplňou podnikania je „nákup tovaru za účelom jeho predaja“. Aplikácia na stavbu, teda predmet, ktorý v čase obstarávania ešte nejestvuje, je spravidla problematická. Tým ale nechcem povedať, že cena za dodávku stavebných prác je vedľajšia. Určite nie je. Porovnávaním realizovaných stavieb sa ukazuje, že niekedy investor za mernú jednotku kvalitnejšej stavby zaplatí dodávateľovi menej, ako v inom prípade za stavbu menej kvalitnú. Hodnotenie ekonomickej efektívnosti stavby sa, žiaľ, v praxi zamieňa za ponúkanú cenu za zhotovenie stavby.

Ak je verejné obstarávanie stavebných prác problematické, tak jeho aplikácia na obstarávanie projektu má výrazne protispoločenský dopad. Veľmi málo, ak vôbec, pôsobí projektant ako kontrolór oprávnenosti vynaložených nákladov na stavbe. Mnohí projektanti to nevedia a nik to od nich nevyžaduje. Projektant by mal byť na stavbe aj v úlohe podobnej rozhodcovi na ihrisku. Ak takýto rozhodca ponúkne organizátorovi súťaže, že zápas bude rozhodovať za honorár, ktorý mu nepokryje ani cestovné náklady, je podozrenie, že mu to nahradí jeden zo súperov (a možno obidvaja). Tak je to aj s projektom za najnižší honorár. Hľadanie úspory v položke, ktorá je len zanedbateľnou časťou stavebných nákladov, musí správny hospodár vyhodnotiť ako neproduktívne.

Tlak na minimálnu cenu bez ohľadu na komplexnosť posudzovania stavby priniesol starostom ako investorom aj skúsenosť s dumpingovými cenami. V procese verejného obstarávania môže uspieť aj subjekt, ktorý o výstavbe niečo vie len z počutia. Niektorí starostovia už prišli na to, že keď právnici podnikajú v stavebníctve, je to rovnako zlé, ako keď sa stavební robotníci rozhodnú vziať do svojich rúk právo a na ulici vynesú a vykonajú rozsudok nad previnilcom. Všeobecná nespokojnosť s kvalitou súdov, ktorú nám vytýkajú aj európske inštitúcie, nemôže viesť ku zavedeniu lynčovania. Naproti tomu podobnému zlu zatiaľ nevieme účinne zabrániť. Korekcia v systéme výstavby sa však zatiaľ neuskutočnila. 

Pozitívnym zistením je, že nielen pôsobením nevládnych inštitúcií, ale aj so štátnou podporou je možné, aby obce výstavbou prispievali ku riešeniu integrácie rómskej populácie do spoločenstva obce. Nazdávam sa, že modus vivendi už bol nájdený. Obyvateľa osady s otrasnými hygienickými podmienkami žijúceho v chatrči, ktorú si ale sám postavil, nemožno premiestniť do anonymnej hromadnej bytovej výstavby bežného typu. Je to pre neho cudzie prostredie, ktoré v ňom vyvolá správanie kočovníka založené na čerpaní zdrojov v lokalite a po ich vyčerpaní premiestnenie do inej lokality. Prejaví sa to tak, že bytový dom je skôr či neskôr „vybývaný“, to značí, že je z neho odstránené a spotrebované všetko, čo sa dá nejakým spôsobom využiť.

Riešením je výstavba bytov odlišného, nižšieho štandardu, a to vo forme zástavby, z ktorej je jasné priestorové členenie na celok patriaci jednej rodine bez akýchkoľvek spoločných (teda nikomu nepatriacich) častí. V praxi sa najviac osvedčila forma radových rodinných domčekov s obytnou kuchyňou a spálňou. Odlišný štandard znamená betónovú podlahu, náter miesto obkladov, lokálne kúrenie a minimum zariaďovacích predmetov. Na takomto bývaní nie je takmer možné nič „vybývať“ a to paradoxne vedie ku snahe obyvateľov byt vylepšiť a miesto „vybývania“ ho zabývať. A nielen to − ak je ku bytovej jednotke jasne pričlenený vonkajší priestor, za ktorý má obyvateľ bytu zodpovednosť, nie sú na ňom kopy odpadu, ale prejavuje sa snaha o jeho kultiváciu, napríklad aj výsadbou kvetov. Ak porovnám architektonickú úroveň domov odlišného (nižšieho) štandardu a domov bežného štandardu prihlásených do súťaže, tak vyššia kvalita je pri tých prvých. Tie sa totiž na nič nehrajú, nie je v nich nič navyše a riešením elementárnej ľudskej potreby ukryť sa do bezpečia pred vonkajšou nepohodou sú akýmisi archetypmi bývania.

Na záver chcem opäť zdôrazniť, že napriek všetkým výhradám je potrebné, aby architekti podporovali štátnu súťaž realizovanej výstavby nájomných bytov. Predložené hodnotenie si nekladie nároky na komplexnosť a zámerne sa tu upriamuje pozornosť na bývanie tých najbiednejších v spoločnosti, aby sa ukázalo na sociálny aspekt architektúry.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu