InformacieSKA.sk

Fakultná nemocnica s poliklinikou Rázsochy: systém v zdravotníctve a jeho následky

Eva Ondrušková07.05.2014NázorPridať komentár
Fakultná nemocnica s poliklinikou Rázsochy: systém v zdravotníctve a jeho následky

Rozostavaný areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou Rázsochy v Bratislave, foto: M. Jakušová

 

Výstavba alebo modernizácia nemocníc a zdravotníckych zariadení v dnešných časoch, kedy zdravotníctvo ako celok pre nedostatok peňazí kríva, stojí alebo napreduje len veľmi pomaly. Napriek žalostnému nedostatku financií si akoby môžeme dovoliť, aby rozostavaný areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Rázsochy v Bratislave dlhé desaťročia chátral. Dostavba nemocnice na Rázsochách je už dlho predmetom vášnivých diskusií a má svojich zástancov aj odporcov. V roku 2010 sa téma dostavby FNsP Rázsochy stala opäť aktuálna po tom, čo vtedajšia vláda SR Roberta Fica zobrala na vedomie výsledky auditov, ktoré odporúčajú, aby sa zdravotnícke zariadenie dostavalo. Dnes stále nie je zrejmé, aký osud túto stavbu stihne. Pozrime sa bližšie na všetky pre aj proti.

Zdravotnícke noviny z februára 2010 v článku Snaha o vdýchnutie 21. storočia uverejnili názory vybraných odborníkov na už historicky pripravovanú stavbu Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Rázsochy v Bratislave. Za Slovenskú komoru architektov som bola doporučená redakcii Zdravotníckych novín prezentovať odborný názor podložený dlhoročnou praxou v odbore projektovania a výstavby zdravotníckych zariadení.Prekvapujúci bol názor člena Výboru NR SR pre zdravotníctvo z SDKÚ-DS, Viliama Novotného: „Obávame sa, že sa tu pripravuje ďalší veľký obchod so zdravím pre firmy blízke vládnej koalície, ktorý zaplatia všetci občania v najbližších 20 až 30 rokoch. Navrhujeme preto, aby sa postavilo osem nemocníc vo všetkých regiónoch Slovenska.“

Nemocnica na Rázsochách je plánovaná ako univerzitné zdravotnícke zariadenie s teoretickými ústavmi, so špičkovými odborníkmi zapojenými do celosvetových zdravotníckych programov, vybavené najnovšou účinnou prístrojovou technikou, s výučbou nových odborníkov a so spoluprácou so zahraničnými expertmi z oblasti medicíny. Výučba lekárov v hlavnom meste je spojená s chronickým nedostatkom a havarijným stavom značne decentralizovaných výučbových priestorov. Univerzitné mesto ako komplexný a v dlhodobo plánovaný zdravotnícky zámer s celoslovenskou pôsobnosťou má byť riadený, koordinovaný, financovaný a pripravovaný centrálne. Keďže ide o zariadenie navrhnuté v súlade s celosvetovým trendom zdravotníckeho systému, je zarážajúce podozrievanie, že sa vnášajú do „pripravovanej stavby obchody so zdravím pre firmy blízke vládnej koalícii“. Z neprimerane dlhého rozhodovania a zo súperenia medzi politickými stranami vznikajú len národohospodárske straty. Zoberme si príklad z Nemecka, ktorým sa darí realizovať preverené správne rozhodnutia bez pripustenia nekonštruktívnej polemiky a zbytočných prieťahov.

O rozostavanej stavbe na Rázsochách sa diskutuje v odborných aj neodborných kruhoch, stala sa celospoločenským problémom. Pred tým, než som sa rozhodla na základe zhodnotenia urbanistických, technických, ekonomických a celospoločenských ukazovateľov dospieť k objektívnemu záveru, zúčastnila som sa rokovaní s Ministerstvom zdravotníctva, s generálnym projektantom rozostavanej univerzitnej nemocnice na Rázsochách zo Zdravoprojektu Bratislava, s obstarávateľom FNsP Stavoinvestou Bratislava aj s niektorými súkromnými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení. Poznám všetky rôzne názory a argumentácie, publikované v masmediách. Záver je jednoznačný: realizácia univerzitnej nemocnice s teoretickými ústavmi a zhodnotenie rozostavanej stavby FNsP na Rázsochách je nutnosťou.

Dnes je opäť nevyhnutné rozobrať ekonomickú efektívnosť každej nemocnice – úmernosť a rozsah jednotlivých oddelení a zložiek, úmernosť rozsahu technologického zariadenia, flexibilitu pôdorysného riešenia, racionálne využitie energie s dodržaním tepelnotechnických noriem s optimálnym percentuálnym riešením komunikačných plôch. Nemenej dôležité sú urbanistické ukazovatele – dostatočná plocha areálu, pomer zelene k zastavanej ploche, hlučnosť prostredia, diferencovaný dopravný systém s dostatočnou plochou parkovísk. Zanedbať sa nesmú ani humanistické aspekty – vplyv na pohodu a psychiku pacienta a životné prostredie. Analýza prevádzkových nákladov je vždy vysoko aktuálna, finančné výkazy musia umožniť sledovať náklady na prevádzku. Aj preto je bez komplexnej analýzy názor „postaviť osem nových nemocníc vo všetkých regiónoch Slovenska“zavádzajúci.

Trhovej ekonomike sa nevyhneme, ale nie na úkor sociálno-demokratického štátu, ktorý má mať jasné pravidlá a zákony v zdravotníckom systéme. Nemocnica v regióne nenahradí univerzitné mesto s lekárskou fakultou a fakultnou nemocnicou, ktorej potreba sa v rôznych spoločensko-ekonomických podmienkach plánuje už od roku 1905. Od tohto roku sa na základe medzinárodných súťažných návrhov vyberali rôzne lokality v Bratislave. Napríklad v roku 1941 vybrala komisia na univerzitné mesto návrh talianskych architektov na brehu Dunaja.

Naše zdravotníctvo v neľahkom v novom ekonomickom systéme po roku 1989 v trhovej ekonomike odbočilo od konštruktívneho centrálneho riadenia, o ktoré sa usiluje prosperujúci zdravotnícky systém napríklad v škandinávskych krajinách. V rozhovore pre Zdravotnícke noviny z 9. januára 2014 prezident komory lekárov M. Kollár povedal: „Traduje sa, že zásadný krok k niečomu spravil minister Zajac, ale on len odštartoval divokú privatizáciu a jeho plody, ako sú zisky poisťovní či zadlžovanie nemocníc, žneme dodnes.“ Spoločnosť zaujíma zdravotníctvo, lebo sa ho priamo dotýka. Eviduje finančnú stratovosť štátnych zdravotníckych zariadení aj prosperitu tých súkromných. Aj keď sa hovorí, že z cudzieho krv netečie, dôležitá je štatistika a bilancia strát štátnych finančných prostriedkov.

Vytratili sa základy koncepcie s plánom siete zdravotníckych zariadení zodpovedajúcej problémom príslušných celkov, spádových území, demografickému i zdravotnému stavu obyvateľstva, regionálnemu usporiadaniu zdravotníckych zariadení s pasportizáciou možností modernizácie a rozvoja pre kraje, okresy, až na jednotlivé nemocničné areály a ostatné zdravotnícke zariadenia. Toto nie je vízia, takto vyzeral a fungoval prosperujúci zdravotnícky systém riadený Ministerstvom zdravotníctva SR pred rokom 1989, vykonávaný jeho odbornou projektovou organizáciou pre zdravotnícke a kúpeľné stavby – Zdravoprojektom Bratislava. Obdobie pred rokom 1989 nie je doba temna. Hodnoty sa poprieť nedajú. V tom období boli v súlade s celosvetovým trendom priebežnej modernizácie nemocníc na základe východzích kritérií zmodernizované a dostavané všetky areály okresných nemocníc, zrealizovali sa zdravotné strediská so základnou diagnostikou na sídliskách a v strediskových obciach, nové špecializované ústavy a zdravotnícke zariadenia, nehovoriac o kúpeľných centrách. V programe seminárov UIA, ktorých som sa zúčastnila v Prahe alebo v Helsinkách, sa okrem dostavby a modernizácie diskutovalo napríklad o výhodách a nevýhodách pavilónovej nemocnice, pričom viac výhod sa konštatovalo pre pavilónovú nemocnicu. Od roku 1989 sú dodnes nedokončené rozostavané stavby, napríklad spomínaná FNsP na Rázsochách či pavilóny v zdravotníckych areáloch v Rimavskej Sobote v Žiari nad Hronom...

Rýchly svetový rozvoj vedy a techniky v zdravotníctve s nadväznosťou na celosvetové zdravotnícke programy trvalo predbieha ekonomické možnosti štátu. Vyťaženosť prístrojovej techniky z hľadiska malého spádového územia Slovenska je nutné koordinovať, aby nevznikali finančné straty pri nákupe drahej zdravotníckej prístrojovej techniky. Tieto straty sú celospoločenské, nedotýkajú sa len finančných strát a nedostatkov v prevádzkovaní príslušného zdravotníckeho zariadenia. Stáva sa pravdou, že zdravotníctvo je najlukratívnejší biznis? Pri projektovaní Národného onkologického ústavu (NOÚ) v Bratislave sa pri výbere nákladnej zdravotníckej prístrojovej techniky práve pre malé spádové územie Slovenska dokonca uvažovalo situovať spoločnú finančne nákladnú pozitrónovú kameru a neutrónovú terapiu, veľmi dôležitú pre onkologické ochorenia vo Viedni.

Európska únia kritizuje Slovensko pre zlé hospodárenie v zdravotníctve. Značné jednorazové finančné straty a následné straty z neekonomického prevádzkovania a vyvolaných investícií vznikajú z nesprávnych a rôznymi smermi ovplyvňovaných rozhodnutí.Zdravotníctvo riadia neodborníci a už ani nie politici, ale niekto v úzadí, kto riadi politikov.“ Tieto slová prezidenta komory lekárov potvrdzujú aj nasledovné príklady.

Lokalita Rázsochy bola na výstavbu FNsP s teoretickými ústavmi Lekárskej fakulty Univerzity Komenského určená v celoštátnej súťaži už v roku 1970. Do tekto lokality bol už objemovo naprojektovaný aj Ústav klinickej onkológie a neskôr aj Slovenský ústav srdcových chorôb, a tak sa mal stať tento 59-hektárový pozemok na Rázsochách lemovaný zeleným masívom Karpát s dobrým dopravným systémom zdravotníckym areálom najvyšším špecializovaným vybavením pre celé Slovensko, a kapacitne mal slúžiť hlavne pre Západoslovenský kraj. Z výstavby tohto univerzitného mesta zostalo len torzo rozostavanej FNsP zahájenej v roku 1987. Vedie sa nekonštruktívna polemika. Každému je jasné, že vývoj a potreby medicíny sa od čias, keď sa Rázsochy projektovali, výrazne posunuli hlavne v prístrojovej technike a spôsobe liečby. Dnes už dávno mal byť odsúhlasený záväzný lokalitný program pre investičný zámer vypracovaný uznávanými odborníkmi a technikmi, s ekonomickým vyhodnotením pre stanovenie finančných nákladov na dostavbu zdevastovaného areálu.

Realizácia stavby Ústavu klinickej onkológie bola začatá v novembri 1989, v júli 1991 bola vydaná sistácia a výstavba bola zastavená v marci 1992 v 40 % rozostavanosti. Dlhoročne pripravovaná rozostavaná stavba plánovaná vládnym uznesením schváleného onkologického programu v Bratislave na Kramároch bola preprojektovaná a prestavaná na dnešný Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Ekonomicky bolo vyčíslené, že za tie isté peniaze Slovensko mohlo mať dve vrcholové centrá pre kardiovaskulárne a onkologické ochorenia v zdravotníckom areáli na Kramároch - NÚSCH z bývalého Štátneho sanatória a dostavané Národné onkologické centrum v pôvodnej koncepcii. Objektívne sa cení, že Slovensko tu má centralizované funkčné progresívne centrum pre liečbu a diagnózu srdcových a cievnych chorôb dospelých pacientov, ktoré bude podľa uznesenia vlády dobudované Pavilónom detského kardiocentra na základe už vypracovanej a odsúhlasenej projektovej dokumentácie. Slovensku ale stále chýba centralizovaný komplexný vysokoodborný onkologický ústav s nukleárnou medicínou, s cyklotrónovým pracoviskom, s pozitrónovou kamerou, neutrónovou terapiou, ktorý by bol určený na prevenciu, diagnostiku a liečbu nádorových ochorení, so schváleným kontraktom na dodávku prístrojovej techniky od francúzskej firmy INTER „G“ so splátkou akreditívu. Zdravotnícke zariadenie na Heydukovej bolo vrátené cirkvi.

Zostáva tu však stále aktuálna história ekonomických strát, ktoré sú navýšené zmenou lokality, dlhou inžinierskou a projektovou činnosťou (15 rokov v prípade ÚKO), ako aj neadekvátne dlhým rozhodovacím a schvaľovacím procesom. Ako je možné, že pri ÚKO na Kramároch Ministerstvo zdravotníctva nezamietlo nápad dočasného riaditeľa NOÚ, neovereného a neznámeho Š. Korca, ktorý prišiel z USA, a prijalo jeho ponuku z rozostavanej stavby ÚKO vybudovať NÚSCH? Ponuky sa chytila belgická strana, ktorá vyhrala v súťaži výstavbu NÚSCH na Rázsochách. Dlhá anabáza boja za záchranu ÚKO odborníkmi, masmédiami a v konečnej fáze aj Ministerstvom zdravotníctva SR bola ukončená nakoniec vynúteným neekonomickým politickým rozhodnutím v neprospech stavby Národného onkologického ústavu.

V roku 2011 som bola vedením Nemocnice sv. Michala v Bratislave a nemocnice Ministerstva obrany (NMO) v Bratislave poverená vypracovať odborný posudok Vyhodnotenie výhod a nevýhod areálu NMO na Cintorínskej ulici a areálu NMO Cesta na Červený most. Areály boli hodnotené na základe týchto kritérií:

  • poloha areálu − urbanistické riešenie,
  • stavebnotechnický stav objektov,
  • zabezpečenie kvality poskytovanej zdravotníckej starostlivosti,
  • možnosti dostavby a modernizácie,
  • ekonomické vyhodnotenie, ekonomika a efektivita vynaložených finančných prostriedkov.

Areál NMO v centre mesta na Cintorínskej ulici po vypracovaní projektu novej nemocnice:

  • plocha areálu 10 700 m2
  • podlažná plocha existujúca 6 778 m,2 navrhovaná=22 690m2
  • nevýhody: nedostatočná plocha na danú kapacitu komplexnej nemocnice s poliklinikou, pri dodržaní noriem na zastavanosť, parkovú zeleň, nevyhovujúca doprava, nákladné podzemné parkoviská, nedostatočná kapacita polikliniky
  • celkové náklady stavby s DPH 60 600 000 eur, prevzaté z projektovej dokumentácie z roku 2009 výstavby nového objektu

