InformacieSKA.sk

Architektonické dielo vytvorené v pracovnom pomere

Oľga Kopšová 26.06.2014PoradňaPridať komentár
Architektonické dielo vytvorené v pracovnom pomere

JUDr. Oľga Kopšová, ilustračné foto: Martina Jakušová

Autorské diela veľmi často vznikajú v súvislosti s plnením pracovných úloh. Týka sa to tvorby autorských diel, ako sú počítačové programy, činnosť výskumných pracovníkov, tiež aj tvorby autorských diel autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov, ktorí podľa § 14 b zákona č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov môžu byť v pracovnom pomere. Títo autori často majú povinnosť ako zamestnanci vytvárať autorské diela priamo zakotvenú v pracovnej zmluve. Tieto súvislosti poukazujú na potrebu riešiť vzťah medzi normami, ktoré upravujú práva viažuce sa k autorskému dielu a normami pracovného práva, osobitne Zákonníka práce.

Pracovné zaradenie tvorivého zamestnanca, používanie zariadenia, techniky a materiálov zamestnávateľa a prístup k informáciám sú spravidla základným predpokladom úspešnej tvorivej činnosti. V praxi teda dochádza k určitému stretu právnych vzťahov. Vytvorené autorské dielo je na jednej strane výsledkom práce na základe pracovnoprávneho vzťahu a na druhej strane je predmetom autorskoprávnej ochrany.

Právne predpisy s takýmito vzťahmi počítajú a osobitne aj upravujú jednak práva a povinnosti zamestnanca a tvorivého pracovníka a aj práva a povinnosti zamestnávateľa. Treba vychádzať z toho, že použitie autorského diela pre vlastné potreby zamestnávateľa bolo tiež dôvodom, prečo s autorom pracovnú zmluvu uzavrel.

Autorský zákon túto problematiku rieši v § 50 ako zamestnanecké dielo. Výlučné právo autora diela, ktoré vytvoril v pracovnom pomere, je obmedzené. Ak zmluva neurčuje inak, autor je pôvodným nositeľom práva použiť diela, ktoré boli vytvorené zamestnancom na plnenie jeho povinnosti a pod vedením zamestnávateľa. Zo zákona však vyplýva, že právo dielo použiť sa považuje za prevedené na zamestnávateľa v rozsahu nevyhnutnom pre bežné aktivity zamestnávateľa. Toto právo zamestnávateľa vychádza zo skutočnosti, že sám sa na vzniku diela podieľal vytvorením hmotných, organizačných, informačných a iných predpokladov. Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu má právo vykonávať vo svojom mene a na svoj účet zamestnávateľ, ak nebolo dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora s výnimkou, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej organizačnej zložky podniku.

Právo výkonu majetkových práv zamestnávateľa zanikne v prípade zániku alebo smrti zamestnávateľa, ak nemá právneho zástupcu, a majetkové práva k zamestnaneckému dielu sa vrátia naspäť autorovi. Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil súhlas na zverejnenie tohto diela a aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod svojim menom, ak nebolo dohodnuté inak. Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu. Už pri uzavieraní pracovnej zmluvy musí byť zamestnanec o takomto práve zamestnávateľa uzrozumený. V tejto súvislosti treba upozorniť, že pracovná zmluva by mala byť v týchto otázkach dostatočne zreteľná, aby sa predišlo prípadným sporom. Nezanedbateľná v tejto súvislosti je aj pracovná náplň, ktorá by mala byť dostatočne jasná a mala by obsahovať konkrétne vymedzené pracovné povinnosti zamestnanca (napr. katalógy pracovných činností). Z dikcie zákona vyplýva, že zamestnávateľ má pri vlastnej činnosti na plnenie úloh patriacich do predmetu jeho činnosti právo použiť vedecké, architektonické alebo umelecké dielo vytvorené jeho zamestnancom na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru bez ďalšieho privolenia autora − zamestnanca.

Tu však treba zdôrazniť, že zákon ponecháva možnosť osobitnej úpravy týchto vzájomných práv zamestnanca a zamestnávateľa v zmluve. Zmluva však musí rešpektovať kogentné ustanovenia § 50 autorského zákona. Toto ustanovenie zákona dáva možnosť upraviť túto problematiku inak, pričom nie je podstatné, či pôjde o zmluvu pracovnú alebo inú zmluvu podľa autorského zákona, napr. zmluvu o vytvorení diela či zmluvu o použití diela, prípadne iný typ zmluvy. Takáto dikcia zákona umožňuje uzavierať popri pracovnej zmluve aj inú zmluvu, ktorou sa vzájomné vzťahy autora (zamestnanca) a zamestnávateľa vyriešia v závislosti od charakteru pracovnej činnosti alebo pracovného zaradenia.

Vzťah medzi autorom (zamestnancom) a zamestnávateľom upravuje zákon tak, že autorské dielo ako výsledok práce zamestnanca je predmetom súbežných dvoch právnych vzťahov, a to pracovnoprávneho a autorskoprávneho. Avšak okrem uvedených osobnomajetkových práv zostávajú autorom, tvoriacim v pracovnom pomere, ďalšie autorské práva, a to osobné aj majetkové.

Pokiaľ ide o právo na autorskú odmenu, dohoda o jej výške je ponechaná na dohodu strán v rámci pracovnej zmluvy, pričom často sa v pracovných zmluvách dojednáva vo forme mesačnej mzdy. V takom prípade je potom mzda autorskou odmenou za použitie diela a na ďalšiu odmenu z tohto titulu autor nárok nemá.

Literatúra

  1. Telc, I. − Tůma P.: Přehled práva duševního vlastnictví. Vydalo Doplněk Brno, 2006.
  2. Vojčík, P.: Tvorba nehmotných statkov v pracovnom pomere. Duševné vlastníctvo, 2/97.
    1. Zákon č. 618/2003 Zb. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)
  1. SKAU audit 2013-2.pdf Audit SKA 2013 (61 KB)

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu