InformacieSKA.sk

Inštinkt moderátora

Pavol Paňák07.02.2014AktualityPridať komentár
Pavol Paňák

Moderovať vedeckú konferenciu je náročná úloha. Naviac ak sú jednotlivé tematické bloky oddelené vloženými diskusnými medziblokmi k práve prednesenému. V týchto situáciách si musí moderátor strážiť časový harmonogram, ale aj súvis diskusných príspevkov s práve prednesenou tematikou. Inak povedané, aby niekto, kto sa do diskusie prihlási, netáral nepatričné a aby naviac netáral dlho. Dobrý moderátor musí byť obdarený takým inštinktom, ktorý mu diktuje dlho tárajúceho diskutéra napomenúť, v krajnom prípadne mu odobrať slovo.

 Zúčastnil som sa v 3. októbrovom týždni 2014 na medzinárodnej konferencii Pasívne domy 2013, ktorú usporiadal IEPD (Inštitút pre energeticky pasívne domy) a ktorá sa konala v aule Fakulty architektúry STU v Bratislave. Moderátorom druhého bloku konferencie bol pán prof. Jan Tywoniak zo Stavebnej fakulty ČVUT z Prahy. Prihlásil som sa do diskusie k referátu, ktorý odznel v ním moderovanom bloku, a moderujúci pán profesor ma po vyše 2 minútach vyzval k odovzdaniu mikrofónu – odobral mi slovo. Zrejme som teda táral a dlho. Svoj príspevok som si heslovite pripravil počas referátu, na ktorý som chcel reagovať. Viem si teda dosť presne zrekonštruovať, dĺžku svojho monológu – trval 1 a pol minúty. Ten ostatok bola doba, počas ktorej mi museli vymeniť pokazený prenosný mikrofón a počas ktorej som mlčal. Po odznení oboch referátov druhého bloku vyzval moderujúci pán profesor k otázkam ku prednesenému. Keďže sa konferencia konala na akademickej pôde a nie napríklad na základnej škole alebo v nápravnom ústave, vysvetlil som si jeho výzvu ako možnosť komentovať prednesené aj inak ako len formou otázky. Mýlil som sa.

Reagoval som mojím nedokončeným komentárom na prednesený referát J. Beranovského s mnohosľubným názvom „Pasivní panelák? Ano, to myslím vážně“. Nazdávam sa, že každému premýšľavému, kto sa tejto problematike venuje, fakt, že sa to dá vidí zrejmý a uveriteľný. Bol to odborne zdatný príspevok odborníka poznajúceho ekonomické a stavebno-fyzikálne okolnosti energetickej nápravy okrem iného jestvujúceho bytového fondu. Prezentoval rôzne svoje poznatky vrátane otázok týkajúcich sa výskytu plesní v istých pozíciách interiérov zatepľovaných panelákov. Na záver nám premietol ad ilustrandum dve báječné vizualizácie možnej podoby energeticky zodolnených panelákov.

Ako pozorného pozorovateľa českej architektonickej scény ma tento fakt utvrdil v podozrení, že otázky architektonickej kvality ponajprv počínajúce v primeranom materiálovom a remeselnom štandarde takto rekonštruovaného jestvujúceho bytového fondu sú v tomto zatepľovacom ťažení praxou v Čechách zväčša ignorované, rovnako ako je tomu na Slovensku.

Masívne zatepľovanie sa v Čechách, rovnako ako na Slovensku, v drvivej väčšine realizuje prostredníctvom priameho vzťahu spoločenstva vlastníkov a dodávateľa. Rozhodujúcim kritériom je cena, čo za súčasného stavu prosperity obyvateľov väčšiny takýchto domov znamená najlacnejší materiál a prácu, riešenie prekryté potom nezmyselnou farebnosťou. Takéto preplášťovanie nie je novou kultúrnou vrstvou na tele stavby, akou bývalo vždy v dejinách architektúry. Znamená v Čechách, rovnako ako na Slovensku, úpadok stavebnej kultúry aj preto, pretože je dominujúcim zjavom štvrtí rozsiahlej povojnovej bytovej výstavby. Zjavom, ktorý je nástojčivo každodenne prítomný v obraze českých a slovenských miest. Preto sme na záver spomínaného referátu videli vizualizácie a nie realizácie – kvalitných jednoducho niet.

Keby ma moderujúci pán profesor bol nechal dohovoriť, bol by azda pochopil v dvoch posledných vetách, ktoré som sa chystal povedať, zmysel môjho vystúpenia. Totiž, že nemožno o problematike energetickej nápravy jestvujúcej stavebnej substancie hovoriť oddelene bez jej architektonických a teda kultúrnych dôsledkov. Vylepšovanie stavebno-fyzikálnej charakteristiky domu je rovnako technickým ako estetickým problémom. Je to totiž tak, že obrazne povedané, problém spomínaných plesňových kultúr je vlastne problémom kultúry polystyrénu, plastových okien a najlacnejších stierok. Táto staviteľská mizéria je nám spoločná v Čechách i na Slovensku – sme rovnako bezmocní voči mechanizmom postaveným na horespomenutom tandeme spoločenstva vlastníkov a dodávateľa.

Nazdávam sa, že vedecká konferencia má diskutovať nielen poznatky či pokrok v problémoch, ktoré sú známe a uchopené. Má rovnako, a asi najmä, hovoriť o okolnostiach a problémoch, v ktorých sme bezmocní, nevieme si s nimi poradiť, sú napríklad legislatívne nepodchytené a ktoré preto nekontrolovateľne znehodnocujú jestvujúce architektonické hodnoty. Pritom prvý blok prednášok tejto konferencie bol práve demonštráciou integrity architektonickej hodnoty a zmysluplných stavebno-technických a technologických riešení, ktoré predstavili M. Prackwieser z Rakúska a P. Pokorný z Bratislavy.

Konferencie tohto druhu sa konajú významne vďaka podpore producentov, ale najmä predajcov produktov, ktoré sa do novobudovaných alebo energeticky rekonštruovaných stavieb osádzajú. Nakoniec sú všetci spokojní – produkty sa prezentujú pred angažovaným auditóriom, činovníci rôznych, okolo tejto problematiky združených zoskupení či ministerskí úradníci prednesú svoje štatistiky, „bruselské“ koeficienty a regulatívy blízkej budúcnosti a pedagógovia si prípadne pripíšu ďalšie body pre svoju akademickú kariéru. Program je vyvážene zostavený, odbočenia sú neželateľné. V takýchto idylických okolnostiach rutinnej programovej schémy obdobných podujatí mohol byť môj nedopovedaný príspevok nemiestnym odbočením a naviac vyvolať nevôľu tam prítomných predstaviteľov trhu so spomínanými produktami. Ak moderujúceho pána profesora práve toto podnietilo k odobratiu mi slova, potom je takáto podoba jeho moderátorského inštinktu vlastne takmer dokonalá.

Nemohol asi vedieť, že ak som na takúto konferenciu pozvaný, vytrvalo a kriticky hovorím práve o architektonických aspektoch témy udržateľnej architektúry jestvujúcich stavieb. Preto, pretože tieto aspekty sa takmer bezo zbytku prezentujú na novostavbách a v súvislosti s jestvujúcou architektúrou sa diskutuje nanajvýš zástupný problém, t.j. farebnosť jej nových povrchov. Faktom je preto tiež, že referovať už pozývaný nie som. Nemohol tiež vedieť, že som sa tejto konferencie zúčastnil ako pozvaný predstaviteľ SKA a že som bol pred jej zahájením vyzvaný ku krátkemu príhovoru v jej úvode. Namiesto obvyklých zdvorilostných klišé takýchto príhovorov som si vyhradil právo hovoriť v jej priebehu a ku konkrétnemu problému. Možno by ma bol zo zdvorilosti nechal dohovoriť – aj proti svojmu moderátorskému inštinktu. Som rád, že to nevedel a že takto prejavil svoje chápanie celistvosti problematiky.

Bol som účastníkom viacerých odborných konferencií v Čechách a zažil som tiež aj dlho tárajúcich diskutérov. Boli moderujúcim upozornení na čas a niekedy aj viacnásobne. Nezažil som odobratie slova – práve možno kvôli spomínanej zdvorilosti. A možno je takýto razantný spôsob v našich končinách jediný možný a jeho zmysluplnosť rastie geometricky vzdialenosťou od Prahy smerom na východ.

Je tiež možné, že som mal iba smolu s načasovaním môjho príhovoru a o architektúre sa hovorilo v ostatnom priebehu konferencie. Neviem, znechutený som po tomto malom „nedorozumení“ odišiel. Nezvládol som dostať takúto príučku na škole, kde pôsobím a pred mnohými, aj mojimi, študentami. Pre istotu sa preto vlastne moderujúcemu pánovi profesorovi ospravedlňujem, že som svojim úprimne mysleným, avšak v daných okolnostiach nevhodným vystúpením testoval stav jeho moderátorského inštinktu. Pretože ako vravím v úvode, moderovať vedeckú konferenciu je náročná úloha.

Pavol Paňák

 

Diskusia pre prihlásenýchPočet príspevkov: 0 - Buďte prvý! )

* Pre pridávanie a zobrazenie diskusie musíte byť prihlásený


Zabudli ste heslo?

Heslo Vám bude zaslané na emailovú adresu