Areál NMO, Cesta na Červený most

  • Plocha areálu 91 049 m2
  • podlažná plocha existujúca 32 978 m2
  • Výhody: dostatočná vývoja schopná plocha pre modernizáciu, dostavbu a špeciálne požiadavky MV SR a MO SR. Nachádza sa na hranici lesoparku. Bohatá parková zeleň, pohoda psychika pacienta, blízkosť FN, NÚSCH,NOÚ na Kramároch, dobrý dopravný systém, dostatočné parkoviská.
  • Celkové aproximatívne náklady I. etapy s DPH 23 900 000 Eur (stanovené podľa Odborného posudku technického stavu objektov NMO metodikou stavebných opráv s nákladmi, sumarizáciou nákladov na zdravotnícku technológiu, modernizáciu pavilónov a infraštruktúru).

Modernizácia a dostavba tohto areálu pavilónovej nemocnice na Patrónke nebola prerušená, hlavne do roku 1991. Hodnota areálu je vyčíslená v Znaleckom posudku č. 278/2009.

V celkovom hodnotení napriek výhodám NMO na Cintorínskej, ako je ekonomickejšie prevádzkovanie centralizovaných komplementárnych zariadení a ekonomickejšia infraštruktúra, najvýhodnejšie vychádzala alternatíva Nemocnica s poliklinikou Sv. Michala na Ceste na Červený most s poliklinikou na Cintorínskej ulici.

Týždenník o ekonomike a podnikaní Trend z februára 2013 uverejnil článok „Kto postráži strážcov. Štát sľúbil, že uniformovaní si peniaze na novú nemocnicu nájdu. Zámer nevyšiel“. V článku sú informácie o odpredaji majetku areálu Nemocnice Sv. Michala pri Červenom moste. V nepredanom areáli rezort zdravotníctva videl potenciálny priestor, kde by mohla byť FNsP ako náhrada za rozostavané Rázsochy. Areál je zastavaný, nachádza sa v ňom 24 objektov pavilónovej nemocnice. Plocha areálu je nedostatočná aj z dôvodu plánovanej výstavby teoretických ústavov, s ktorými sa neplánovalo ani v areáli neďalekej Slovenskej akadémie vied na Patrónke. Okrajová zelená plocha sa nedá použiť pre výstavbu. Je čiastočnou hlukovou clonou od susediaceho železničného mosta a výpadovky.

Univerzitné mesto na Rázsochách: Fakultná nemocnica s poliklinikou s teoretickými ústavmi

Pred dokumentáciou stavebného zámeru verejnej práce je nutné vypracovať alternatívne štúdie na základe lokalitného programu. Lokalitný program je veľmi dôležitý, musí byť zostavený skúsenými odborníkmi, ktorých vyberie riadiaci orgán, v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva. Po výstavbe nemôže dochádzať k polemike a kritike dokončenej stavby kvôli jej prevádzkovaniu, stavebno-technickému riešeniu či ekonómii. Vzhľadom na rýchly vývoj v zdravotníctve je dôležitá schopnosť rozvoja stavby a podmienky na modernizáciu. Areál musí byť plošne dostatočne veľký a mať nekolízny dobrý dopravný systém, byť v nehlučnej lokalite s dostatočnými plochami zelene, aby vyhovoval schváleným predpisom a normám pre tento druh zdravotníckeho zariadenia.

Ako preukázal audit rakúskych odborníkov objednaný Ministerstvom zdravotníctva, rozostavaná FNsP na Rázsochách je vhodná na dokončenie. Územie Rázsoch určené pre zdravotnícku výstavbu v schválenom územnom pláne mesta spĺňa všetky urbanistické ukazovatele. Vyvlastnená plocha s výmerou 16,5 hektérov je dostatočná pre výstavbu FNsP aj pre výstavbu teoretických ústavov. Plochu je v budúcnosti možné rozšíriť plánovaným vyvlastneným susediacich pozemkov. Celková výmera lokality lemovanej zeleným masívom Malých Karpát je 59 hektárov.

Železobetónový veľkorozponový bezprievlakový skelet je vhodný po stavebnej aj prevádzkovej stránke. Zrealizovaná hrubá stavba je optimálnym kompromisom medzi monoblokovým a pavilónovým riešením. Priestory v hmotovej skladbe skeletu sú voľné a variabilné na dispozičné riešenie jednotlivých zložiek nemocnice v súlade s kritériami súčasného svetového progresu a systému prevádzkovania nemocníc. Názor, že stavba je zastaralá a 30 rokov starý projekt nezodpovedá kritériám zdravotníckeho programu v 21. storočí, je nepravdivý. Lôžkové bloky a poliklinika sú z hľadiska dobudovania bezproblémové. Objekt širších a užších komplementov si vyžiada dostavbu nového objektu. Vybudovaný skelet energetického centra vrátane technických suterénov je po úprave lokalitného programu variabilný a vhodný. Pristávacia plocha rýchlej zdravotnej pomoci je postavená.

V plnej miere je využiteľný vybudovaný skelet s úžitkovou plochou 150 000 m2 vrátane technického suterénu, čo predstavuje približne 500 000 m3 obostavaného priestoru s finančným nákladom 25 mil. eur.

Z analýzy vyplýva, že najvhodnejším ekonomickým riešením je rozostavanú FNsP s teoretickými ústavmi na Rázsochách etapovite dostavať ako budúce univerzitné mesto s možnosťou ďalšieho rozvoja a modernizácie. Centralizovaný komplex fakultnej nemocnice a lekárskej fakulty poskytne výhody sústredenia a medzinárodnej spolupráce špičkových odborníkov v odbore medicíny, vedecko-výskumných expertov a drahej prístrojovej techniky pre spádové územie, ale aj pre celé Slovensko.

Správne rozhodnutie vlády bez vplyvu momentálnej ekonomickej situácie a nedostatku štátnych finančných prostriedkov je veľmi dôležité.

Ing. arch. Eva Ondrušková je autorizovaná architektka a autorizovaná krajinná architektka SKA. Dlhoročne sa venuje projektovaniu zdravotníckych stavieb, pôsobila ako hlavná projektantka v Zdravoprojekte Bratislava. Je autorkou Ústavu klinickej onkológie, spoluautorkou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave na Kramároch, spoluautorkou modernizácie a dostavby nemocníc Svidník, Ružomberok, Dunajská Streda, Veľký Krtíš, Žiar nad Hronom, Rimavská Sobota, a zahraničných nemocníc v Alžíri a v Spojených arabskýchemirátoch . Je autorkou zdravotníckych stredísk v Detve, Fiľakove, Štrbskom Plese, Moči, Hornom Bare, Liptovskej Sielnici, Martine, Varíne a Modrom Kameni.

Je autorkou teoretických úloh Zdravotnícka výstavba - zhodnotenie, spoločenský význam v porovnaní so svetovým, Komplexná analýza zdravotníckej výstavby na Slovensku v období 1970 – 1980, Modernizácia zdravotníckych stavieb, Výkon expertíznej činnosti pre Ministerstvo zdravotníctva SR.

Absolvovala študijné cesty do mnohých krajín sveta a zúčastnila sa odborných svetových konferencií.

Ocenenia za tvorbu : Rezortné vyznamenanie ministra zdravotníctva za zásluhy v zdravotníckej výstavbe , Plaketa za rozvoj okresu Svidník, Čestné uznanie za zásluhy a rozvoj okresu Dunajská Streda, Čestné uznanie za zásluhy a rozvoj okresu Veľký Krtíš, Najlepší pracovník Zdravoprojektu, prvá cena v autorskom kolektíve v celoštátnej súťaži na architektonicko-urbanistické riešenie Fakultnej nemocnice v Bratislave.

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu