InformacieSKA.sk

LandUrbia 2014 s konferenciou o verejných priestranstvách a identite zaujala

Ing. arch. Martin Jerguš23.06.2014UdalostiPridať komentár
LandUrbia 2014 s konferenciou o verejných priestranstvách a identite zaujala

Ing. arch. Martin Jerguš, foto: Mgr. Lucia Dobrucká, PhD.

Tak ako aj po minulé roky sa v apríli na výstavisku Agrokomplex v Nitre konalo už tradičné podujatie – prehliadka najlepších urbanistických a krajinárskych projektov - Land-Urbia. Tentokrát veľkorysejšie s podporou Vyšehradského fondu V4, pod záštitou Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Združenia miest a obcí Slovenska. Súčasťou výstavy bola odborná, medzinárodná konferencia na tému Verejné priestranstvá a identita.

Výstavu otvoril Ján Bahna, predseda Spolku architektov Slovenska, a za organizátorov − Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie (ZUUPS) − sa prítomným prihovoril Peter Vaškovič. Prvý deň konferencie bol venovaný legislatíve. Miloslava Pašková prezentovala aktuálnu verziu stavebného zákona upraveného po pripomienkovaní. Zástupcovia z ministerstiev hovorili o vzájomných väzbách zákonov z rôznych rezortov. Krajina a mestá potrebujú nadrezortný a integrujúci prístup, ktorý môže zabezpečiť urbanistická koncepcia. Pomôcť by v plánovacom procese mal princíp dlhodobej kontinuity, ktorú môžu zabezpečiť odborné organizácie ako napr. útvar hlavného architekta. Prinajmenšom krajské mestá by mali mať takéto útvary, a to aj pre mesto aj pre vidiek. Ochrana niektorého prvku systému musí byť domyslená, vyvážená a previazaná s ostatnými prvkami, aby sa nám nestávalo, že chránime napr. biotopy lúčnych porastov, ktorým následne chýba údržba, čím sa pretvárajú na les a celé zázemie obcí, ktoré sprostredkovávalo aj urbanistické „pozadie“ dediny, úplne mení charakter. Podobne aj pri ochrane pamiatok treba sledovať, či sa jej ciele napĺňajú a aktívne jej z úrovne štátu napomáhať. Dobrým príkladom je program Ministerstva kultúry SR na opravu zrúcanín hradov, podľa ktorého by sa mohli vyformovať aj niektoré ďalšie – napr. na revitalizáciu historických parkov a pod. Možnosť nového uplatnenia a získanie novej kvalifikácie pri oprave historickej pamiatky je cenná najmä pre nezamestnaných v stagnujúcich regiónoch, zároveň takáto participácia obyvateľov zlepšuje ich vzťah k miestnym pamiatkam a prostrediu. Nasledovaniahodné príklady boli odprezentované zo Spišského Hrhova a Hrušovského hradu.

Druhý deň prišli k slovu účastníci zo zahraničia a akademická obec. Odborníci si vymieňali skúsenosti s kolegami z Maďarska, Česka i Poľska. Veľa problémov pochádzajúcich z našej nedávnej minulosti máme spoločných. Zhodli sa, že v zastavanom území treba vytvárať sieť verejných priestranstiev s rôznou funkciou, ktoré okrem iného podporujú spoločenské aktivity a zlepšujú kvalitu životného prostredia. Ich riešenie by sa malo rámcovo definovať už vo fáze územného plánu obce a podrobnejšie v rámci územného plánu zóny.

Tretí deň prišli k slovu zástupcovia samosprávy. Na príklade Košíc sa prezentoval dopad medzinárodného projektu Európske hlavné mesto kultúry. Rôzne mestá k nemu pristúpili rôznym spôsobom, Košice nešli cestou výstavby ikonickej stavby, ktorou by sa zapísali do povedomia, ale revitalizáciou chátrajúcich zón v meste. Rekonštruovala sa Stará krytá plaváreň, ktorá spolu s Mestským parkom a Uličkou remesiel tvorí silný, navzájom sa podporujúci kultúrny trojuholník na východnom okraji historického jadra. Sedem minút peši od južného okraja Hlavnej ulice sa rekonštruovali Kasárne kpt. Jaroša, okrem ich zapojenia do urbánnej štruktúry prostredníctvom nového veľkého námestia sa zachoval jedinečný historický gaštanový háj ako i atmosféra historických vojenských stavieb reprezentovaná aj názvami objektov Alfa, Bravo, Delta... Ako poukázal prof. Oto Hudec z Ekonomickej fakulty Technickej univerzity Košice, ktorý so svojím tímom vedecky vyhodnocuje tento projekt, najúspešnejšie akcie boli práve tie, ktoré sa diali na verejných priestranstvách, napríklad Biela noc alebo open-air divadlo Imaginácie. Verejný priestor z pohľadu adaptability na klimatické zmeny analyzoval RNDr. Andrej Šteiner z Karpatského rozvojového inštitútu spolu s urbanistami, meteorológmi, hygienikmi, ekológmi a sadovníkmi. Konkrétnymi meraniami v meste zistili vysoké rozdiely teplôt v mestskom prostredí, napr. medzi veľkokapacitnými parkoviskami a zeleňou. Nie je však zeleň ako zeleň, pre ochladzovanie a kompenzáciu prehrievania mestského prostredia majú efekt najmä husté koruny stromov na území minimálnej rozlohy 2 ha. Významný je tiež vodný manažment, v území treba zadržať toľko vody, koľko to prírodné podmienky dovolia.

Trenčín pilotne skúša aplikáciu projektu Bezpečné mesto, ktorého teoretické základy vypracovala Spectra, Centrum excelencie STU. Výsledky výskumu boli aplikované v zadaní medzinárodnej urbanistickej súťaže Trenčín – mesto na rieke. Cieľom súťaže bolo odpovedať na otázku, ako najlepšie komplexne urbanisticky vyriešiť prepojenie centra mesta s Váhom. Niektoré aplikácie projektu Bezpečné mesto sa už uplatnili v mestskom dizajne, napr. určenie polohy volajúceho o pomoc podľa očíslovaných stožiarov verejného osvetlenia.

Podrobnejšie sa dizajnu verejných priestorov venovali diskutujúci v bloku moderovanom Annou Dobruckou. Porovnával sa prístup Francúzov, Španielov a Talianov s naším. Prítomní sa zhodli, že dobrý dizajn má schopnosť každodenným kontaktom pozitívne ovplyvňovať psychiku človeka a podporovať jeho kultúrne prejavy. Kvalitný dizajn nás nebadane vychováva, preto je dôležité preferovať a rôznymi nástrojmi podporovať tých investorov, ktorí sú ochotní riešiť i širšie okolie (verejné priestranstvá) uvažovanej stavby a realizovať ju vo vyššej kvalite. Na Slovensku v téme dizajnu verejných priestranstiev veľa osvety priniesla medzinárodná firma mmcité.

Zaujímavá diskusia sa rozprúdila pri téme verených priestranstiev súčasnej dediny. Naše obce sa menia najmä podľa ich vzťahu k blízkym mestám. Tie nezávislejšie a vzdialenejšie si identitu zachovávajú a realizujú vlastný program, orientovaný na poľnohospodárstvo alebo turistický ruch. Tie v blízkosti väčších miest sa často stávajú satelitmi a musia o svoju identitu bojovať. Svoje skúsenosti predstavili  starostovia z obcí Maňa (Nitriansky kraj) a Hrušov (Banskobystrický kraj). Využitie programu revitalizácie centrálnych verejných priestorov spravidla pomáha podporiť identitu a vzťah obyvateľov k vlastnej obci. Príklady životaschopných vidieckych sídiel priniesol architekt Okruhlica s manželkou z Holandska. Holandská dedina si podobne ako slovenská nachádza nové formy realizácie. Umožňuje to rozvoj ekológie, agroturistiky, ale aj hľadanie vlastných koreňov a toho správneho životného štýlu. V Holandsku sa snažia nové funkcie integrovať do tradičných vidieckych stavieb, ako sú napr. stodoly a hospodárske stavby. Citlivý prístup zabezpečuje zachovanie urbanistických a architektonických kvalít verejného priestoru, zároveň umožňuje nové využitie pre kultúrne a vzdelávacie aktivity alebo turistický ruch.

 

Organizátori výstavy a konferencie zhrnuli diskutované témy a získané poznatky do nasledovných záverov, z ktorých vyberáme: 

Organizátori konferencie s medzinárodnou účasťou Land-Urbia 2014 predstavujú širokej odbornej i laickej verejnosti záujem ZUUPS podieľať sa na programoch a projektoch prispievajúcich ku kontinuálnemu rozvoju urbanizovaných území i krajiny, vrátane verejných priestorov a priestranstiev, pri zachovaní a rešpektovaní ich identity, ale aj pri hľadaní a tvorbe novej identity, prostredníctvom nasledujúcich záverov

  • problematiku verejných priestorov a priestranstiev, vrátane zachovávania a rozvíjania ich historickej identity, ale aj hľadania a tvorby novej identity, treba riešiť najmä v podrobných územnoplánovacích dokumentáciách, najmä v územných plánoch zón,
  • pre zachovanie a rozvoj verejných priestorov a priestranstiev je možné využívať aj špecifické strategické a rozvojové dokumenty, prierezové dokumentácie a materiály, plánovacie dokumenty nadrezortného a integratívneho charakteru, reflektujúce špecifické potreby a nároky konkrétnych priestorov a priestranstiev, sídiel a krajiny,
  • špecifické strategické a rozvojové dokumenty, prierezové dokumentácie a materiály riešiace zachovanie a rozvoj verejných priestorov a priestranstiev vrátane ich identity je možné využívať v sídlach, urbanizovaných územiach, ale aj v neurbanizovanej voľnej a nezastavanej krajine aj v obciach, ktoré nemajú územný plán obce,
  • za významný koncepčný podklad pre zachovávanie a rozvíjanie historickej identity verejných priestorov a priestranstiev treba považovať aj identifikáciu kultúrno-historických hodnôt a historických krajinných štruktúr, ktoré je možné transformovať na chránené územia, objekty a prvky lokálnej úrovne a následne ich premietať a riešiť v územných plánoch zón alebo v špecifických strategických a rozvojových dokumentoch,
  • pristupovať diferencovane k ochrane, rešpektovaniu a rozvoju chránených území, objektov a prvkov lokálnej úrovne, umožniť ich diferencovanú rekonštrukciu, regeneráciu, revitalizáciu a reanimáciu prostredníctvom novej funkčno-prevádzkovej náplne, zachovania hmotovo-priestorového prejavu s novými článkami, prvkami, interiérmi a pod.,
  • pri riešení zachovania, obnovy a rozvoja verejných priestorov a priestranstiev treba uplatňovať princípy dlhodobej vývojovej kontinuity, t.j. dlhodobého obsahového, náplňového, funkčno-prevádzkového, hmotovo-priestorového, materiálového a iného vývoja verejných priestorov a priestranstiev s cieľom rešpektovať zachovanú historicky vyvinutú identitu, ale aj hľadania a tvorby novej identity,
  • pri hľadaní a výbere spracovateľov územných plánov zón a špecifických rozvojových a strategických dokumentov neuplatňovať len kritérium najnižšej ponukovej ceny, ale využívať aj ďalšie dôležité kritériá, napr. referencie, skúsenosti, dosiahnuté výsledky a ďalšie, využívať formu súťaží návrhov,
  • pri navrhovaní a realizovaní verejných priestorov a priestranstiev klásť vysoké nároky na estetickú úroveň využívaných prvkov, mobiliáru, zelene, stavieb a ďalších, vzhľadom na skutočnosť, že každodenný kontakt s estetickými prvkami v hodnotnom prostredí môže pozitívne ovplyvňovať psychiku človeka a podporovať jeho kultúrne a spoločenské prejavy,
  • pri realizácii úprav verejných priestorov a priestranstiev dôsledne rešpektovať navrhnuté a odsúhlasené projektové riešenia, vrátane dodržiavania kvality navrhnutých a realizovaných prvkov a materiálov – v žiadnom prípade nepripúšťať zmeny navrhnutých projektových riešení smerujúce k znižovaniu kvality použitých prvkov a materiálov,
  • hľadať, vytvárať a rozvíjať vhodné možnosti a podmienky pre spoluprácu mestských a obecných samospráv s investormi a developermi, ktorí pri realizovaní svojich vlastných investičných zámerov majú záujem zvýšiť kvalitu existujúceho nadväzujúceho alebo susediaceho verejného priestoru, resp. prispieť k vytvoreniu nového verejného priestranstva,
  • čeliť extenzívnemu rozrastaniu ľudských sídiel do voľnej krajiny, najmä prostredníctvom obmedzovania neopodstatnenej a neodôvodnenej výstavby rodinných domov v neurbanizovanej krajine,
  • pri regenerácii sídiel a revitalizácii krajiny treba klásť zvýšený dôraz na zlepšenie využívania dažďových vôd v krajine, vrátane zvyšovania podielu vegetačného krytu, čo môže mať významne pozitívny vplyv na obnovu klimatických a ekosystémových funkcií krajiny,
  • v mestách i v dedinách treba navrhovať a realizovať opatrenia, ktoré budú podporovať adaptabilitu územia na klimatické zmeny, zvyšovať podiel zelene v území, treba aj centralizovať plochy s pokryvnosťou korunami stromov nad 60 % plochy územia.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu