InformacieSKA.sk

Hlavná architektka Kodane Tina Saaby: Naším cieľom je mesto plné ľudí

Martina Jakušová07.05.2014AktualityPridať komentár
Hlavná architektka Kodane Tina Saaby: Naším cieľom je mesto plné ľudí

Jedným z najvzácnejších hostí konferencie Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe, ktorú v apríli 2014 organizovalo v Bratislave vydavateľstvo Eurostav a ktorej partnerom bola aj Slovenská komora architektov, bola hlavná architektka Kodane Tina Saaby. Táto šarmantná dánska architektka pri všetkých témach a pri každom z predstavovaných projektov napokon zaviedla reč na to najpodstatnejšie - na to, že dobré mesto nie sú len premyslené územné plány ani kvalitné budovy budovy: mesto sú štastní ľudia.

Tina Saaby je hlavnou architektkou Kodane od septembra 2010. V roku 1997 ukončila štúdium architektúry na Kráľovskej dánskej akadémii výtvarných umení, neskôr bola viceprezidentkou Asociácie dánskych architektov. Má 16-ročné skúsenosti ako vedúca architektka a partnerka v ateliéri Witraz Architects. Je členkou organizácie Mesto 2025 založenej dánskym Ministerstvom bývania, mestských a vidieckych záležitostí. Je tiež predsedníčkou Poradného výboru zamestnávateľov na Kráľovskej akadémii umení.

rozhovorAko sa Vám páči Bratislava a čo má Kodaň s Bratislavou spoločné?

Prišla som len včera a nemala som možnosť si Bratislavu prejsť, ale predpokladám, že ako hlavné mesto európskej krajiny máte s Kodaňou mnoho spoločného. Kodaň je o niečo väčšia ako Bratislava a stále sa dynamicky rozvíja. Podobne ako s tým zápasia aj iné mestá, aj do Kodane prichádza natrvalo či aspoň za prácou množstvo ľudí z okolia. Každý mesiac v Kodani pribudne 1000 obyvateľov a do roku 2025 pribudne v meste pravdepodobne 100-tisíc obyvateľov, z toho dve tretiny budú ľudia prisťahovaní do mesta a tretina tí, ktorí sa už v Kodani narodili. To indikuje, že mesto ponúka svojim obyvateľom kvalitu života.

Čo robí Kodaň pre to, aby dokázala uspieť v konkurencii európskych miest?

Snažíme o trvalo udržateľný rozvoj a o vhodné smerovanie investícií. Pracujeme vo viacerých úrovniach: v mierke celej aglomerácie pri tvorbe dlhodobých stratégií, v strednej mierke pri tvorbe cielených územných plánov až po malú mierku zahŕňajúcu konkrétne projekty, koncepty a lokálne iniciatívy. Predpokladom úspechu je prepojenie týchto troch úrovní budovania mesta. Práca na týchto úrovniach budovania mestskej štruktúry nie je len úlohou odborníkov, ale aj samotných politikov. Tí sa na odborníkov a ich znalosti a názory, samozrejme, môžu a musia spoľahnúť, no konečné rozhodnutia a aj zodpovednosť za ne sú úlohou politikov - ako sa má mesto rozvíjať, aké stratégie sledovať, čo sú priority mesta a podobne.

Aké sú strategické ciele pri rozvoji Kodane?

Do roku 2025 sa chceme stať prvým mestom s nulovou produkciou CO2. Už v roku 2011 sa nám podarilo znížiť produkciu CO2 na 21 % v porovnaní s rokom 2005 a sme presvedčení, že sa nám táto úloha podarí. Na jej splnenie politici pred pár rokmi prijali akčný plán zahŕňajúci štyri základné oblasti: zvýšenie produkcie energie, zníženie spotreby energie, udržateľnú mobilitu a účinnú správu mesta.

Kodaň je známa preferenciou bicyklovej dopravy. Chodíte do práce na bicykli?

Áno, aj všetci moji kolegovia. Samosprávu mesta tvorí 2200 ľudí a žiaden z nich až na výnimky zo zdravotných dôvodov nemá právo používať počas práce auto. Pracovníci mesta musia byť pre obyvateľov sami príkladom, ako žiť v meste. Preto máme všade vybudované priestory na odkladanie bicyklova ich požičovne, k dispozícii máme aj elektromobily, prípadne využijeme verejnú dopravu. Dnes už chodí denne do práce alebo do školy na bicykli 55 % obyvateľov mesta a tento trend sa zvyšuje. Tento podiel sa snažíme všetkými podpornými prostriedkami a opatreniami zvýšiť na maximum, rovnako sa usilujeme o to, aby bicykle a udržateľné formy dopravy využívali aj ľudia, ktorí do Kodane dochádzajú alebo sú v nej na krátkodobom pobyte. Keď sme robili prieskum, prečo Kodančania chodia po meste bicyklom, odpovedali, že je to rýchle a jednoduché. To bolo pre nás impulzom dobudovať skratky a jednoduché prepojenia medzi cyklotrasami, aby sme tento faktor, ktorý obyvateľov podporuje vo využívaní bicyklov, ešte viac podporili. Dnes tvorí 75 % všetkých ciest vrámci mesta pešia, bicyklová alebo verejná doprava. Mnoho obyvateľov sa rozhodlo auto vôbec nevlastniť, a tak cítime veľkú zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť cyklodopravy v meste - napríklad v zime sa čistia cyklochodníky a chodníky pre peších ako prvé už v noci, aby obyvatelia mohli ráno bezpečne prísť s deťmi do školy a do práce.

Ďalším benefitom cyklistickej a pešej dopravy je oživenie mesta - cyklista a chodec je súčasťou mesta, kedykoľvek zastaví, posedí si na lavičke či podebatuje so známymi.

rozhovorKeď hovoríte o oživení mesta, je známe, že Kodaň realizuje koncept rozvoja s jasne určenými prioritami: Mestský život pred priestorom, mestský priestor pred budovami, ktorý v roku 2013 prebrala pre rozvoj svojich miest aj švédska vláda.

Chceme dosiahnuť, aby ľudia trávili viac času vonku, v meste, aby sa prechádzali a užívali si verejné priestory. Preto sme vypracovali viacero podporných programov. Napríklad sprístupňujeme pre verejný život všetky dostupné územia zelene, napríklad dvory a vnútrobloky. Táto stratégia sa realizuje na základe vopred určených pravidiel pri zachovaní princípov demokracie. Vlastníkmi takýchto území býva viac než jeden majiteľ, z priestorov sú vylúčené automobily, spevnené povrchy sa menia na zelené alebo také, ktoré prepúšťajú dažďovú vodu a kladieme tu dôraz na vodný manažment v území. Ďalším z projektov na podporu kvality prostredia sú lokálne projekty založené na zainteresovaní obyvateľov a aktivity miestnych komunít. Tieto projekty sú zo začiatku finančne podporené z verejných zdrojov a sú spolufinancované z fondov, z príspevkov obyvateľov a podnikateľských subjektov pôsobiacich v území. S týmto súvisí aj koncept podpory podnikania v mieste svojho bydliska a podpora malého podnikania.

V Bratislave sa spracováva Adaptačná stratégia na prispôsobenie sa zmenám klímy, podobnú stratégiu prijala a realizuje Kodaň.

Pôvodne neboli politici k tejto stratégii naklonení, no v roku 2011 Kodaň postihli veľké dažde, a to ich presvedčilo. Najprv sme analyzovali dnešné a aj očakávané zmeny klímy a jej dopady na život v meste. Pre Kodaň sú najväčšou výzvou návalové dažde a záplavy pri zvýšenej hladine mora. Pritom voda je v meste vzácny zdroj a mestotvorný fenomén - netreba ju z mesta čo najkratšou cestou odviesť, ale ju čo najrozumnejšie v meste využiť.

Aké zaujímavé projekty sa v Kodani pripravujú?

V roku 2011 mesto vypísalo súťaž pre architektov pod 40 rokov na riešenie mestskej štvrte Saint Kjeld’s Kvarter, ktorú vyhrali architekti Flemming Rafn Thomsen a Ole Schrøder. Miesto novej urbanistickej štruktúry navrhli redizajn tej existujúcej tak, aby dosiahli schopnosť prispôsobiť sa zmenám klímy - napríklad aj zadržiavaním zrážkovej vody v území a jej efektívny manažment vo verejných priestoroch. Pôvodne predimenzované ulice sa menia v prospech udržateľnej mobility a zelene. Celý koncept je navrhnutý tak, aby ľuďom poskytol komplexný a príjemný životný priestor ľudskej mierky, z ktorého budú čo najmenej musieť odchádzať za niečím, čo by im to chýbalo – či už z hľadiska ponúkaných funkcií, hierarchie a charakteru urbánnych priestorov, dostatku zelene a prírodných fenoménov. Keď mesto ponúkne kvalitné možnosti užívať si život vonku, ľudia to ocenia, priestory sa zaplnia a ožijú - a to je cieľ našej snahy.

pristavĎalším projektom, ktorý u nás vzniká, je revitalizácia Severného prístavu, kde má na ploche 3500 m2 vzniknúť priestor pre bývanie 40-tisíc ľudí a rovnaké množstvo pracovných miest. Projekt chce ponúknuť kompaktné a pritom diverzifikované priestory so všetkými atribútmi udržateľného mesta, s preferenciou pešej a cyklistickej dopravy a s priamym kontaktom s vodou v čo možno najväčšom rozsahu. Mesto realizovalo opatrenia na zlepšenie kvality vody a tak sa dá v tejto lokalite zaplávať si bez najmenších obáv o jej čistotu. Priamo z bytov a z kancelárií má byť umožnený prístup k vode a aby sa vytvorila demokratická sieť verejných priestorov, všetky plochy kontaktu s vodou a nábrežia sú verejne dostupné. Voda sa využíva aj na chladenie budov. Byty a pracovné miesta dopĺňajú služby a kultúra - to, že je tento koncept schopný rozvoja, dokazuje aj záujem investorov.

Ďalej môžeme spomenúť aj menšie projekty lokálneho významu, ako škola v Ørestade alebo udržateľná spaľovňa komunálneho odpadu s využitím odpadového tepla od držiteľa Pritzkerovej ceny, architekta Bjarkeho Ingelsa. Na skosených strechách spaľovne majú vzniknúť lyžiarske svahy, aj keď o tomto zámere sa stále ešte diskutuje. V každom prípade táto myšlienka vznikla ako hľadanie spôsobu, ako vrátiť "dlh" spaľovne komunálneho odpadu aj s environmentálnou záťažou, ktorú predstavuje, v prospech zlepšenia životného prostredia v meste.

Zaujímavým zrealizovaným projektom, ktorý dokazuje, že sa dá negatívna emócia spojená s daným miestom napraviť, je tančiareň, ktorá vznikla v revitalizovaných priestoroch bývalej márnice. Aj keď ľudia mali spočiatku zábrany ísť sa zabaviť na miesto, kde v minulosti nachvíľu spočinul ich nebohý predok, pozitívna emócia tanca a dobrá architektúra túto spomienku dokážu prekryť a pozitívne zmeniť zažité vnímanie tohto priestoru.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu